Tajomný les Starý háj v Petržalke

Ľuboš Vodička - 14.5.2013

Les v meste, ktoré nemá ani poriadny park. Aj tak sa dá hľadieť na Starý háj v Petržalke. Cielene hovorím o Petržalke a nie o Bratislave. Táto mestská časť je viac samostatným mestom s veľmi osobitým charakterom a obyvateľstvom, ktoré samo seba charakterizuje viac ako Petržalčanov a menej ako „bratislafčanov“.

Bratislava svoje lesy má, Malé Karpaty, ale Petržalka? Pre väčšinu je to sídlisko na rovine, obklopené lánmi polí. Nebývalo to tak a nie je to tak.

Dnešná tvár pravého brehu Dunaja

Tá sa začala utvárať v mladších treťohorách. Usadzovali a tu morské a neskôr jazerné sedimenty: štrky, piesky, íly, zlepence a vápence značných hrúbok, ktoré dnes tvoria podložie Podunajskej nížiny. Nad plochý povrch so zvyškami mŕtvych ramien sa miestami zdvihli mierne vyklenuté vyvýšeniny – agradačné valy. Petržalka, pôvodne ostrov a niva sa v dobách historických ocitla pri hraniciach s nemeckým etnikom. Ostrovy nachádzajúce sa na západ patrili Rakúsku, resp. nemeckému etniku, okrem ostrova Pečňa. Ostrov pôvodne existoval pri pravom brehu Dunaja oproti židovskému cintorínu (dnes Memoriál Chatama Soffera). Na severe siahal až po jednu tretinu dnešného hlavného toku Dunaja. Pod ostrovom tiekol hlavný tok, z ktorého dnes zostalo iba Chorvátske rameno prakticky bez spojenia s Dunajom.

Ostrov bol pravdepodobne obývaný Pečenehmi, čo je zjavné aj z hľadania ponemčeného pomenovania ostrova – ostrov Pečňa. V 15. storočí už boli na území dnešnej Petržalky záhrady, neskôr sady a lesy. Kvalitné drevo, ktoré sa tu dlhé roky ťažilo slúžilo na výrobu kolov nielen do malokarpatských vinohradov, ale aj do Rakúska, vodovodného potrubia, zátarasov proti ľadom a povodniam. V 17. storočí zverili Pálffyovci územie do opatery dedičným hájnikom. Určite z dôvodu udržania vysokej ekonomickej rentability územia, ako by sme dnes povedali, ale dôvody mohli byť aj iné. Veľa môžu napovedať názvy bývalých ostrovov, ktoré si pred pár sto rokmi boli veľmi blízke: Vlčie hrdlo, Diviačí ostrov, Ostrov kormoránov... V roku 1905 pri Rusovskom ramene vybudovali drevený most, ktorý sprístupnil tunajšiu strelnicu. V roku 1929 športové ihrisko I. SC Bratislava a o rok neskôr dostihovú dráhu a areál niekdajšej Telovýchovnej jednoty Sokol. Potom prišli 60.-te roky 20. storočia, urbanistická súťaž na nové mnohotisícové sídlisko a 70.-te roky, ktoré víťazný projekt rešpektovali len v tom, že sa tu postavili veľkokapacitné bytovky bez mestotvorných prvkov. Napriek všetkému sa vďaka opakujúcim záplavám a v tom čase ešte prísne neregulovanom toku Dunaja zachovala relatívne veľká plocha lužného lesa známa ako Starý háj. V roku 2005 veľmi úspešne vyhlásená za prírodnú rezerváciu.

Prirodzenými obyvateľmi lesa sú srnky, diviaky, žaby...

Prírodná rezervácia, teda aj v názve spomenutý tajomný les, Starý háj sa nachádza medzi Dolnozemskou cestou, dunajskou hrádzou (skôr in-linovou diaľnicou) a Dunajom. Pre lepšiu predstavu sa ťahá od čerpacej stanice v Ovsišti až po čističku odpadových vôd pri Betliarskej ulici. Jej plocha zaberá 77 ha a viac ako polovicu z nej tvorí les. Prirodzenými obyvateľmi lesa sú srnky, diviaky, žaby, mloky, vodné vtáctvo. Ale! Tu v tesnom susedstve s najväčším slovenským sídliskom žije bobor európsky a medzi chrobákmi vychýrený fešáci ako roháč veľký, fúzač veľký a fúzač pižmový. Pozor, vzhľadom k tomu, že ide o prírodnú rezerváciu je územie bezzásahové a teda zaradené do 5. stupňa ochrany.  V praxi to znamená žiaden oheň, žiaden zber rastlín, žiadny odchyt fauny. Ťažko odhadnúť či sa podarí návštevníkom uvidieť tu voľne žijúce zvieratá, bezpečne sa im však predstaví až pralesný charakter územia. Výrub stromov je zastavený a niekdajšie obslužné cesty pre výstavbu sídliska zanikajú pod vrstvami blata po jarných a letných záplavách. Svojho času bol v Starom háji vyznačený turistický chodník modrou značkou. Pomaly zaniká. Viedol po ostrovnej časti až k vyústeniu zátoky Zuzana do hlavného toku Dunaja a potom sa stáčal popri spomenutom ramene späť smerom k jazdeckému areálu TJ Slavia Ekonóm. Chodník zaniká rýchlejšie ako značky, ale spraviť si tu peknú prechádzku je stále možné. Ostrov ukrýva ešte jedno tajomstvo: Ostrov. Doslova. Ide o posledný vojenský bunker B-S 15, ktorým bola ukončená obranná línia bratislavského predmostia v roku 1938.

