Retezat: Do Rumunska po stopách rodičov

Poznáte to rozprávanie vašich rodičov, ktorí vám opäť nadšene referujú ich rebelsky dobrodružnú cestu do Rumunska - jednej z mála krajín, ktoré mohli v čase komunizmu legálne navštíviť? "Tam ma nikto nedostane," beží vám hlavou práve v okamihu, keď sfúknete štrnástu sviečku na narodeninovej torte. Svet vám leží pri nohách, už za rok predsa budete mať občianku. Nejaké rodičovské táranie vás neberie. Čas plynie, vaše životné hodnoty sa formujú a vyšportované telo túži po nejakom tom adrenalíne na horách.

Premýšľate, že by ste najradšej vzali batoh na chrbát, do neho stan, spacák, karimatku a vyrazili. "Pokojne do Rumunska. Hlavne, nech je to lacné. " Sami si ale netrúfate, chceli by ste s nejakou spoľahlivou cestovkou a hlavne s partiou fajn ľudí. Zasadnete ku Googlu a s vervou ťukáte do klávesnice "dobrodružstvo na pohodu". Technologické vymoženosti súčasnosti a rýchlosť spracovania objednávok sa prejavia v momente, kedy vám svieti na monitore vášho počítača "POTVRDIŤ." Úsmev rodičov, ktorí počúvajú váš oznam, že s kamarátom v lete pôjdete do Rumunska - do krajiny, ktorá pre vás v štrnástich rokoch bola tabu, prehliadnete s výhovorkou na trápnu pubertu.

Počas desiatich dní nášho putovania navštívime najkrajšie miesta jazernatých hôr, práve to je pseudonym rumunského pohoria Retezat. "No jasné, to dáva zmysel," reaguje mama na úvodnú vetu itinerára, "krásnych jazierok a lagún je tam veľa, kúpali sme sa v nich takmer každý večer." Naše stany prvýkrát postavíme na táborisku Poiana Pelegii, ktoré sa pre nás stane východiskovým bodom pre niekoľko ďalších turistických etáp. "Určite pôjdete na Malý Retezat, z Pelegii je to kúsok a je to jedno z miest, kde sa na Retezate vyskytujú medvede. S otcom sme videli ich exkrement - aspoň si to myslíme, že to bol medvedí..." V nasledujúcich dvoch dňoch vystúpime najprv na druhý najvyšší vrchol Malého Retezatu a následne zhliadneme rumunskú krajinu aj z najvyššieho možného vŕšku Retezatu - Varful Peleaga (2 509 m.n.m.). Akonáhle zjeme nejaké to jedlo a uľahčíme batohy, vydáme sa naťažko k jazeru Bucura (2 041 mnm), ktoré bude naším ďalším záchytným bodom. Od Bucur sa dajú podniknúť výlety na Vf. Retezat, nám dobre známu Peleagu, či voľba pohodovejšieho dňa, kedy si možno posedieť v krčmičke s názvom Cabana Pietrele. "Tam sme teda neboli, uväznil nás dážď a celý deň sme nevyliezli zo stanu. Na to sa tiež priprav, že dobré počasie si neobjednáš. Výhovorky nie sú, existuje len zlá príprava do hôr, nesmieš to podceniť. Dostatočným oblečením všetko začína a prídelom jedla končí. " Poslednú noc strávime pri jazere Zanoaga, kam sa od Bucur dostaneme cez sedlo Judele. Potom nás bude čakať nádherný zostup do údolia...

"Je to pravda. Krajina na Retezate je úchvatná. Kamenné polia striedajú zelené pláne, medzi ktorými sa lesknú strieborné hladiny jazier. Všade sa potulujú pastieri oviec so svojimi stádami a strážnymi ovčiarskymi psami, z ktorých srší rešpekt, ale tým len umocňujú divokosť a nedotknuteľnosť celej krajiny. Pastieri sú priateľskí, menili sme s nimi cigarety za čerstvé mlieko, to bola celkom príjemná zmena po tom každodennom čaji," naráža mama na stravovacie návyky na horách. Už sa ale opäť zasnila nad retezatskou prírodou.

"Nie sú to síce tak vysoké kopce, ale aj tak na teba budú pôsobiť majestátne." Sledujúc mamin nostalgický výraz v tvári usudzujem, že by najradšej išla so mnou. "Najradšej by som išla s tebou, ale počkám si až na tvoje zážitky a rozprávanie."

No a ja? Ja sa nemôžem dočkať, až budem kráčať v stopách rodičov po tej malebnej krajine Retezatu, ktorú si už v mojich myšlienkach farbisto predstavujem...

 

- do Rumunska sa môžete pozrieť na zájazdoch CK KUDRNA - viac TU...