Lovecký zámoček v Prievoze

Ľuboš Vodička - 23.12.2012

Lovecký zámoček v Bratislave! Dnes to znie ako zle postavený vtip. Stačilo by sa nám však vrátiť o nejakých stodvadsať až stopäťdesiat rokov späť a slovné spojenie lovecký zámoček, by nikoho neprekvapilo.

Najmä preto, lebo by sme nehovorili priamo o Bratislave, ale o malej dedinke, skôr osade Főrév, villa Csáky, alebo ľudovo Feriba. Teda o dnešnej bratislavskej mestskej časti Prievoz. Ešte aj v 19. storočí šlo o osadu, ktorá vznikla na Podunajskej obchodnej ceste pri brode cez dunajské ramená. Tam kde boli dunajské ramená nechýbali lužné lesy. Lužné lesy sú do dnes mimoriadne bohaté na zver. Hoci takých vlkov, podľa ktorých dostalo svoje meno bratislavské Vlčie hrdlo (Wolfdrüssel) by ste v nich už nenašli.

Feriba

Do konca 19. storočia,v blízkosti dnešnej Krásnej ulice, stával Pálffyovský poľovnícky zámoček. Noví vlastníci, gróf Eugen (Jenö) Csáky s manželkou Rudolphinou rod. Stadion starý zámoček nezbúrali, ale jeho prestavbou vytvorili úplne iný typ kaštieľa. V duchu v tom čase moderných romantických stavieb, dali
postaviť v rokoch 1899/1900-1902 až rozprávkovo vyzerajúcu romanticko-eklektickú stavbu. Stavbu zrealizovala známa bratislavská (skôr prešporská) firma Kittler a Gratzl, pričom architekt Ferdinand Kittler vypracoval projekt vrátane sochárskych,
drevených aj kováčskych detailov a dekorácií. Kaštieľ, ktorý bol súčasne príbytkom aj sídlom slúžiacim na reprezentatívne účely umiestnili do parku v anglickom štýle. Už spomenutý anglický štýl, sa na rozdiel od francúzskeho – barokového štýlu, viac približoval „divokej“ prírode a mal evokovať pocit pobytu v lesoch a hájoch
nespútanej, ale romanticky poňatej krajine. Výsadbou doplnili park o vzácne dreviny ako platany, červené buky a pod.

Samotní kaštieľ mal viac ako 50 priestranných miestností, panských aj hosťovských izieb s prepychovým zariadením (prijímacia sála, biliardová sála, jedáleň, knižnica, šatník, spálne grófa a grófky, kúpeľne, toalety, komory, šatne a izby pre služobníctvo, hosťovské izby na poschodí, fajčiarsky salón, zimná záhrada využívaná aj ako hudobný salón atď.). V budove bolo nainštalované regulované
ústredné kúrenie s centrom v pivnici, odkiaľ viedli teplovodné rúry do všetkých priestorov. Strechy pokryli farebnými glazovanými škridlami, kombinovanými s čiernou bobrovkou a nechýbali ani krásne spracované klampiarske detaily.

Pavol Zsolnay

V priebehu 1. svetovej vojny sa stal vlastníkom kaštieľa Pavol Zsolnay. Možno ekonomické problémy, možno bieda spojená s vojnou ho primäli rozpredať postupne takmer celé zariadenie kaštieľa a pôvodného parku. Park utrpel asi najväčšmi. Veľká plocha bola rozparcelovaná a neskôr poslúžila na výstavbu domov.
V roku 1933 predal kaštieľ aj so zvyškom parku rádovým sestrám sv. Františka z Assisi. Kaštieľ zmenil funkciu a stal sa kláštorom a nemocnicou. Rádové sestry do roku 1940 upravili časť bývalej zimnej záhrady na kaplnku Oratórium Božského srdca Ježišovho. Tá poslúžila súčasne ako farský kostol pre Prievoz.

Zoštátňovanie v mene komunistickej ideológie sa dotklo aj kaštieľa. V roku 1954 prešiel do majetku štátu a od roku 1956 slúžil ako zdravotnícke zariadenie - sanatórium pre pacientov vysokého veku. Krátko pred novembrovou revolúciou v roku 1989 štát objekt vrátil Kongregácii dcér sv. Františka z Assisi.

V rokoch 2003 až 2006 sa súčasný vlastník postaral o kompletnú obnovu fasád kaštieľa, zrealizovala sa aj obnova kaplnky - kostola Božského srdca Ježišovho reštaurovanie slnečných hodín a erbu vácskeho biskupa Karola Csákyho, reštaurovanie interiéru súkromnej kaplnky a sakristie.

Dnes kaštieľ ani park už svoju poľovnícku minulosť ničím nepripomínajú. Ako však už bolo niekoľkokrát spomenuté kaštieľ pripomína niečo ako rozprávkový zámok. Chýba už len koč ťahaný štvorpražím, krásna princezná a v honosnej uniforme odetý princ. Pohľad by to bol pre mnohých asi príliš „sladký“, ale fakt je, že
areál kaštieľa v Prievoze a kaštieľ sám sú jedinečnou ukážkou architektúry, ktorú by ste v Bratislave určite nečakali. Práve preto za návštevu určite stojí.

Komentáre Disqus