Uzbecká kuchyňa – symbol národnej hrdosti

Máloktorý národ je tak hrdý na svoju kuchyňu ako Uzbekovia. A to i napriek tomu, že sa ich národný pokrm – plov konzumuje na celom území medzi Iránom a Čínou. Vzťah Uzbekov k tomuto jedlu najlepšie vystihuje ich dávna ľudová múdrosť: ak si chudobný, jedz plov – ak si bohatý, jedz IBA plov...

Narozdiel od svojich kočovných susedov Uzbekovia žili už po celé stáročia usadnutým spôsobom života. To im umožnilo v zelených púštnych oázach a úrodných údoliach skultivovať obilie a rozvíjať chov hospodárskych zvierat. Vďaka suchému a teplému podnebiu oplýva dnes Uzbekistan  veľkým množstvom a rôznorodosťou ovocia, zeleniny, korenín, orechov a iných plodov. Jednou zo základných uzbeckých čŕt je pohostinnosť, ktorá je dôležitejšia než hojnosť na stole či bohatstvo rodiny. Tradičným prvkom tejto pohostinnosti je čaj – čím významnejší hosť, tým sa mu do šálky naleje menej čaju. Vysvetlenie je jednoduché: čím viac si hosť zažiada o viac čaju, tým lepšie – hosťa viackrát obslúžia a on zas tým naznačuje svoju úctu voči hostiteľovmu domu.

Yoqimli ištaha! - Dobrú chuť!

Územím Uzbekistanu prechádzala hlavná línia starodávnej Hodvábnej cesty, preto sa vzájomne premiešavalo nielen obyvateľstvo, ale aj národné kuchyne. Aj dnes sa tu nájdu prvky napríklad perzské, kazašské, ale aj ruské. Konzumuje sa hlavne hovädzie a baranie mäso, nezriedka aj konské, hydina nie je natoľko rozšírená, dokonca ani ryby, hoci krajinou pretekajú dva veľtoky. Uzbekovia stolujú na veľkých stoloch (chontachty) pripomínajúcich postele. Sú vyložené koberčekmi a pestrými vankúšmi. V strede je malý nižší stolík, na ktorý sa ukladajú pokrmy. Uzbekovia takto sedia vyzutí, jedia, popíjajú čaj, prijímajú hostí a keď sa po dobrom jedle dostaví únava, rovno sa tu môžu aj natiahnuť. K tradičným jedlám patrí lagman – veľmi dlhé rezance s mäsovou omáčkou, ktoré sa môžu jesť ako polievka alebo hlavné jedlo, samsy  – taštičky z cesta a manty – knedle (pelmeny) s rôznymi náplňami, šurvy a mastavy – husté, silné polievky a šašliky (spravidla z mletého mäsa), ktoré na ražňoch rozváňajú doslova na každom rohu. Prílohy sa prakticky nepodávajú, nahrádza ich zelenina a chlieb. Z korenín sa najviac používa čierna rasca (kalonji), čierne a červené korenie, koriander a sezamové zrnká. Prvé miesto v uzbeckej kuchyni však jednoznačne zaujíma plov.

BORŠČ S MäSOM

Potrebujeme: 400 g bravčového alebo hovädzieho mäsa, 400 g čerstvej alebo nakladanej cvikle, 200 g čerstvej, prípadne kyslej kapusty, 2-3 zemiaky, 1 mrkvu, 1 petržlen, 1 cibuľu, 2 strúčiky cesnaku, 2 paradajky, maslo, ocot, bobkový list, korenie, soľ, kôpor, petržlenovú vňať, kyslú smotanu. Zeleniny sa môže pridať aj viac podľa vlastnej chuti, zásada je, že polievka musí byť hustá. Príprava: Uvaríme mäso. Mrkvu, petržlen a cibuľu nakrájame na kocky, podusíme na masle a pridáme do vývaru, v ktorom sa varilo mäso. Pridáme bobkový list a nakladanú cvikľu (ak je čerstvá, musíme ju variť osobitne). Chvíľu povaríme, potom pridáme sparené, ošúpané a na kocky pokrájané paradajky, korenie, kôpor a podľa chuti ocot a soľ. Necháme prejsť varom a potom varíme do mäkka. Na záver sa do polievky vloží nakrájané uvarené mäso. Polievka by mala mať príjemnú chuť, nesmie byť kyslá, preto treba len opatrne dochucovať octom, najmä ak sme použili kyslú kapustu. Pred podávaním sa do polievky na tanieri pridá nakrájaná petržlenová vňať a lyžica kyslej smotany.

