Dovolenka vo Švédsku? Turistika po nádhernej prírode NP Abisko

Jozef Terem - 19.9.2018
Abisko National park

V mnohých ohľadoch sa Švédsko stalo cestovateľským rajom. Ak máte radi prírodu, je Švédsko a vôbec celá Škandinávia tým ideálnym miestom na pobyt na čerstvom vzduchu. Ak by som mal charakterizovať Švédsko z prírodného hľadiska, tak je to krajina s veľkým množstvom jazier a lesov.

Turistika je tu tak veľmi populárna najmä v lete, pričom na severe trošku pripomína prírodný kolorit alpské krajiny. Navyše, aj miestni ľudia sú v prípade potreby ochotní nezištne pomôcť, čo robí cestovanie po Švédsku veľmi príjemným.

  • Nevýhodou sú pre nás snáď iba vysoké ceny, najmä za služby. Ak sa však vyberiete do nadnárodných reťazcov, rozdiel nie je ani pre našinca zase až tak bolestivý. A vo Švédsku je určite lacnejšie, ako napríklad v susednom Nórsku.

Aspoň v tom vidím výhodu svetovej globalizácie. Tým to však vo Švédsku na prvý pohľad končí, naďalej tu zostalo všetko tradičné a stáročiami overené vo svojej pôvodnej forme. Takže aj v reťazcoch si budete budete môcť dopriať miestne špeciality, ako napríklad gravadlax - švédskeho nakladaného lososa. Paradoxne, práve takéto miestne a pre nás exotické delikatesy kúpite pravdepodobne lacnejšie ako doma na Slovensku...

  • Tu treba pripomenúť, že vo Švédsku neplatí jednotná európska mena a naďalej sa platí švédskymi korunami.

NP Abisko

Polárne dni a noci

Švédsko a vôbec celá Škandinávia má niekoľko vlastných špecifík. Jednou z nich je pre nás neobvyklý jav, že slnko tu v lete zapadá len na krátku dobu a na sever od Polárneho kruhu nezapadá vôbec. To znamená, že je tu skoro stále svetlo. Umožňuje to bežné denné aktivity aj v neskorých večerných hodinách, inak ako je u nás obvyklé. A zase naopak, v zime tu skoro vôbec nie je denné svetlo. Čím severnejšie, tým je tento jav zreteľnejší. Napríklad aj na túre tak môžete byť oveľa dlhšie. Noc a tma vás najmä na ďalekom severe vlastne vôbec nezastihnú. A tak som s úsmevom zistil, že som si v podstate úplne zbytočne zbalil aj baterku...

Samozrejme, turistika po švédskej prírode bola jedným z hlavných cieľov našej partie. Vybral som sa teda do nádherného Národného parku Abisko na severe krajiny. Mali sme v pláne spávať v stane. Kempovanie v národnom parku je síce obmedzené, no hneď za jeho hranicami sa pravidelne nachádzajú malé stanové dedinky. Abisko je jeden z najznámejších a najnavštevovanejších parkov celého Švédska vôbec. Nachádza sa na severe provincie Norrbotten, prakticky hneď na hranici z Nórskom. Celkom prirodzene tu tak stretnete aj dosť Nórov. Spomeniem tak aspoň v krátkosti vzťah týchto dvoch národov.

Nóri kontra Švédi

  • Nóri poznajú nekonečné množstvo vtipov o Švédoch. Najväčším vtipom je však skutočnosť, že Švédi majú presne rovnaké vtipy o Nóroch. Väčšinou len stačí prehodiť slová "Švéd" a "Nór".

