Volkswagen Transporter T2 je fenomén. Vonia kvetinovými čelenkami, tamburínami, trávou, gitarami, rebéliou. A všetkým ostatným, čo by vám mohlo pripomenúť šesťdesiate roky. Volkswagen Transporter T2 je bezpochyby nezameniteľný symbol slobody – stačí nastúpiť a ísť, kam si zmyslíte...
Auto aktívne aj na penzii
31. decembra 2013 po 63 rokoch skončila výroba Volkswagenu T2. Brazílske filiálky nemeckých výrobcov, ktoré ako posledné udržiavali tieto tátoše pri živote, to zabalili kvôli novej legislatíve. Povinnosť montovať do áut airbagy a ABS systémy im totižto spravila drsný škrt cez rozpočet. Fanúšikovská základňa „busu“ alebo „hippie vanu“, ako sa presláveným autám familiárne hovorí, však nehádže flintu do žita. Transportery sú známe svojou nízkou poruchovosťou a v prípade núdze jednoduchou opravou. Čo na tom, že už sa nevyrábajú, keď súčiastky sú dostupné a auto môže ďalej značkovať asfaltky? Ak by ste ale zatúžili po hippie dobrodružstve v hippie aute, určite si to dobre prepočítajte. Čas týmto strojom pridáva na hodnote a ak hľadáte zrepasovaný top stav, môže sa stať, že budete musieť založiť dom alebo byt.
Holandský nápad na nemeckej pôde
Transporter je druhým esom v rukáve, ktoré vytiahol nemecký automobilový priemysel po druhej svetovej vojne. Prvým bol, samozrejme, Volkswagen Beetle, slávny chrobák, s označením Type 1. Type 2 už bolo auto o niečo väčšie – cestovný busík, ktorý lákal na veľkú posuvnú strechu a okná po obvode karosérie. Prvá generácia T1 (nepomýliť, ide o podkategóriu Type 2 – Transportera!) začala opúšťať fabriky začiatkom päťdesiatych rokov. Koncept vozu vymyslel holandský importér automobilov menom Ben Pon, keď prišiel do Wolfsburgu rokovať o dovoze Beetlov. Možno je zaujímavé, že Volkswagen vtedy vsadil na cudzí nápad, no určite sa to oplatilo – Transporter získaval na popularite raketovou rýchlosťou. Čo neskúpila po vojne zotavujúca sa Európa, vyviezlo sa za veľkú mláku...
Jednoducho pre pocit...
A boom pokračoval. Auto vhodné na prácu i na rekreáciu, pojazdný „môj dom, môj hrad“, ktorý sa navyše vhodnými doplnkami a úpravami interiéru dokáže v okamihu zmeniť z piráta ciest na príjemné posedenie v kempe či na rybačke. V priebehu rokov vývoj napredoval, pribúdali varianty podľa požiadaviek a preferencii zákazníkov, zmenilo sa charakteristické rozdelené predné sklo, drevo v interiéri nahradili ľahšie a kompaktnejšie plasty, pribudli sedadlá, úložné priestory, rozložiteľné postele a postieľky pre deti... Pocit však ostal. Pocit, že s týmto autom ste pánom svojho času a priestoru. Amerika sa do Transportera zamilovala rovnako, ako kedysi do Beetla, do roku 1967, kedy skončila výroba prvej generácie T1, sa ich sem vyviezlo viac ako 15 000. Volkswagen Transporter sa svojim „duchovným odkazom“ skvelo hodil do dobových pomerov – odzrkadľoval presne to, čo chcela generácia šesťdesiatych rokov vidieť. Kvetinoví rebeli (no nielen oni) sa s autom dokonale stotožnili.
...a ten je len jeden!
V lete roku 1967 Volkswagen predstavuje druhú generáciu Transporteru – T2. Väčšie okná, nové posuvné dvere, pevnejší podvozok, mohutnejšie vyznenie automobilu. Vzduchom chladený motor so zadným náhonom sa zmenšil a poskytol tak viac priestoru interiéru. Chybičkou krásy bola rezerva, ktorá na zadnej náprave zavadzala. Vzniklo originálne riešenie – rezervná pneumatika sa „prilepila“ na nos auta, priamo pod čelné sklo... Kým v sedemdesiatom deviatom nastúpila tretia generácia Transporterov, stihla T2 prísť s niekoľkými ďalšími vychytávkami (odstránenie priečky medzi sedadlami, otáčavé sedadlá, zmena náhonu). Bohužiaľ sa medzitým stalo aj pár iných vecí, generácia hippies prišla o viacero svojich modiel a mala už za sebou aj svoj pomyselný vrchol v podobe festivalu Woodstock ‛69. Transporter T2, ovešaný farbami a ódami, toto všetko prežil a stal sa symbolom celej jednej éry, bez zveličenia pravdepodobne tej najslobodnejšej v celej histórii ľudstva. Potomkovia legiend (dnes sa vyrába už Transporter T5) sú možno o nejaké technické detaily vyspelejší, ale pocit je len jeden...
Foto: Wikipedia