Plov alebo oš – mužská záležitosť!

K základným surovinám pre prípravu plovu patria: mäso, olej, ryža, cibuľa a mrkva. Ale pridávajú sa aj iné ingrediencie, napr. hrozienka, cícer, vajcia, granátové jablko a pod., lebo každý región a v ňom každé mesto, dedina, štvrť či rodina má svoj vlastný recept. Niektorí tvrdia, že existuje vyše 100 druhov tohto jedla, iní ich napočítali až tisíc! Uzbeckí muži sa veľmi radi neformálne stretávajú, nie doma, ale v čojchonách, kde si spoločne varia plov. Stačí, aby si medzi sebou zvolili toho, kto bude v ten večer šéfkuchárom. Muži debatujú a popri tom usilovne krájajú mrkvu, cibuľu a ostatné prísady. Pre tých lenivejších sa na trhoch predávajú suroviny na plov už rovno patrične nakrájané. Tajomstvo dobrého mužského plovu vraj tkvie v tom, že kuchár vždy nechá v kotli variť aj jednu malú kosť, vďaka ktorej plov nadobudne žlto-hnedú farbu a chuť ozajstného chlapského jedla. K rodinnej uzbeckej tradícii patrí ranný plov – nachor oš, ktorý sa konzumuje už o šiestej ráno. Ako hostia prichádzajú, podáva sa zelený čaj, malé občerstvenie, sušené ovocie a potom plov. Odmietnuť pozvanie na takúto hostinu sa považuje za neúctu voči hostiteľovi, ale niekedy je to naozaj náročné, hlavne v sezóne svadieb, keď človek môže dostať v jeden deň aj niekoľko pozvaní na ranný plov. Špeciálny plov sa ďalej varí na svadbe, pri narodení dieťaťa, pri spomienke na zosnulých a pri všelijakých iných sviatkoch a príležitosiach.

OŠ – PLOV

Potrebujeme: 1 kg ryže, 1 kg baranieho alebo teľacieho mäsa, 800 g mrkvy nastrúhanej na tenké prúžky, 300 g cibule pokrájanej na kolieska, 100 g suchého cíceru alebo hrachu, 200 ml rastlinného oleja, soľ, 2 hlavy cesnaku, sladkú papriku, korenie, koriandrové zrnká

Príprava: Cícer namočíme cez noc do studenej vody. Ryžu premyjeme v studenej vode, scedíme, opäť zalejeme studenou vodou a odložíme na bok. Mäso nakrájame na väčšie kúsky. Do veľkého hrnca nalejeme olej a keď je rozpálený, prudko v ňom opečieme kúsky mäsa do zlatista zo všetkých strán. Pridáme cibuľu a tiež pražíme do zlatista. Potom na povrch rozložíme polovicu nastrúhanej mrkvy a scedený cícer. Posypeme soľou, korením, paprikou a koriandrom. Potom na zmes rozložíme zvyšok mrkvy a všetko zalejeme vodou tak, aby úroveň vody nedosahovala úroveň mrkvy. Povrch uhladíme vareškou, hrniec zakryjeme a zmes povaríme 20 minút. Ryžu znovu premyjeme, scedíme a rozložíme na mrkvovú vrstvu v hrnci, uhladíme vareškou a zalejeme vodou – 1 cm nad vrstvu ryže. Uvedieme do varu, potom teplotu stlmíme a povaríme cca 20 minút, kým sa takmer celá voda nevsaje do ryže. Potom do ryže zapichneme dve celé neolúpané hlavy cesnaku, hrniec zakryjeme a varíme na veľmi nízkej teplote ďalších 25 minút. Počas varenia neotvárame. Keď je plov uvarený, vyberieme cesnak, ktorý sa môže použiť na ozdobenie hotového jedla. Na servírovaciu misu alebo veľký tanier rozložíme uvarenú ryžu a na ňu navrstvíme zeleninu s kúskami mäsa. Plov sa tradične podáva so šalátom z paradajok, uhoriek a cibule.

