Kultúrnosť = prežitok?

Príspevok nakoniec skončil v tejto rubrike napriek tomu, že som mala obrovské pokušenie umiestniť ho rovno na hlavnú stránku, aj keď ktovie, či by mi to u admina prešlo... Veď posúťe sami.
Tak teda k veci – turistika v Modrom Kameni.
Po náročnom pracovnom týždni sa vždy teším, ako si oddýchnem v lone čarovnej prírody. Nebolo tomu inak ani túto nedeľu. S elánom som vyrazila na prechádzku, no žiaľ moja ilúzia sa zakrátko mala zmeniť na ťažkú dezilúziu. Už som mala namierené domov a na spiatočnej ceste som stretla „roztomilý“ kŕdlik detí, tých takzvaných kvetov zeme. Pre upresnenie podotýkam, že až na dve väčšie mohli mať okolo päť rokov. Mali so sebou aj psíka. Viete, aké sú psy – musia oňuchať všetko, čo im príde do cesty. Mňa nevynímajúc. Tak som sa mu priateľsky prihovorila. To sa ale mladému panstvu zjavne nepáčilo a bezočivým tónom ma upozornilo, aby som psa nechytala. Tak som sa ich opýtala, kde vidia problém, že psa nechytám. Medzitým poodišli do bezpečnej vzdialenosti a odtiaľ na mňa vykrikovali, aby som si uvedomila, s kým sa rozprávam. Ruku na srdce – nenaštvalo by vás to? Ale ešte vždy som sa ovládala a odkričala som im, že na nich kašlem, tak nech sa aj oni starajú sami o seba. Samozrejme, napriek tomu padali poznámky o mojom oblečení a zjave, ale toto som naozaj nemienila komentovať. No konflikt aj napriek môjmu mlčaniu naďalej eskaloval a ten najtvrdší hardcore ešte len mal prísť. Keď už bola vzdialenosť medzi nami asi 300 m, teda viac než bezpečná, vytiahli najťažší kaliber. Za celý prejav spomeniem na ukážku len dva výrazy, ktoré majú dnes čestné miesto v slovníku našej mládeže. Citujem: „ty k...“ a „mal by ťa niekto poriadne vyj....“. Koniec citátu.
Ak som urazila niečí jemnocit, ospravedlňujem sa. Ale uznajte, že toto počuť na svoju adresu, tak to by sa asi nikomu nepáčilo. Keby sme takéto niečo boli ako deti vykrikovali po starších ľuďoch my za toho „nemorálneho“ socializmu, dostali by sme svoje od dotyčného, od rodičov a podala by si nás aj škola. Týmto nechcem kritizovať školu, pretože tá má dnes žiaľ veľmi obmedzené právomoci.
Nebudem to zbytočne naťahovať. Len by som chcela poradiť tým, ktorí dostanú chuť navštíviť naše pekné mestečko, aby sa okrem bežnej turistickej výbavy vyzbrojili aj niečím navyše, a to svätou trpezlivosťou. Môže sa im totiž veľmi ľahko stať, že na ceste za oddychom ich bude hrubo inzultovať decko, čo síce ešte nedokáže bez plienky udržať moč, no už bezpečne rozozná význam slov „k...“ a „j...ť“.
Vaša sige

Príspevok nakoniec skončil v tejto rubrike napriek tomu, že som mala obrovské pokušenie umiestniť ho rovno na hlavnú stránku, aj keď ktovie, či by mi to u admina prešlo... Veď posúťe sami.
Tak teda k veci – turistika v Modrom Kameni.
Po náročnom pracovnom týždni sa vždy teším, ako si oddýchnem v lone čarovnej prírody. Nebolo tomu inak ani túto nedeľu. S elánom som vyrazila na prechádzku, no žiaľ moja ilúzia sa zakrátko mala zmeniť na ťažkú dezilúziu. Už som mala namierené domov a na spiatočnej ceste som stretla „roztomilý“ kŕdlik detí, tých takzvaných kvetov zeme. Pre upresnenie podotýkam, že až na dve väčšie mohli mať okolo päť rokov. Mali so sebou aj psíka. Viete, aké sú psy – musia oňuchať všetko, čo im príde do cesty. Mňa nevynímajúc. Tak som sa mu priateľsky prihovorila. To sa ale mladému panstvu zjavne nepáčilo a bezočivým tónom ma upozornilo, aby som psa nechytala. Tak som sa ich opýtala, kde vidia problém, že psa nechytám. Medzitým poodišli do bezpečnej vzdialenosti a odtiaľ na mňa vykrikovali, aby som si uvedomila, s kým sa rozprávam. Ruku na srdce – nenaštvalo by vás to? Ale ešte vždy som sa ovládala a odkričala som im, že na nich kašlem, tak nech sa aj oni starajú sami o seba. Samozrejme, napriek tomu padali poznámky o mojom oblečení a zjave, ale toto som naozaj nemienila komentovať. No konflikt aj napriek môjmu mlčaniu naďalej eskaloval a ten najtvrdší hardcore ešte len mal prísť. Keď už bola vzdialenosť medzi nami asi 300 m, teda viac než bezpečná, vytiahli najťažší kaliber. Za celý prejav spomeniem na ukážku len dva výrazy, ktoré majú dnes čestné miesto v slovníku našej mládeže. Citujem: „ty k...“ a „mal by ťa niekto poriadne vyj....“. Koniec citátu.
Ak som urazila niečí jemnocit, ospravedlňujem sa. Ale uznajte, že toto počuť na svoju adresu, tak to by sa asi nikomu nepáčilo. Keby sme takéto niečo boli ako deti vykrikovali po starších ľuďoch my za toho „nemorálneho“ socializmu, dostali by sme svoje od dotyčného, od rodičov a podala by si nás aj škola. Týmto nechcem kritizovať školu, pretože tá má dnes žiaľ veľmi obmedzené právomoci.
Nebudem to zbytočne naťahovať. Len by som chcela poradiť tým, ktorí dostanú chuť navštíviť naše pekné mestečko, aby sa okrem bežnej turistickej výbavy vyzbrojili aj niečím navyše, a to svätou trpezlivosťou. Môže sa im totiž veľmi ľahko stať, že na ceste za oddychom ich bude hrubo inzultovať decko, čo síce ešte nedokáže bez plienky udržať moč, no už bezpečne rozozná význam slov „k...“ a „j...ť“.
Vaša sige

