Ako sme sa vybrali stopom za polárny kruh

Miriam Sroková - 29.11.2013

Fjällräven Polar je štvordňová expedícia, ktorá sa každoročne koná na jar v polárnej oblasti Nórska a Švédska a ja momentálne súťažím s mojim videom o miesto na tej budúcoročnej. Jej členovia prejdú 300 km na psích záprahoch pod vedením profesionálov. 

Okúsia arktický život na vlastnej koži, v snehu a v stanoch, v tíme 20 ľudí z celého sveta. Pozrite si, prosím, moje súťažné video, hlasujte a pomôžte mi splniť si veľký sen. Na oplátku Vám vyrozprávam príbeh o tom, ako som sa minulú zimu s kamarátkou vybrala stopom za polárny kruh. 

 
 
Plán je jednoduchý - dostať sa z Göteborgu za polárny kruh a späť, stopom v decembri za 10 dní. Vidieť polárnu žiaru, vyskúšať si psie záprahy a okúsiť pravý decembrový arktik na vlastnú kožu. Cieľ je jasný - užiť si výlet najviac ako sa dá a hlavne s úsmevom na tvári, aj keď zamrznutým. Rozpočet je, ako sa na správne študentky patrí, minimálny. Veronika utratila 5 eur za spiatočnú letenku Budapešť- Göteborg a ja 11 eur za autobus Halmstad-Göteborg. Sme vybavené všakovakými dobrotami od vifoniek všetkých druhov, tuniakov, fazuliek a káveniek až po parenicu a slaninu. Hrubé štrikované svetre, oteplováky, rukavice a dva letné spacáky dopĺňajú naše batohy a my pevne dúfame, že nebudeme odsúdené na spanie vonku pod snežnou perinkou. Dopočula som sa, že práve v tento týždeň sa má Švédskom prehnať veľká snehová kalamita.
 

Neúspešné stopovanie pri -20 °C

 
Ako štartovací bod si vyberáme benzínovú pumpu na kraji Göteborgu, no po šiestich hodinách márneho stopovania, oslovovania ľudí a prosíkania sa ukazuje, ako nie práve najvhodnejšia voľba. A musím vám prezradiť, že nám je neskutočná kosa. Že vraj -20°C? To nás len tak neodradí! Zmrznuté nohy si pekne rozmrazujeme pod horúcou vodou na pumpových záchodoch a šťastie ideme skúšať ďalej. Neskôr, keď už nám prsty na nohách modrajú a my stále tvrdohlavo stojíme so vztýčenými palcami pri ceste, sa nám prihovára milý pán, bývalý stopár, a obdarúva nás neoceniteľnou radou. Keď budeme stáť na kartónoch, odizolujeme tak chlad a vydržíme dlhšie na jednom mieste. Sám nám vypýta kartóny od pumpárov a my pokračujeme v stopovaní s ešte väčším nasadením. No aj tak nás nikto nechce vziať a tento skvelý deň zakončujeme na intrákoch v Göteborgu, kde nás prichýlia Lucka so Soňou, kamarátky z Bratislavy. 
 
 
Na ďalší deň si miesto na stopovanie vyberáme dôkladnejšie a plní energie sa nám hneď doobeda podarí dostopovať až na letisko v Göteborgu!  Túžba vidieť polárnu žiaru je silnejšia ako konečne sa zahriať a tak odolávame akciovým last minute letenkám do Egypta a s úsmevom na tvári stopujeme ďalej. Heslo: „Všetko je, ako má byť!“ nadobúda nové rozmery, keď ani po pol dni nás nik nechce vziať inam ako späť do Göteborgu. Našťastie máme termosku s horúcim čajom a karamelové čokoládky. Šoféri trúbia, smejú sa, kývajú, zastavujú, hovoria nám že „že vraj“ je zima, no nik nejde smerom Stockholm. To, že asi vyzeráme zúfalo, si plne uvedomíme, až keď nám začínajú zastavovať taxíky a ponúkajú nám odvoz zadarmo. S Veronikou nás nič od našich snov neodradí, niekedy sa len zasmejeme nad absurditou situácie a žijeme si ďalej, a tak to platí aj na tomto výlete. Stopovanie v zime si proste užívame. 
 