Plov na uzbeckej svadbe

Pri príprave svadobného plovu (toj oš) sa nesmie dopustiť žiadna chybička, navyše sa varí pre 300 - 500 hostí, lebo na svadbu sa pozývajú doslova aj ľudia z ulice, t.j. varí sa z minimálne 100 kg ryže(!). Preto sa k tejto činnosti pozýva skúsený profesionálny kuchár – ošpaz, ktorý je na to špeciálne vyučený. Každý druhý Uzbek dokáže uvariť plov, ale nie každý dobrý kuchár vie uvariť   plov rovnako dobrej chuti pre toľkú masu ľudí. Keď sa ošpaz so svojimi pomocníkmi vyberie na miestny trh nakúpiť potrebné suroviny, málokto si nechá ujsť toto divadlo. Výber ryže je veľmi dôležitý, najchutnejší plov sa robí z ryže len z nedávneho zberu. Trhovníci vyťahujú svoje najlešie sorty aj spod pultov. Všetci sú značne nervózni, lebo sú si veľmi dobre vedomí, že od koho ošpaz kúpi ryžu, ten bude z tejto reklamy mať profit ešte dosť dlhú dobu. Svadba je jednou z najvýznamnejších udalostí uzbeckej rodiny, spravidla trvá až tri dni a pozostáva z viacerých obradov, ktoré sa vykonávajú s veľkou vážnosťou, dokonca nevesta, aby pôsobila solídne, by sa nemala počas svadobných ceremónií príliš smiať.

NACHUT ŠURVA - CÍCEROVÁ POLIEVKA

Potrebujeme: 300 g namočeného cíceru, 300 g baranieho alebo hovädzieho mäsa, 1 cibuľu, 1 zemiak, 2 mrkvy, bobkový list, za hrsť vňate kôpru a koriandra, soľ, korenie Príprava: Cícer namočíme večer do studenej vody. Na ďalší deň narežeme mäso na menšie kúsky a varíme spolu s cícerom, prípadne aj s kosťami, s mrkvou nakrájanou na kocky a s cibuľou nakrájanou na kolieska. Ochutíme soľou a korením. Tesne pred dovarením pridáme do polievky ošúpaný celý zemiak. Servírujeme posypané zelenými vňaťami.

Chutné slniečka lepjošky

Uzbekovia podávajú chlieb ku každému jedlu a majú k nemu až posvätnú úctu. Ak niekto nájde kúsok chleba na zemi, zodvihne ho a položí na miesto, kde nehrozí našliapnutie. Podľa starej tradície, ak niekto z rodiny odchádza na dlhšiu cestu, odhryzne kus z chleba, ktorý sa uschová a keď sa dotyčná osoba vráti, doje načatý zvyšok. Uzbecký chlieb (non alebo lepjoška) sa pečie v peci cylindrického tvaru (tandir) s úzkym otvorom. Steny sú zhotovené z hliny zmiešanej s ťavou a ovčou srsťou, jeden týždeň sa nechávajú sušiť na slnku, potom sa vymažú olejom, aby sa hlina nelepila na chlieb. Pekár zapáli suché raždie a prikladá, kým sa celá pec nerozpáli, potom steny postrieka osolenou vodou. Medzitým jeho pomocník formuje okrúhle placky chleba na bavlnenom vankúši (rapida) a pomocou tohto vankúša priliepa chleby na vnútorné steny pece. Aby sa nepoškodil okrúhly tvar, musí pracovať opatrne, ale aj rýchlo. Upečené lepjošky vyzerajú ako malé slniečka, sú voňavé, lahodné a aj sýte. „Otec modernej medicíny“ Avicenna, pochádzajúci z uzbeckej Buchary, napísal, že kto si dá ráno kus lepjošky s hrozienkami, sušeným hráškom alebo orieškami, nebude po dlhú dobu vôbec pomýšľať na jedlo. Pomocou špeciálnych razidiel sa do chlebov vyrážajú rôzne motívy. Zaujímavosťou je, že sa chlieb na uzbeckých trhoch predáva v starých detských kočíkoch.