B-S 15 

Ostrov bol obojstranný jednokrídlový pechotný zrub, ktorého posádku tvorilo až 20 mužov. Teda opevnenie ťažkého charakteru. Na rozdiel od ostatných petržalských „bratov v zbrani – bunkrov“ je atypický tým, že je len jednopodlažný. Jeho pravé krídlo nahradili kopulou s ťažkým guľometom vz. 37 a na ľavú stranu umiestnili pancierový zvon s ľahkým guľometom a strieľňu kanónu vz. 36 s výstrelom na rieku. Vďaka tomu tu, že bunker býval pravidelne zaplavovaný vodu z Dunaja zostala zachovaná pôvodná strieľňa zbrane L1 na 85mm kanón. B-S 15 postavila firma Ing. Rudolfa Friča z Bratislavy v období 16.2. - 21.2.1937. Tí, ktorí by chceli vidieť posledné zachované bunkre juhovýchodnej časti Petržalky môžu ešte vyhľadať B-S 13 a B-S 14. Ostrov bol v roku 1993 zaradený do plánovaného Military campu – vojenského skanzenu Bratislava-Ovsiště, ktorý neskôr zanikol.

B-S 13 Stoh

Sa nachádza na Betliarskej ulici v blízkosti súkromnej kliniky ProCare. Má väčšinu typických rysov bratislavského ťažkého opevnenia, napriek tomu aj tu možno nájsť výnimku v podobe neexistujúceho ľavého krídla. Toto bolo nahradené pancierovou kopulou s ťažkým guľometom vz. 37. B-S 13 má dve podlažia. Na hornom podlaží sa nachádzali strieľne, toalety, naftový  agregát, sklad a čerpadlo na vodu. Na spodnom poschodí boli sklady na muníciu, sklad potravín, kuchyňa,  ubytovacia izba pre vojakov, vzduchotechnika s dvoma filtračnými zariadeniami. B-S 13 taktiež stavala firma Ing. Rudolfa Friča z Bratislavy 28.2. - 5.3.1937. Posádku tvorilo 24 vojakov.

B-S 14 Duna

Nájsť bunker B-S 14 Duna môže byť skutočným rodinným dobrodružstvom. Nachádza sa v malom hájiku za dunajskou hrádzou úplne obrastený stromami. Výborným vodítkom pri jeho hľadaní sú stĺpy a vedenie vysokého napätia. Musíte pokračovať po Betliarskej ulici smerom k prečerpávacej stanici. Priechodom medzi záhradkárskou kolóniou a spomenutou stanicou sa dostanete na hrádzu. Z jej koruny po ľavej strane uvidíte stĺp vedenia vysokého napätia a pod jeho vedením v lesíku vo vzdialenosti asi 30 – 40 m sa nachádza dobre ukrytý bunker.  Objekt BS 14 z prelomu rokov 1933 a 1934 je veľmi atypický. Patrí k prvej vlne výstavby bunkrov. Čiastočne dvojpodlažný, spočiatku bol vybavený štyrmi strieľňami pre guľomet, z ktorých dve boli roku 1937 zabetónované. Z toho bola jedna atypicky sa nachádzajúca v spodnom poschodí.
Starý háj aj jeho okolie je atypická a nádherná divočina v blízkosti panelového mesta. Zväčša navštevovaná psíčkarmi, využívaná jazdcami na koňoch na vychádzky, hojne navštevovaná rybármi. Turistami však úplne zabudnutý kút. Je však pravda, že tomuto nádhernému fľaku zelene sa treba vyhnúť v letnom období. Teplo a všadeprítomné vlhko sú veľkoinkubátorom na liahnutie komárov a iného intenzívne bodajúceho hmyzu.

Komentáre Disqus