Zastávka v Štokholme

 
Po malých krôčikoch alebo skôr odvozoch (s pakinstanskou rodinkou a Švédom, ktorý nás pozval na dovolenku do jeho domu k jazeru) sa ešte v ten večer dostávame v našich oranžových vestách do Stockholmu. Predpovede neklamali, snehová kalamita dorazila, cestuje sa ťažko a tak sa tu rozhodneme ostať pár dní. Tentokrát nás prichíli couchsurfer Dávid z Prahy, vďaka ktorému si čas strávený v Stockholme neskutočne užívame. Nasávame predvianočnú atmosféru zasneženého centra, zvezieme sa trajektom po kanáli, navštívime čarovnú obriu knižnicu s okrúhlym pôdorysom a z továrne na čokoládu si odnesieme 30 kg tejto dobrotky. Nie je to úplne legálne, ale ani nelegálne, podrobnosti, ako som sa o polnoci ukrývala vo veľkom čokoládovom kontajneri, nateraz vynechám. Vybavené zopár kilami čoko a stále nesmierne odhodlané sa vyberáme na sever. Predstavujeme si, ako sa vozíme na psích záprahoch a obdivujeme nekonečnú krásu matky prírody, kúpeme sa v pravej švédskej saune či žúrujeme v ľadovom bare. 
 
 
Dorazíme po Uppsalu a odtiaľ sa nám nejakým zázrakom podarí prísť naspäť na pumpu do Stockholmu. Prerátame si dni, ktoré nám zostávajú a so smútkom v duši si uvedomujeme, že dostať sa za polárny kruh a späť už proste nestihneme. Po niekoľkých hodinách strávených na prázdnej pumpe, kde čas zabíjame spievaním vianočných kolied, jedením čokoládových muffinov od uja pumpára (keby chudák vedel, koľko čokolády ukrývame v batohoch) a pozorovaním snehovej fujavice za oknami, nás niekedy po polnoci zoberie záhadný guru, ktorý žil 5 rokov v Indii a zavezie nás, teraz neviem či vďaka Bohu alebo bohužiaľ na pumpu za Stockolmom, kde okrem pumpárov a indických taxikárov nezastavuje nik. Zmorené a ospalé sa pýtame, či si môžeme ľahnúť v spacákoch niekde v rohu pumpy, ale potvory nedovolili a tak zaspávame na barových stoličkách s hlavou na stole a batohom medzi nohami.
 

V dodávke s poľskými pašerákmi

 
O piatej ráno sa zhodneme, že prijmeme hocijaký odvoz, ktorý sa nám naskytne, a tak sa zrazu ocitneme v dodávke s dvoma Poliakmi, ktorí pašujú pivo z Nemecka. Tri sedačky, štyria pasažeri a takmer 500 km pred nami smerom na Halmstad. Ak viete, ako vyzerali Marv a Harry z filmu Sám doma, to boli presne oni. Hneď prvá otázka, ktorú nám položia po nalodení, či sme videli film Hostel. Priznám sa, že som chcela písať domov rozlúčkovú sms. Na dôveryhodnosti nezískavajú ani vďaka ich rýchlej jazde po už spomínanej zasneženej diaľnici či radám o stopovaní v sukni. Odpoveď na otázku, prečo sme nastúpili do ich dodávky, nepoznáme dodnes, no napriek tomu, že sme sa neskutočne báli, zaspali sme v tejto sardinkovej polohe ako bábätká a zobúdzame sa až kdesi kúsok od nášho cieľového mesta Halmstad. 
 
 
V Halmstade nás privíta neskutočná nádhera v podobe zasneženej a zamrznutej pláže s ľadovými kryhami a v nemom úžase si naplno uvedomujeme, že všetko je, ako má byť. Vyhladnuté, unavené, premrznuté, ale šťastné sa chystáme na študentskú párty. Za polárny kruh sa nám síce dostať nepodarilo a plány sa nám počas cesty neustále menili, ale aj napriek tomu, a vlastne možno práve vďaka tomu, sme sa mali výborne a na tvárach nám na pamiatku ostávajú primrznuté úsmevy. Sen o polárnej žiare a psích záprahoch sa mi nerozplynul, naopak, ostal veľmi zreteľne v mojej hlave a verím, že keď človek v živote naozaj niečo chce, tak to dosiahne. Dúfam, že sa Vám moje video páčilo, a že mi dáte svoj hlas a pomôžete mi tak splniť si tento veľký sen. Sľubujem, že ani tento raz nezamrznem!
 
Komentáre Disqus