KOK SAMSA

Potrebujeme: 1kg múky, 2 hrnčeky vody, soľ, 50 g droždia, 1,5 kg byliniek (šťaveľ, špenát, mäta, pastierska kapsička a pod.), 2 zväzky jarnej cibuľky, 4-5 cibúľ, masť, červené korenie Príprava: Z prísad vypracujeme cesto, vyvaľkáme a nakrájame štvorce. Na každý štvorec dáme lyžicu plnky, ktorú pripravíme zmiešaním nakrájaných byliniek, jarnej cibuľky, cibúľ a korenia. Vytvarujeme taštičky alebo buchtičky, potrieme rozšľahaným vajcom a pečieme v rúre 30-40 minút.

MANTY – PELMENY NA PARE

Potrebujeme: Na cesto: 500 g múky, 1 vajce, 1 lyžičku soli, ½ hrnčeka vody. Na plnku: 1 kg mletej jahňaciny, 100 g masti, 500 g cibule, 1 lyžičku korenia

Príprava: Z prísad vypracujeme hladké cesto, 15 minút necháme zakryté odpočívať. Potom z cesta odkrajujeme malé kúsky vo veľkosti orecha, vyvaľkáme ich na tenké kolieska (prípadne narežeme štvorce 6x6 cm). Na každé koliesko položíme kúsok masti a mletého mäsa zmiešaného so soľou, korením a cibuľou nakrájanou na drobno. Vyformujeme knedličky (pelmeny). Manty zakryjeme utierkou, aby cesto neobschlo. Postupne ich varíme v hrnci nad parou, musia byť uložené tak, aby sa vzájomne nedotýkali. Manty sa môžu servírovať v polievkových miskách, zaliate bujónom alebo kyslým mliekom alebo len posypané korením a ocot a kyslé mlieko sa k nim podávajú v osobitných nádobkách.

Biele zlato - bavlna

Hovorí sa, že obyvatelia Uzbekistanu dokážu rozprávať o bavlne aj celé hodiny. Nečudo, „biele zlato“ predstavuje totiž až jednu tretinu domáceho hrubého produktu. Zber bavlny je celonárodnou záležitosťou. Začína sa v septembri a končí v decembri. Na polia sa zvážajú školáci, študenti i ľudia z miest. Bavlnovníky sú asi pol metra vysoké kríčky s bielymi, žltými alebo ružovkastými kvetmi. Keď sa z nich stanú zrelé plody, tieto v určitom momente puknú a vyskočia z nich mäkké vatové vlákna, ktoré treba rýchlo pozbierať, pretože sa inak po pár dňoch uvoľnia z kapsulky a uchytí si ich vietor. Z bavlnovníka sa okrem chomáčikov spotrebujú aj listy a stopky, vyrába sa z nich viac ako dvesto produktov – papier, droždie, olej – na technické účely, ale aj do kuchyne na dochucovanie národných špecialít, lieh, nábytok a pod. Bavlna sa môže zbierať strojmi, lenže stroje nezbierajú čisto, preto sa stále uprednostňuje ručný zber. K nazbieraniu jednej tony treba vykonať 200tisíckrát rovnaký pohyb od kapsulky do vreca! Z mäkkých chomáčikov vyrastajú na okrajoch dedín obrovské biele pyramídy, neskôr sa čistia a ďalej spracúvajú. Uzbekistan sa zaraďuje medzi piatich najväčších exportérov bavlny na svete.