Sige, s toho si nič nerob. Chápem, že ťa to štve ale boli to iba deti. Zodpovední sú najmä ich rodičia. Ak by sa im venovali viac, učili by ich a šli im vzorom, niečo podobné by si určite nezažila...
Toto je ale zrejme problem celej našej spoločnosti. Utratiť pekné slovo, úsmev, optimistickú vetu. Predsa u nás, je akosi po starých rodičoch zaužívané, odpovedať na otázku: "Ako sa máš?" - "Zle!" Asi aby nieto nezávidel.
A keďže sme na stránke o cestovaní, tak táto "milota" naších ľudí, spôsobuje dosť veľké problémy v cestovnom ruchu. To je už ale stará pesnička, ktorú všetci dobre poznáme...

mila pani!chceli sme demokraci,kapitalizmus -tak ho mame a ten priasa i to naco sme neboli zvyknuty a to znamena ,ze sa mate starat len o seba a neoslovovat cudzich ludi ,deti ,psov ,konov ci auta lebo neviete aky magor si chce najst dovod vas nahnevat,podrezat ci zastrelit.ludia maju zbrane a su skazeny a z nevynneho zartovania s cudzim sa stane vrazda....nechtiac som v jednom bare povedal vtip o inej nabozenskej skupine a dostal som sa z toho s dvoma bodnymi ranami v brusnej dutine,kamarat pomahal prepadnutemu podnikatelovi a oznacili ho za pachatela a taketo veci a ovela horsie su na dennom poriadku.takze nanikoho sa nepozerajte,nikomu sa neprihovarajte ,majte stale pripraveny pfeferspray a nedajboze nedajte nejakemu zobrakovi nieco najedenie pretoze budete odsudena za umyselnu otravu s umyslom vrazdy,a ked zbadate zlocinca pri cine a oznamite to policii tak ste stratena uplne pretoze policajti za uplatok prezradia vase meno pachatelovi a ten sa postara aby ste nemohly svedcit.a ked sa chcete prechadzat chodte do nejakej inej kulturnej krainy ale nie na slovensku prosim,pretoze tu este kultura nieje ani skoro nebude!vsetko dobre praje Rado

no, len sa obavam, ze ak zacnem hladat kulturnu krajinu, tak to sa nachodim...

Netvárme sa, že je to o niekom inom. Je to o nás - o mne, o tebe, o mojich, tvojich deťoch, o susedoch, kolegoch, spolužiakoch. Mám heslo, že koľko pozitívnej energie rozdám, toľko sa mi skôr či neskôr vráti. A naopak, aj negatívna energia sa vráti ako bumerang. Nie, ja nie som žiaden ,,nezávislák". Som policajt. Dnes je to už takmer nadávka. Uznávam, aj vďaka správaniu kolegov, masírovania verejnej mienky médiami, vďaka rôznym kauzám... Nie o tom som chcel. Som denne na ulici, nie som nejaká kancelárska krysa. Naťahujem sa denne s bitkármi, opilcami, feťákmi, nespratníkmi, zlodejmi. Napriek tomu nehádžem všetkých do jedného vreca a snažím sa byť ku každému v prvom rade ľudský. Začať od seba, od vlastného okolia, vlastných detí... Lebo dnes je v móde tzv. benevolentný model výchovy, potom sú ulice plné samorastov. Primárnu úlohu hrá rodina - prostredie primárne zodpovedné za výchovu a vývoj mladého človeka. No a samozrejme štát, ktorý by mal vytvárať podmienky. či vytvára, posúďte každý sám. Ja si myslím že nie, veď sme ,,rozvinutá demokracia", akoby sme slobodu považovali za absolútnu a nevedeli sa jej nabažiť. To si niekto vysvetľuje takmer ako anarchiu.Verím, že nakoniec vyhrá zdravý rozum a namiesto peňazí sa vrátia na prvé miesta hodnotového rebríčka tradičné hodnoty. Fúúú ale som sa rozpísal... [email protected]

Je mi az do placu, ked citam o takychto veciach. Zijem uz 9 rokov v Londyne, a ani som netusila, ze je to uz aj u nas take zle. Myslim, ze k tomu vsetkemu zlemu napomahaju aj media. Co dnes vidite v spravach a v TV celkovo. Kto koho zabil, kde koho okradli, zapalili niekomu business a tak dalej. Co deti vidia v televizii sa zrejme snazia praktizovat aj na ulici. (ospravedlunejem sa za nepouzitie interpunkcnych znamienok)

Si dobrodruh? Daj to o sebe vedieť!

Podeľ sa s novou témou s Dobrodruhmi