„Jedla som prevažne ryžu s fazuľou a kokosovou šťavou, mala som obmedzený zdroj tečúcej (nepitnej) vody, elektrina fungovala pár hodín denne a okolo kliniky sa hemžila miestna komunita ľudí, ktorí odo mňa neustále pýtali peniaze,“ spomína si mladá lekárka Veronika Savarijová, ktorá strávila mesiace na misii na ostrove Haiti.
Hlavné mesto Haiti Port-au-Prince nemalo chodníky a už vôbec nie smetné koše. Vír prachu a špiny vytváral biely hodvábny závoj, z ktorého vykukovali čierne tváre. Vládol tam neuveriteľný chaos. Port-au-Prince jej pripadlo ako vybetónovaná záhrada, ktorú ktosi nemilosrdne pošliapal. Neunikli jej domy bez strechy, stanové mestečko vo veľkom parku, vychudnuté psy a poškodený prezidentský palác. Ak by v ďalekých kopcoch nevidela krásne domy a občas moderné budovy, pomyslela si, že v meste vypuklo zemetrasenie len pred pár týždňami...
Aj takto vnímala príchod na Haiti románová Anika. Hlavnou inšpiráciou ku knihe Keď na Haiti padá dážď od Veroniky Savarijovej bola jej lekárska misia na tomto exotickom ostrove. „Je to príbeh ľudí, ktorým sa vďaka vzájomnému stretnutiu zmení život a jeho veľká časť sa odohráva v Haiti - na mieste, kde som strávila niekoľko mesiacov na misii i ja sama. A hoci nepôjde o autobiografický príbeh, miesta, situácie a problémy, ktoré hlavní hrdinovia na ostrove prežívajú, sa vo väčšine prípadov stali mne,“ tvrdí Veronika.
Keď sa teda Anika rozhodne stráviť tri mesiace na ostrove Haiti ako sociálna pracovníčka, netuší, čo jej osud prinesie. Spočiatku sa nič nevyvíja podľa jej predstáv – je zavalená prácou, obťažuje ju všadeprítomná špina a odlišné zvyky domorodcov. Nemá ani chvíľu na to, aby uvažovala nad vlastnými problémami. Po jej boku navyše pracuje sebavedomý lekár Jozef, ktorý ju svojím správaním privádza do zúrivosti, a zároveň ju nesmierne priťahuje.
Keď sa pri ňom znova cíti šťastná a rastie aj jej láska k magickému ostrovu, zdá sa, že túto idylu nič nemôže narušiť. No vďaka šokujúcim neočakávaným udalostiam začne Anika chápať, že je to práve minulosť, ktorá ovplyvňuje nielen osud Haiti, ale aj jej život.
A tak musí pátrať vo svojom srdci a hľadať nové životné výzvy. Už prvá knižka Veroniky Savarijovej Neskromná nádej mala veľký úspech, takže svoje fanúšičky si našla aj druhá kniha Keď na Haiti padá dážď. Skvelým bonusom knihy je príloha originálnych fotografií autorky, ktoré nafotila počas svojej lekárskej misie na Haiti. Ich prostredníctvom sa prenesiete nielen do Port-au-Prince, ale aj do nádherného prostredia Bassin Bleu, pozriete si typickú ulicu Jacmelu, či haitské pobrežie.
Veronika videla chudobných a chorých ľudí, ktorí spali vo vlhkých chatrčiach bez postele a pitnej vody. A paradoxne, v kopcoch sa týčili haciendy. Do ambulancie im chodili nahé deti plné parazitov, ale aj ženy, ktoré užívali antikoncepciu a ukazovali jej krásne namaľované nechty. „Čím dlhšie som tam bola, tým radšej som trávila čas medzi chudobnejšími, a teda v komunite okolo misie. Navštívila som aj ľudí žijúcich v horách a počúvala o častiach Haiti, kam nevedie takmer žiadna cesta. Postupne mi chaos tejto krajiny začal pripadať ako raj, ktorý ma učil, čo je v živote dôležité. Napriek tomu, že okolo mňa bola bieda a strach, cítila som sa slobodná a plná sily,“ tvrdí mladá lekárka.