NORIN – REZANCE S KONSKÝM MäSOM

Recept je dosť náročný, ale neodmysliteľne patrí k uzbeckej kuchyni. Pripravuje sa hlavne v zime. Namiesto konského mäsa sa môže použiť hovädzina. Mäso sa musí nechať usušiť: týždeň pred prípravou pokrmu kúpime čerstvé mäso, nakrájame ho na veľmi tenké kusy, ktoré posolíme a okoreníme a na chladnom mieste rozvešiame na šnúry alebo kovovú mriežku a prikryjeme utierkou.  Každý deň ho obrátime, aby schlo rovnomerne. Usušené mäso je takmer čierne.

Potrebujeme: 1 kg usušeného hovädzieho mäsa, 2 vajcia, 350 ml vody, soľ, hladkú múku, 200 – 250 ml bavlníkového alebo olivového oleja, 2 lyžice mletého koriandra

Príprava: Usušené mäso umyjeme a vložíme do cca 2,5 l studenej vody, privedieme do varu, stlmíme teplotu a povaríme 2 – 2,5 hodiny, pričom stále odoberáme vzniknutú penu. Uvarené mäso vyberieme a nakrájame na veľmi tenké kúsky alebo pomelieme na kuchynskom robote. Rozšľahané vajcia zmiešame s vodou a soľou, postupne pridávame múku, až vznikne vláčne cesto. 20 minút necháme odpočívať, potom vyvaľkáme na 2,5 mm, nakrájame štvorce 7x7 cm, ktoré 3-4 minúty varíme v osolenej vode, vyberieme a necháme usušiť z oboch strán na bavlnenej utierke. Štvorce rozložíme na pracovnú dosku, dobre ich pomažeme olejom a potom nakrájame na tenučké rezance. Zmiešame s mäsom a koriandrom.

DIMLAMA – UZBECKÉ RAGÚ

Potrebujeme: 500 g baranieho alebo hovädzieho mäsa, 150 g masti, 500 g zemiakov, 500 g paradajok, 500 g mrkvy, 500 g cibule, 2 papriky, 100 g cesnaku, zväzok koriandra, soľ, korenie, rascu Príprava: na dno hrnca naukladáme nakrájané zemiaky, na ne rozložíme nakrájanú mrkvu, papriky a  paradajky, potom cibuľu nakrájanú na kolieska a cesnak pokrájaný na malé kúsky. Každú vrstvu ochutíme soľou, korením, rascou a koriandrom. Na vrch prídu kúsky masti a nakrájané mäso. Zalejeme vodou a varíme 1,5-2 hodiny.

Asrlar sadosi

„Echo storočí“ - je názov festivalu, ktorý v spolupráci s UNESCOm začiatkom mája (od roku 2008) organizuje nevládne združenie Fórum kultúry a umenia, ktoré iniciovala dcéra uzbeckého prezidenta Gulnara Karimova. Ako už názov napovedá, cieľom festivalu je prenášať do súčasnosti tradičnú kultúru a duchovný odkaz predkov uzbeckého národa. Návštevníci z celého sveta môžu počas festivalu obdivovať tradičné úžitkové výrobky z keramiky, maľované miniatúry, výšivky, drevorezby a pod. Alebo pozorovať tradičný konský šport kupkari, kohútie zápasy, vystúpenia povrazolezcov či ľudových skupín, ale zároveň aj koštovať kulinárske pochúťky, ktoré v rámci súťažnej prehliadky národnej kuchyne ponúkajú najlepší kuchári z Uzbekistanu. Snahou každého z nich je pripraviť ten najlepší plov, typický pre príslušný región krajiny, ako aj iné tradičné špeciality. Atmosféru umocňujú národné kroje, ale hlavne úžasné kulisy uzbeckej prírody či impozantných architektonických stavieb. Festival sa každý rok koná na inom mieste, tohto roku je to Sarmišsai Gorge – unikátne archeologické nálezisko s tisíckami petroglyfov, vytvorených pravekými obyvateľmi tohto územia.

