Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach

Ľuboš Vodička - 20.11.2014

Stále si pamätám, akosa ma môj bývalý šéf  raz opýtal: Bol si v Medzilaborciach? Priznal som, že som nebol. Na to mi povedal: Choď! Oplatí sa to vidieť. Reč bola o Múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach. V tom rozhovore som jednoznačne odmietal ideu (art) The Factory, amerického pop-art-u a celého mediálneho humbuku okolo tejto vlny moderného umenia.

Kým som sa k tej návšteve dostal, ubehlo pár rokov. Šéf už mojím šéfom nie je a ja, ak ho raz opäť stretnem, určite mu poďakujem, že ma do Medzilaboriec posielal.

Verili by ste, že múzeum minimálne európskeho formátu môže vzniknúť z iniciatívy Malej galérie Klubu priateľov výtvarného umenia pri výtvarnom odbore Základnej umeleckej školy? Podarilo sa. 1. septembra 1991 otvorili v Medzilaborciach Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. K jeho existencii samozrejme pomohli aj osobnosti a inštitúcie ako: John Warhol, Dr. Michal Bycka, PhD., F. Hughes, V. Protivňák, Spoločnosť A. Warhola a The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku.

Dnešná expozícia múzea je rozdelená do troch tematických celkov

V prvom sa prezentujú rodinní príslušníci Andyho: brat Paul a synovec James. Diela, ktoré sami autori označujú ako výtvarné experimenty sú doplnené o predmety pripomínajúce pôvod Andyho Warhola, ale aj o jeho osobné veci.

Druhá, nosná časť múzea je stálou expozíciou Warholových diel. Veľkú časť exponátov tvoria vývarné diela zapožičané Nadáciou Andyho Warhola pre vizuálne umenie. Vystavené sú tu však aj diela zo súkromných zbierok a diela, ktoré sa stali majetkom slovenského múzea. Zachytené sú všetky dôležité obdobia tvorby a dominantné témy (v podstate veci, ktoré sú najznámejšie). Najstaršie sú serigrafie Cambellových polievok z roku 1969, na ktoré nadväzuje napríklad portfólio desiatich najznámejších židov 20. storočia, portfolio Ladies and Gentleman,alebo portofóliá Flowers I, II. Samozrejme, že nechýbahú ani portréty medzi, ktorými je Lenin, Mick Jagger, Ingrid Bergman, Mildred Scheel, Lilian Carter. Vymenovať všetky diela, ktoré sa tu nachádzajú nemá bezprostredný význam. Každý tu nájde to čo už určite pozná a mnoho ďalších diel, ktoré by si do súvislosti s The Factory, prípadne s Warholom vôbec nedával.

À propos, The Factory! Dieľňa - Továreň, ktorej sídlo sa nachádzalo pôvodne na 221 East 47th Street v Manhatene. Pamätníci filmu the Doors si možno spomenú na jej filmovú podobu. Určite sa objavila v ďalších a v ďalších filmoch, pretože miesto kde umenie "fičalo" spolu s výdatnou konzumáciou amfetamínu, bolo v 60.-tych rokoch 20. storočia skutočne v kurze. V roku 1965 sem zavítal aj Lou Reed, vďaka čomu sa rozbehla úzka spolupráca s The Velvet Undergound. S kapelou, ktorej vplyv na populárnu hudbu je porovnateľný s vplyvom Warholu na výtvarné umenie. Pre dorastencov zo 70.-tych a 80.-tych rokov 20. storočia mal však porovnateľný dopad spev, alebo skôr vizáž príležitostnej speváčky skupiny: Nico, čiže Christa Päffgen na ich ľúbostné túžby. Severská kráska nemeckého pôvodu, ach jaj! :-)

Tretia časť múzea patrí dočasným expozíciám súčasných autorov. Dobrý nápad. Výborný priestor pre prezentáciu diel, ktoré si nie vždy nájdu cestu do oficiálnych výstavných priestorov. O inštalácii, ktorú som videl ja, by som jednoznačne povedal: Keď dvaja robia to isté, nie je to , to isté. Napodobňovať Warholu nie je dobrý nápad. Najmä, ak niekto chce vyzerať, že nenapodobňuje, ale je „inšpirovaný“. Toto však neplatí o všetkých dielach, ktoré tam boli vystavené. Niektorým nechýbal skutočný autorský punc. Preto je chvályhodné, že tento priestor vznikol.   

V knihe Svetové dejiny umenia kolektívu autorov pod vedením A. Châteleta a B.P. Grosliera (Larouss, S.A. 1990) sa môžete v časti o americkom Pop-arte dočítať: "Najslávnejšou osobnosťou skupiny bol Andy Warhol (1930 – 1987). Jeho sláva po kinematografických realizáciách ešte viac vzrástla. Naplno využíva serigrafiu ako postup, ktorý umožňuje rôzne variácie a deformácie prostredníctvom rozmanitých farieb a techniky rozmnožovania. Či už si ako motív vyberá tvár Marilyn Monroe, alebo plechovky Campbelľs Soup (1961), je to predovšetkým zásluhou reklamných obrázkov, ktoré ho inšpirujú a núkajú najrozmatejšie variácie, ktoré môžu vyznievať buď kriticky, alebo sú aspoň humorne ladené. Humor je v pozadí každej pop-art kreácie. Umelci napodobňujú obrovské formáty maliarov lyrickej abstrakcie, nie preto, že by obdivovali, ale aby dali najbanálnejším každodenným veciam, výsmešný monumentálny rozmer."

