Cez Filipíny na motorke

Jan Pollak - 30.7.2014

Od výletu na Filipíny som nevedel, čo očakávať. Jediné, s čím som si bol istý, bola teplota. Veľmi dobre som vedel, že v týchto končinách sveta sa môžem spoľahnúť na teplo prakticky 24 hodín denne.

Manila – Cebu na motorke

Určite nepatrím medzi ľudí, ktorí sa s hrdosťou nazývajú motorkári. Vždy mi bol nejako bližší bicykel a vlastný pohon. V krajinách ako Filipíny je však pohyb na bicykli nie práve najpríjemnejší – najmä pre veľké teplo a silné znečistenie ovzdušia v mestách. Na druhú stranu sa mi zase nechcelo trmácať filipínskymi džípmi, ktoré sú najmä na vidieku veľmi nespoľahlivé. Rozhodol som sa spoznať Filipíny na motorke.

Kde však zohnať motorku? Na prvý pohľad som si myslel, že toto nebude problém. Avšak bol. V Manile totiž neexistuje žiadna normálna požičovňa. Vyriešil som to kúpou motorky. Keďže nie som žiadny cestný pirát, tak mi stačila malá motorka (100 cm³). V bazáre som dva roky starý model kúpil za 500 eur.

Najhoršia časť cesty

To pravé dobrodružstvo zvyčajne nie je spojené iba s príjemnými momentmi. Nejako nutne k tomu patria aj rôzne ťažkosti. Mňa problémy postihli prakticky okamžite. Prvých približne 100 kilometrov cesty som totiž musel prejsť husto zastavaným ostrovom Luzon (od Manily až do prístavu v meste Batangas). Manila je v rámci dopravy totálnym peklom. Neplatia tam žiadne dopravné pravidlá. Na uliciach je jednoducho chaos. S týmto sa do istej miery ešte dá vyrovnať. Oveľa väčší problém je pre človeka cestujúceho na motorke znečistenie. Na Filipínach nie je núdza o pohľad na autá a autobusy, za ktorými sú kúdele čierneho dymu.  Ak je takéto dymiace auto každé druhé okolo vás, máte problém, ktorému sa len ťažko vyhnete.

Ja som si proti znečisteniu kúpil masku na tvár. Pomohlo? Síce som určite vyzeral ako pravý motorkár, moju tvár a oči to však od špiny neuchránilo. Už po 50 kilometroch jazdy som mal tvár čiernu ako kominár. V tom momente mi to však bolo vcelku jedno. Bol som rád, že sa mi podarilo vymotať z Manily. V tomto mega meste som jazdil asi tri hodiny úplne stratený. Miestni sa na mňa pozerali a usmievali, keď som sa ich snažil spýtať, kadiaľ mám ísť na smer Batangas. Nakoniec som sa z Manily vymotal a vytúžený prístav bol čoraz bližšie.

Ostrov Mindoro – kam sa civilizácia iba vkráda

Z prístavu Batangas (asi pol miliónové mesto) je to na ostrov Mindoro dve hodiny plavby miestnym trajektom. Po zložení motorky na Mindore som sa ocitol v úplne inom svete.  Asfaltové cesty lemované Mcdonaldmi, Starbucksami a ďalšími americkými kultúrnymi výdobytkami sa zmenili ne nespevnené prašné cesty, na ktorých som stretával častejšie vodných byvolov ako autá.
Krása divočiny je aj v tom, že nie je zmapovaná. Ostrov Mindoro síce bol zmapovaný, ale filipínskym spôsobom. Pri ceste Mindorom som sa riadil mapou, ktorú som si kúpil v manilskom kníhkupectve. Približne v strede cesty týmto ostrovom som sa ocitol na prazvláštnom mieste. Cesta viedla mostom ponad rieku bez vody. A v strede tejto rieky cesta skončila. Na druhej strane rieky bola iba nepriechodná džungľa. Miestni mi neskôr povedali, že cesta tu bola pred 50 rokmi. Viditeľne vydavateľa mapy veľmi nezaujímalo, aké čerstvé má podkladové dáta.

Z Mindora na Boracay

Boracay je najznámejšie filipínska turistická destinácia. Nájdete tu super pláž, ktorá by bola ešte lepšia, keby ju nelemovalo 400 hotelov a nepohybovalo sa po nej každý deň 20 tisíc ľudí. Boracay je ostrov, ktorému sa mnohí cestovatelia radšej vyhnú. Ja som sa tam však vybral.

Filipíny

Dostať motorku na Boracay nie je práve najjednoduchšie. Za normálnych okolností potrebujete povolenie a tak ďalej. Na Filipínach je však možné všeličo. Prišiel som do prístavu pre nákladné lode a za 200 pesos mi priviezli motorku na ostrov. 50 kilogramový Filipínec si vyložil 100 kilovú motorku na plece a vyliezol s ňou do lode. Pre neho to asi nebolo nič výnimočné.
Boracay neklamal. Pekná pláž, ktorá však vďaka množstvu turistov stratila na svojej atraktivite.

Z Boracaya na Cebu

Medzi Boracayom a Cebu sa nachádzajú ostrovy Negros a Panay. Z Panaya na Negros je to asi hodina loďou. Z ostrova Negros na ostrov Cebu približne toľko isto. Oba ostrovy sú takmer ideálne na cestovanie motorkou – cesty sú spevnené a doprava je hustejšia iba v centrách miest. Mimo väčších sídiel je to tá tropická idylka, kvôli ktorej sa oplatí cestovať na druhý koniec sveta.
Jazdíte si medzi palmami. Kedykoľvek sa môžete zastaviť a vychutnať si nejakú filipínsku špecialitu. Ak sa vám už nechce sedieť na motorke, vždy môžete zastaviť na nejakej pláži a osviežiť sa v kryštálovo čistej vode. Z filipínskych sídiel sa mi najviac páčili dediny. Tu sú ľudia najpríjemnejší a najústretovejší. Angličtina tu síce nie je najlepšia, na základnú komunikáciu to však väčšinou bez problémov stačí.

Ostrov Cebu a mesto Cebu

Cebu je ostrov a mesto zároveň. Je to jedna z najvyhľadávanejších filipínskych destinácií. Jazdia sem najmä Kórejci, ktorí sa sem chodia učiť angličtinu.
Ostrov Cebu je pekný. Horšie je to už s mestom Cebu, ktoré my svojím chaosom do veľkej miery pripomínalo Manilu.

Osud mojej motorky

Na konci cesty som plánoval predať svoju motorku. Nie úplne sa mi to podarilo. V bazáre som zistil, že ju predať nemôžem, lebo k nej nemám potrebné papiere. Nakoniec som ju predal jednému Filipíncovi za 100 eur. Motorka účel splnila a slúžila dobre, tak som nečakané náklady až tak neľutoval.

http://posvete.sk

Komentáre Disqus