KABOB ŠAŠLIK

Potrebujeme: 1 kg mäsa (jahňacieho, hovädzieho alebo kuracieho – pokrájaného na kúsky, prípadne pomletého), 2 cibule nakrájané na kolieska, 1 lyžicu koriandra, 1 lyžicu rasce, 1,5 lyžice soli, 1 lyžicu čili korenia, 1 lyžičku čierneho korenia, 300 ml perlivej minerálky Príprava: Do nádoby vložíme pokrájané mäso, cibuľu a všetky koreniny a dôkladne premiešame. Zalejeme perlivou vodou, prikryjeme tanierom, zaťažíme niečím ťažším a odložíme na najmenej 5 hodín na tmavé, chladné miesto alebo necháme cez noc v chladničke. Marinované kúsky mäsa napichneme na grilovacie ihlice a pozvoľne opekáme zo všetkých strán na drevenom uhlí do hneda. Medzi kúsky mäsa sa na ihlice môžu napichnúť aj rôzne druhy zeleniny.

KOVURMA ČUČVARA

Potrebujeme: Na cesto: 500 g múky, 1 vajce, 1 lyžičku soli, ½ hrnčeka vody. Na plnku: 500 g mletého mäsa, 400 g cibule nakrájanej na kolieska, 1 lyžičku soli, korenie, tuk na vyprážanie Príprava: Vajce vyšľaháme so soľou a vodou, postupne pridávame múku, vypracujeme hladké cesto, ktoré necháme 15 minút odpočívať. Vyvaľkáme na hrúbku cca 2 mm, narežeme malé štvorce 4x4cm. Mleté mäso zmiešame s kolieskami cibule, dochutíme soľou a korením. Na panvici podusíme, kým sa neodparí šťava z mäsa. Necháme vychladnúť na izbovú teplotu. Na každý štvorec cesta dáme za lyžicu mäsovej zmesi, rohy zahneme, vytvoríme pelmeny. Vyprážame zo všetkých strán na rozpálenom tuku alebo vo fritéze.

Navruz - vítanie jari

Každý národ si uctieva príchod jari – obdobia znovuoživenia prírody a nových nádejí. V Uzbekistane povýšili 21. marec – deň jarnej rovnodennosti na štátny sviatok, ktorý sa nazýva Navruz. Všetci obyvatelia ho oslavujú s veľkým elánom, ešte pred samotným začiatkom vyčistia a upracú svoje mestá, dediny i príbytky. Počas sviatku sa konajú okázalé hostiny, no hlavným pokrmom, podávaným iba jedenkrát v roku - počas Navruzu, je sumalak, ktorý sa pripravuje z múky a pšeničných klíčkov ako symbolu večného života. Na dno hrnca sa kladie sedem kameňov, aby kaša neprihárala, sumalak sa totiž musí variť a hlavne neustále miešať po celých 24 hodín. Je to ako štafeta, miešať začína najstaršia žena a potom si varešku odovzdávajú ďalšie záujemkyne. Popritom dievčatá tancujú, spievajú alebo len tak klebetia, ale hlavne snívajú, pretože veria, že tieto sny počas miešania sumalaku sa aj vyplnia. Hoci sa nepridáva nič sladké, jedlo má napokon sladkú chuť, a to preto, že keď sa nikto nedíval, nasypali do neho cukor anjeli... Veď aj názov v preklade  znamená vraj „30 anjelov“. Hotový, tmavohnedý sumalak sa odstaví a ešte sa na 7-10 hodín nechá zakrytý. Potom sa všetci nahrnú okolo hrnca a keď sa odkryje, pozerajú, aký obraz sa na povrchu vytvoril. Ak sa podobá na slnko, vtáka alebo strom, všetci sa tešia, že celý rok bude pre nich šťastný.