Nepochybujem o tom, že odborníci na dejiny umenia a kritici umenia sú potrební

Sú tisíce a tisíce maličkostí, ktoré je dobré nám laikom vysvetliť. Odkrývajú tým nové významy diela, zašifrované posolstvá, skryté inotaje, ale ... ale je v tom aj riadny kus nebezpečenstva. Fascinuje ma tvrdenie Humor je v pozadí každej pop-art kreácie. Mohol by som len skonštatovať to je ale blbosť!, ale bola by to asi väčšia blbosť ako humor v pop-arte. On tam prítomný určite je, nie však v každom diele. Neviem, či Warhol svoje diela tvoril s "veľkou myšlienkou". S ídeou niečo povedať. A či vôbec mal záujem do diela vložiť "humor". Mnohé veci z môjho pohľadu sú vytvorené akoby len preto, aby boli vytvorené. Pretože teraz mal Ten Nápad a chcel ho vyskúšať. Sú mnohé, o ktorých by som jednoznačne tvrdil, že "autor tým chcel povedať...". Čo však chcel naozaj povedať neviem. Viem ako oslovili mňa. Z mnohých na mňa dýcha nepokoj, potreba zrovnať sa s dobou, s jej prejavmi.Vnímanie spoločenských udalostí, ktoré mali mimoriadnu dynamiku. Rovnako ako aj únava z hektického diania. Všeobecne by som nahlas len tvrdil,že každé dielo v sebe nesie obrovský kus hravosti. Osobnej, tvorivej, v dobe svojho vzniku možno aj trochu "proti prúdu". Žiadne z jeho diel nevzniklo zo vzduchoprázdna. Korene pop-artu v spojených štátoch môžeme pokojne hľadať v 30.-tych rokoch 20.storočia. V čase prvého masového boom-u komiksov a modernej fantastickej literatúry. Korene komiksov môžeme hľadať na začiatku 20. storočia v reklame a plagátovej tvorbe. Predkovia reklamy a plagátov nás posunú do 19. storočia. Takto by sme sa mohli posúvať stále dozadu a dozadu.

"Ploché" plagáty

Na Warholovi je dôležité niečo iné. Jeho výtvarné kreácie nie sú "ploché" plagáty, veľmi nešťastné reprinty jeho diel, reprodukcie v publikáciách. Warhola treba vidieť v originály. Farby ožijú, diela majú doplnky,ktoré žiadna reprodukcia nezachytí, všetko do seba zapadne ako puzzle. Otvára sa x.-tý rozmer, ktorý je neuchopiteľný. Je to presne to osobné vnímanie, ktoré môže diváka osloviť, alebo aj nie. Niekto to môže nazvať "humor v pop-arte", "výsmešný monumentálny rozmer", alebo len jednoducho konštatovať "do prdele to má fakt niečo do seba". Každé tvrdenie je správne. Každé je však osobné. A možno sa Andrej Warhola niekde na obláčiku vála od smiechu nad našimi myšlienkami.

Pred pár rokmi sa v tlači objavila správa, o ktorej neviem či nebola len veľmi slušným pokusom o dobrý vtip. Dovolím si ju teda citovať v pôvodnej podobe. Obraz Jura Jánošíka vyzerá trochu čudesne.

22.10.2009, MIKOVÁ. Mladý 13 ročný chlapec z dedinky Miková na východe Slovenska sa stal zo dňa na ďeň slávny, vďaka nájdeniu doteraz neznámeho obrazu Andyho Warhola. V tejto malej dedinke pri Medzilaborciach sa narodili rodičia ikony, umeleckého smeru POP ART a doterz tam žijú ešte jeho pokrvní príbuzní. Andy Warhol na Slovensku nikdy nebol, pretože rodičia emigrovali do Ameriky. Aj napriek tomu bol so Slovenskom úzko spätý o čom svedčia listy a balíky, ktoré sem posielal. Podľa tradície sa tieto artefakty nechávali na povale a po smrti ich hodili do potoka. Jediným nepovšimnutým miestom bol sud v ktorom 13 ročný chlapec našiel po rokoch zatiaľ nezverejnený obraz umelca. Nezávislá odborná komisia sa zhodla v názore, že obraz je skutočne jeho dielo. Námetom je ľudový hrdina Juraj Jánošík, ktorý bohatým bral a chudobným dával.

Téma tohoto unikátneho diela je jedinečná, pretože vo svojej tvorbe doposiaľ priamo neodkazoval na Slovensko. Dielo je momentálne vystavené v Galérii Andyho Warhola v Medzilaborciach a prístupné širokej verejnosti.

Zdroj: Wikipedia, K. Procházka

Komentáre Disqus