Malá Fatra, legenda slovenských horstiev. Ako málo ľudí však vie, že je vyššia ako jej menom väčšia Veľká Fatra! A, že sa delí na Lúčanskú, ležiacu na juhozápade a Krivánsku, na severovýchode.
Obidve časti sú oddelené hlbokým údolím rieky Váh. Nádherná časť hlavného hrebeňa Krivánskej Fatry sa začína nad obcou Zázrivá. V najsevernejšej časti nie je hlavný hrebeň ešte celistvý ako na juhovýchode. Podružný hrebeň Boboty (1086 m) – Sokolie (1171 m) je ideálne prejsť a spoznať v rámci samostatných krátkych túr. Na milovníkov stredných polôh a náročnejších turistov čaká diaľkový turistický chodník E3. Červeno značkovaná cesta stúpajúca do sedla Medzirozsutce (1200 m). Škoda, že na tomto mieste už nikto neobnovil starú vyhorenú horskú chatu. V tejto časti pohoria chýba ako príslovečná „soľ“.
V ostatných častiach aj v tesnej blízkosti hrebeňa je dostatok chát ponúkajúcich celoročne ubytovanie, teplé jedlo a studené nápoje. Týmto miestam dominuje Veľký (1609 m) a Malý Rozsutec (1343 m). Prvým skutočným vrcholom na hrebeni je Stoh (1607 m). Smerovník neďaleko Medziholia upozorňuje, že je možné ho obísť po vrstevnicovom chodníku a ušetriť si tak hodinu cesty. Najmä po výdatnejších letných dažďoch, to nie je dobrá voľba. Skratka vedie po silno naklonenom svahu a hlinený podklad sa veľmi ľahko mení na mimoriadne klzké bahno.
Za takýchto okolností žiadnu časovú rezervu nezískate. Cez Stohové sedlo a Poludňový grúň (1460 m) sa hrebeň stáča smerom na juh. Táto oblasť má hôľny charakter a po celý čas poskytuje návštevníkom nádherné výhľady do hlbokých dolín. Cez Steny prechádza chodník na Chleb (1645 m). Ešte pred Chlebom v Sedle za Hromovým je možné po žltej značke zostúpiť do Chaty pod Chlebom. Typická horská chata, dnes prevádzkovaná skupinou mladých mužov, ostáva otvorená aj v noci. V horách sú si ľudia bližší. A solidarita v núdzi je základné pravidlo. Chleb, Snílovské sedlo, Veľký Kriváň (1708,7 m). Toto je hádam najčastejšie navštevovaná časť hlavného hrebeňa. Dôvody sú minimálne tri. Krajinársky je to mimoriadne malebná časť. Z Vrátnej vedie na hrebeň sedačková lanovka. Veľký Kriváň je najvyšší vrch obidvoch častí Malej Fatry.
Nakoľko výstup na jeho vrchol nie je nijak náročný, každý sa rád popýši tým, že ho zdolal. Časť medzi Veľkým a Malým Kriváňom (1670 m) je možné pokojne označiť ako turisticky exponovanú. Hoci cesta vedie dobre vychodeným turistickým chodníkom nachádza sa na hrebeni, ktorého hrany sú ostré a prudko padajú do hlbokých dolín. V turistických sprievodcoch sa takýto popis nenachádza, pretože ich autori vychádzajú z predpokladu, že do stredných horských polôh sa vydávajú ľudia kondične pripravený. Moje skúsenosti hovoria niečo iné. Aj v týchto polohách stretnete ľudí, ktorí sa preceňujú. Každoročné správy o záchranných akciách tých, ktorí skolabovali mi dávajú za pravdu. Rovnako ako nedocenenie počasia. Prudký nárazový vietor bez problémov zmetie z úzkeho chodníka aj fyzicky dobre pripraveného človeka. Malý Kriváň je druhý najvyšší vrch Malej Fatry. Otvára sa z neho nádherný výhľad najmä do Belianskej doliny. Od jari do jesene bývajú jeho svahy pokryté kobercami kvetov.
Od Malého Kriváňa cesta klesá cez Stratenec (1512 m) do sedla Vráta. Je tu možnosť ešte vystúpiť na skalnatý vrchol Suchý (1468 m), alebo po žltej značke zostúpiť do Sedla pod Suchým a postupovať na Chatu pod Suchým. Táto chata poskytuje podstatne väčší komfort ako napríklad Chata pod Chlebom a je vhodná aj na dlhšie ubytovanie, najmä v zimnom období kedy sa tu dobre lyžuje. Zostup od chaty smerom na Starý hrad je po vrchol Plešel veľmi pohodlný. Od Plešlu (980 m) sa klesanie mení na veľmi nepríjemnú záležitosť. V septembri roku 2004, kedy som tam bol naposledy, bol svah zničený, plný úlomkov skál a vylámaných stromov. Zostupovať sa dalo len traverzom a aj ten bol namáhavý. Zaujímavé je, že asi všetky publikácie o Krivánskej Malej Fatre doporučujú nástup na hrebeňovku zo Strečnianskeho priesmyku, cez Starý hrad a Suchý smerom na sever.
