Netradičný pohľad na portugalský prírodný park Alvão

Monika Opálová - 24.10.2014

Severovýchodne od oblasti Minho sa nachádza časť Portugalska Trás-os-Montes, ktorého hlavným centrom je Vila Real. Mesto sa nachádza v peknom prostredí medzi pohoriami Alvão a Marão.

Práve Alvão sa stalo naším cieľom, a tak sme sa do tejto oblasti vybrali z Bragy poobedným autobusom. Plánom bolo zistiť o pohorí čo najviac v turistických informáciách, prespať v kempingu a skoro ráno vyraziť na túru. Avšak, ako vždy sa nám náš plán dodržať nepodarilo. Už pri hľadaní kempingu sme sa stratili v meste. Z tejto situácie nás dostal Nuno idúci okolo autom. Pristavil sa, či nepotrebujeme pomoc a poradil nám lepšie miesto na prenocovanie. Splietal niečo o eko hosteli, no nám sa to veľmi nepozdávalo, lebo čo je eko je aj drahé. Potom z neho vypadlo, že ide o miesto, na ktorom sa dá prespať za prácu a to nás hneď zaujalo. Naša flexibilita sa opäť prejavila a miesto kempingu sme sa ocitli v dedinke Campeã v Casa de Francisco.

Bývalý eko hostel a súčasný program Workaway

Nuno nám po ceste porozprával, ako to všetko funguje. Francisco vo svojom dome hosťuje ľudí cez program Workaway (http://www.workaway.info/422451199349-en.html). Títo ľudia pomáhajú nielen v záhradke, ale aj miestnym obyvateľom pri rôznych prácach. Nikoho však do práce nenúti, je otvorený nápadom a necháva priestor na ich realizáciu. Za pomoc a pozitívnu energiu, ktorú ľudia prinášajú do jeho domu poskytuje bývanie a stravovanie zadarmo. Práve v deň, keď sme prišli bol Francisco a jeho multikultúrna skupina (Kanaďanka, Juhoafričanka a Škót) pomáhať miestnym farmárom. Keď sa večer vrátili, čakalo ich doma prekvapenie – dve nové posily zo Slovenska s chuťou pracovať. Všetci nás milo privítali a pozvali nás k stolu na večeru. Celú hostinu tvorila výslužka od farmárov, ktorú si poctivo odrobili. Po večeri nám Francisco ukázal našu izbu a dal nám základnú výbavu ako čelovku, zápalky, sviečku a solárnu lampa, pretože v dome nie je elektrina. Večer sme spolu sedeli v kuchyni pri sviečkach a víne a spoznávali sa.

práca s farmármi

Ráno po spoločných raňajkách nás Francisco zobral na exkurziu po dome a porozprával nám jeho históriu. Tento dom nie je až tak starý, má 60 rokov a postavil ho jeho starý otec. Vybral si krásne prostredie na ceste Boa Vista, čo v preklade znamená pekný výhľad. V tých časoch tu okrem výhľadu na hory nič nebolo, no dnes toto prostredie narúša diaľnica smerujúca do Porta. Dom je výnimočný tým, že každý obyvateľ dedinky dal do neho kúsok svojej pozitívnej energie. Celá dedina sa zapojila do výstavby, všetko robili vlastnoručne, aj steny domu tvoria kamene z oblasti. Dokonca si tu vybudoval aj kaplnku, kde bola celá rodina, aj niektorí dedinčania, pokrstení alebo zosobášení. Po dedkovej smrti sa o dom nemal kto starať a práve Francisco, ktorý vyrastal v Porte, ale celé prázdniny trávil na tomto mieste, sa rozhodol vrátiť život do tohto domu.

Tento mladý muž strávil vyše roka cestovaním po Južnej Amerike, kde vypomáhal na rôznych farmách a niečo podobné chcel priniesť aj do Portugalska. Keďže nemal peniaze, prvý rok začal dom využívať ako eko hostel, kde boli fixné ceny a celkom sa mu darilo. Potom si však uvedomil, že dom má vyššie poslanie ako zarábať peniaze a rozhodol sa hosťovať ľudí za akúkoľvek výpomoc. Zároveň veril, že každý človek prinesie so sebou niečo pozitívne a niečo pozitívne si aj odnesie. Navyše sa rozhodol vytvoriť komunitu s miestnymi farmármi a umelcami a spolu sa tak snažia zachovať tradície tejto oblasti.

Casa de Francisco

Prvý rok mal tento projekt úspech, dom navštívilo veľa ľudí z celého sveta a strávilo tu pekné chvíle. Avšak v roku 2014 sa Francisco rozhodol spraviť ďalší veľký krok – vzdať sa elektriny. Spôsobilo to, že do domu už toľko ľudí nechodí, ale nadšenci sa vždy nájdu a pre nás to bol nový a veľmi silný zážitok. Po prehliadke domu sme sa nášho hostiteľa spýtali, s čím by sme mu mohli pomôcť a vyskúšali sme si varenie na ohni.

Ako to tam vlastne funguje

Po obednej sieste sme pomáhali pripraviť prírodnú saunu, ktorú sme neskôr aj otestovali. Okrem iného sme vypleli záhradu a vyčistili bazén pre korytnačku. Starať sa bolo treba aj o kozičky, sliepky a psíkov. Dôležitým rituálom dňa bolo polievanie celej záhrady, aby priniesla ďalšie pochúťky na stôl.

Po večeri sme šli všetci von a spravili veľký oheň, v ktorom sme zohrievali kamene do sauny. Aby nám čakanie rýchlejšie ubehlo, Francisco doniesol kopu hudobných nástrojov, zložitejších aj jednoduchších a spolu sme veselo vyhrávali a spievali. Keď boli kamene dostatočne horúce, poukladali sme ich do pripravenej diery v „bunkri“, postavenom na túto príležitosť a okolo kameňov sme si posadali aj my. Nikdy sme nečakali, že nahriate kamene prinesú toľko tepla. Stačí ich poliať studenou vodou a ak do tejto vody pridáte kus mäty, budete mať bylinkovú saunu. Po kvalitnom vypotení nás vonku čakala studená sprcha a teplá posteľ.

kaplnka

Na druhý deň sme doobeda pomohli v dome a po výbornom obede nás všetkých Nuno zobral na pekný výlet k vodopádu, ktorý sa nachádzal blízko dedinky Ermelo. Je tam zachovaných veľa starých domov postavených z kameňa, typických pre túto oblasť. Pri vodopáde sa vytvorili miesta vhodné na kúpanie. Hlavne ľudia z Vila Real sem chodia cez víkendy stráviť čas na čerstvom vzduchu. Aj my sme sa tu vykúpali a pozreli si okolie. V tejto časti sa zo stromov vo veľkom zbiera živica na výrobu lepidla. Preto na každom strome visí modré vrecúško na zachytenie tejto látky.

V Alvão, podobne ako v Národnom parku Peneda-Gerês, je výskyt vlkov. Aby sa ich počet zachoval, ochranári sa snažia robiť maximum. Keď sa napríklad v jednom veternom mlyne udomácnila vlčica s mláďatami, odstavili ho, aby ich neohrozoval. Dokonca prispievajú farmárom, aby vykompenzovali stratu zvierat napadnutých vlkom. Chcú tým zabrániť konfliktu medzi vlkom a človekom, a zároveň zabezpečiť dostatok potravy pre toto zviera.

Týmto výletom bol náš pobyt u Francisca na konci. Ťažko sa nám odchádzalo, ale v Brage nás čakali iné povinnosti. Veríme, že to nebola posledná návšteva a na toto miesto sa ešte vrátime.

Komentáre Disqus