ČAK ČAK

Potrebujeme: 6 vajec, trochu soli, prášok do pečiva, múku, olej na vyprážanie, 300 g cukru, 100 g vody, 350 g medu Príprava: Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh. Mixérom rozšľaháme žĺtka, opatrne pridáme sneh z bielkov, trošku soli, prášok do pečiva a po lyžiciach pomaly pridávame múku za neustáleho miešania. Keď zmes začne hustnúť, rukami vypracujeme cesto, ktoré by nemalo byť veľmi mäkké, ale ani príliš tvrdé. Prikryjeme a necháme odpočívať 15 minút. Potom cesto rozvaľkáme a nakrájame na krátke kúsky, ktoré trochu stočíme. Na panvici na horúcom oleji kúsky opražíme do zlatista. Do hlbokého hrnca nalejeme vodu, pridáme cukor a uvaríme sirup. Ihneď pridáme do neho med a na miernom ohni povaríme 5 minút (zmes nesmie vrieť!). Ešte teplé vylejeme na opražené kúsky cesta a opatrne premiešame drevenou vareškou. Pred podávaním môžeme posypať orieškami, čokoládovými alebo kokosovými pilinami, sezamovými semiačkami a pod.

Čaj namiesto vody

V Uzbekistane nie je typické, aby sa ľudia prechádzali s fľaškami vody. Tu sa totiž pije čaj! Pri posedení, pred jedlom a dokonca i po jedle na zlepšenie trávenia. Miestne čajovne sa nazývajú čojchony a servírovanie tohto horúceho nápoja predstavuje celý rituál. Na stôl sa položí čajník z typickej bielo-modrej keramiky so štylizovanými bavlnovníkovými kvetmi a malé šálky – misky bez uška. Prvé tri porcie sa vrátia naspäť do čajníka, aby sa čaj lepšie premiešal. Potom sa naleje porcia do už použitej misky, z tej bude piť domáci pán, resp. ten, kto čaj nalieva. Až potom sa nápoj servíruje hosťom. V reštauráciách sa za cukor na osladenie čaju musí osobitne platiť, donesú ho v podobnej miske, ako sa podáva čaj. Doma sa na osladenie používajú cukríky alebo slivkový lekvár, no zvyčajne sa pije čaj nesladený. V zime sa uprednostňuje čierny, v lete zelený. V čojchonách radi vysedávajú muži v dlhých kaftanoch, popíjajú čaj, debatujú alebo hrajú domino a tablu.

Melóny za otrokyne!

Pri návšteve Uzbekistanu netreba vynechať návštevu miestnych trhov, pričom tie najkrajšie a najväčie bývajú v meste Buchara. Návštevníka upútajú nielen tváre predavačov, v ktorých sa odzrkadľuje celá zmes Ázie, ale hlavne čerstvé, rozváňajúce plody, dozreté na prajnom stredoázijskom slniečku. Trhovníci vynukujú svoj tovar a usmievajú sa pri tom svojimi zlatými zubami. V ponuke sú marhule, aj sušené, ich jadierka, ktoré sa rôzne upravujú, kaki, citróny, figy, jablká, hrušky, dule a pod. a zo zeleniny okrem bežných druhov zelené reďkovky, žltá mrkva a rôzne druhy tekvíc. Veľmi cenené sú granátové jablká, ktorým sa už po stáročia pripisujú liečivé účinky.

Najslávnejšie sú však uzbecké dyne (tarvuz) a medové melóny (kovun), ktoré sa dokonca kedysi používali ako platidlo za otrokyne. V špeciálnych bronzových nádobách vyplnených ľadom putovali v stredoveku na dvor bagdadského kalifa i perzského šacha.