Podľa mojich skúseností je práve opačný smer ďaleko príjemnejší s jednoduchším nástupom na hrebeň. Najmä ak idete „na ťažko“ a plánujete prespať v horských chatách na hrebeni. Spanie vo voľnej prírode je zakázané. V žiadnom prípade ho nedoporučujem riskovať. Krivánska Fatra to nie je len hlavný hrebeň Pýši sa ďalšími prekvapeniami, z ktorých mnohé sú prehliadané.
Dolné diery
Krasová tiesňava so zvislými skalnými stenami a s vodopádmi. Z osady Biely potok je prístupná po modrej turistickej značke. Tiesňava vznikla v dolomitických vápencoch a je asi 1 km dlhá. Potok postupne prekonáva niekoľko skalných stupňov, vytvára obrie kotly a v skalných stenách nepravidelné výklenky. Prechod je zabezpečený podobne ako v Slovenskom raji cez schodíky, lavičky a rebríky.
Tiesňavy vo Vrátnej
Potok Vrátňanka vyhĺbil v úzkom dolomitovom skalnom hrebeni medzi Bobotami a Sokolím prístupovú cestu do stredu Malej Fatry. Potok tečie v kaskádach pri úpätí impozantných skalných útvarov : Ťava, Krčma, Mních (aj so skalným oknom). Z časti Tiesňavy vedie modrý turistický chodník, ktorý končí vysoko nad Vrátnou dolinou v spoločnosti bizarných skál pod Sokolím.
Šútovský vodopád
Vodopád, ktorý vznikol na konci obdobia treťohôr. Je sýtený vodami veľkých krasových prameňov, tzv. Mojžišovými prameňmi. V literatúre sa môžete stretnúť s rôznymi údajmi o jeho výške, ale najčastejšia sa udáva hodnota 38 m. Spolu so susednou tiesňavou Tesnô, v ktorej sa nachádzajú vodopády v priemere asi 10 m vysoké, sú súčasťou rezervácie Šútovská dolina.
Skalné mesto pod Rozsutcom
Nebude to asi ani vina autorov turistických sprievodcov, skôr to bude ťažkou prístupnosťou, že sa málo spomína skalné mesto pod Rozsutcom. Malé, ale svojou divokou krásou príťažlivé spoločenstvo dolomitových a skalných veží, sa nachádza pod západnou stenou Veľkého Rozsutca (1610 m). Samotné skalné mesto leží vo výške 1075 m. Prístupné je pre zdatných turistov z osady Štefanová. Najkrajší pohľad sa otvára z hrebeňa Poludňových skál (1260 m). Menšieho a severnejšie ležiaceho suseda Veľkého Rozsutca. Skalné mesto pod Rozsutcom vzniklo v troske chočského príkrovu. Trosku tu budujú tvrdé triasové dolomity, ktoré sa pri vrásnení rozlámali, skĺzali a vymodelovali podobne ako známejšie zlepence Súľovských skál. Oproti týmto sú odolnejšie voči eróznym vplyvom, preto nenadobudli také fantaskné tvary. Napriek tomu, tieto belavé skalné ihly, stĺpy, veže v tieni mohutného Veľkého Rozsutca stoja za návštevu.
Možno pre mnohých čitateľov bude „nosením dreva do lesa“, keď opäť pripomeniem, že horstvá typu Malej Fatry, nepatria do kategórie tých, kam sa chodí na nedeľnú vychádzku. Absolvovať túru v takomto teréne vyžaduje minimálne dobrú obuv. Dobrú turistickú obuv! Nie plátené, v lepšom prípade kožené tenisky, ktoré ani zďaleka nekryjú nohu a nespevňujú členok. Nedoporučujem ani tzv. trekingové poltopánky. Sú vhodné možno na dlhé výstupy po schodoch, ale určite nie na skalnaté podložie chodníka na hrebeni Malej Fatry. Stále znova a znova ma prekvapuje ako turisti, trekeri a hikeri s obľubou ignorujú potrebu do základnej výbavy si pribaliť lekárničku. Tisíc krát môže byť „zbytočnou“ záťažou. Ale raz keď ju budete naozaj potrebovať, nebudete ju vedieť vyvážiť zlatom. A voda! Všade prítomná, tak samozrejmá. Ale na horách často nedostupná. Každý by mal mať v zásobe minimálne tri litre. Dobrou prípravou na hory si súčasne pripravujete nádherné zážitky z pobytu v nich.
