Čas prebúdzania alebo expedícia Horné Ponitrie 2014: V kolíske Slovanov

Martin Maličký - 27.11.2014

Na prelome októbra a novembra som sa zúčastnil paraolympijskej expedície „ Horné Ponitrie 2014“. Stany sme rozložili v dobre známom "base-campe" Kúpele Bojnice. Väčšina účastníkov dosiahla vrchol už tu, avšak kamarát Igor a moja maličkosť sme chceli zažiť niečo viac ako kúpeľnú nudu, a tak poďho na výlety do okolia.

Alpským štýlom a bez prídavného kyslíka sme pokorili mnoho okolitých štítov, zrúcanín a ďalších atrakcií. Nakoľko je tento nádherný kraj kolískou Slovanov, bola to aj cesta ku koreňom nášho národa. O to viac, že v dedine Uhrovec neďaleko Bánoviec nad Bebravou  sa v tom istom dome narodil Ľudovít Štúr aj Alexander Dubček.

Temešská skala

Ducha našich predkov bolo osobitne cítiť na vrchu Vyšehrad, kde koncom prvého tisícročia stal drevený hrad považovaný za centrum vtedajšieho Ponitria. Zaimponovala nám aj Temešská skala s jaskyňou tesne pod vrcholom. Strmý chodník a množstvo bukového lístia veľmi pripomínal lavínový zimný  Hang pod Térynkou. Asi najhodnotnejší výstup ( A4, VII + :) ) sme dali z dedinky Omastie na vrch Rokoš. Okrem pekného výhľadu sme sa patrioticky  potešili aj pomníku už spomínaným velikánom Štúrovi a Dubčekovi.

Šášovský hrad, Sivý kameň, Hrušov, hrad Uhrovec

K histórii nášho holubičieho národa sme pričuchli aj na okolitých zrúcaninách ( Šášovský hrad, Sivý kameň, Hrušov, hrad Uhrovec ), či vzdialenejšom Lietavskom a Trenčianskom hrade. Návštevou sme poctili aj Bulharského kráľa na zámku sv. Anton, č i zubriu komunitu v Topolčiankach. V arboréte Mlyňany prišiel konečne môj Canon G 12 na to, o čom je farebný priestor Adobe RGB.

Kremnica je už taká slovenská klasika a určite nezabudnem na aj na exkurziu do Bane Cígeľ. Asi top outdoorovým zážitkom však  bola Čertova skala neďaleko Budče. Neviem ako dlho tam ešte vydrží tá niekoľkotonová krásavica stáť na jednom podpätku, preto ju čím skôr navštívte, aby ste neprišli po funuse. A možno sa začnime  aj trocha viac zaujímať o našu minulosť, aby pevne zakorenený strom slovenského národa obstál pri silných západných aj východných vetroch a aby ho zvnútra nerozožrala dekadencia súčasnej „elity“ národa.

PS: V poslednej vete som sa nechal nejako uniesť. Hoci som už späť pod Tatrami, moje srdce zrejme ostalo v nenápadnom domčeku v Uhrovci pod majestátnym Rokošom...

poznámka redakcie: Maťo Maličký je jedným z najznámejších horských nosičov v Tatrách, momentálne už na "nosičskom dôchodku".

Komentáre Disqus