Nepamätám si už síce ani jeden, no je to podobné ako u nás. Napríklad, povedané s nadhľadom, ničím nenaštvete Nóra natoľko, ako keď sa ho spýtate, či nie je zo Švédska. Samozrejme, všetko v rámci priateľskej rivality. Opäť podobne ako u nás, keď si nás vo svete mýlia s Čechmi alebo Slovincami. Je pritom  pravda, že medzi Nórskom a Švédskom je istý kultúrny rozdiel. Aspoň mne to tak pripadalo, že Švédsko je asi zo všetkých severských krajín čo sa týka dopravy, príkazov a zákazov najviac organizované. To bolo cítiť najmä v Štokholme, hlavnom meste. Ak by som to mal prirovnať, tak niečo podobné ako Nemecko. V Nórsku je príroda ešte drsnejšia a podmienky na život ťažšie, z čoho som mal pocit, že Nóri nestrácajú čas zo zbytočnosťami.

Turistika Abisko

Národný park Abisko

  • Poďme však späť do parku Abisko. Ten sa rozkladá na južnom brehu obrovského jazera Torneträsk a západne od legendárnej Laponskej brány - Lapporten.

K tej sa ešte dostaneme neskôr. Pritom jazero Torneträsk je skutočne obrovské a už pohľad naň je neopakovateľný...

Abisko bol založený ako vôbec jeden z prvých švédskych národných parkov už v roku 1909 na rozlohe len 77 km ². Okrem jazera zahŕňa park aj okolité hory a údolia. Pritom v tom najdlhšom tečie rovnomenná rieka Abisko, vytekajúca z horského jazera Abiskojaure do jazera Torneträsk. Rieka si za posledných pár tisícročí vyhĺbila obdivuhodný kaňon, ktorý sa nachádza len niekoľko sto metrov od parkovísk a cesty E10. Samozrejme, ten pohľad som si nemohol nechať ujsť ani ja a poviem vám, stál zato.

Úzka, no veľmi dravá rieka sa s rachotom prediera cez kamenné platne kaňonu a nezadržateľne sa rúti dole, aby svojou energiou naplnila obrovské jazero. A svojou energiou naplnila aj mňa. Keďže bol nádherný slnečný deň, rozhodol som sa v túre pokračovať ďalej a vychutnať si pohľad na celý národný park z vtáčej perspektívy. Možností bolo viacero...

kanon rieky Abisko

Vrchol Njulla

  • Priamo z mestečka Abisko vedie lanovka na vrchol Njulla (1 164 m). Teda presnejšie, nevedie až na vrchol, ale iba do nadmorskej výšky približne 900 metrov, vrchol leží ešte o dvesto, či tristo metrov vyššie.

Lanovka samozrejme umožňuje "výstup" aj sviatočným turistom, čo má za následok, že vrchol Njulla býva často preľudnený. Ani to však nie je problém. Ak vyhľadávate v prírode radšej samotu a chcete si ju užiť aj na tomto mieste, možnosťou je vybrať sa na ľubovoľný vrchol v okolí. Na taký, kam lanovka nevedie. A je ich tu dosť. Zrejme ani netreba zdôrazňovať, že zo všetkých kopcov sú nádherné výhľady na jazero Torneträsk a panorámu Laponskej brány. Čo sa skrýva pod týmto atraktívnym názvom – Laponská brána?

Laponska brana

Laponská brána

Je to v skutočnosti hlboké údolie vymleté ľadovcom medzi dvoma kopcami vysokými 1500 metrov. Ide tak o obrovský prírodný monumentálny úkaz.

  • Laponskú bránu je vidno desiatky kilometrov ďaleko a je symbolom celého okolia. Či lepšie povedané symbolom celého Laponska, nielen teda toho švédskeho.

Laponská brána je tak vďačným podkladom na výrobu suvenírov a nájdete ju na tak pohľadniciach, tričkách, hrnčekoch... Nič sa však nevyrovná pohľadu na túto nádheru z výšky kopcov. A tak som teda vyrazil. Nie lanovkou, ale pešo.

Výstup sme začali pri jazere Torneträsk

To je ešte v pásme tajgy a postupne vyššie a vyššie až na kopec Njulla a potom ďalej po hrebeni na iné vrcholy. Celkové prevýšenie bolo približne 800 metrov, čo nám trvalo pohodlným foto tempom na Njulla asi štyri hodiny. Odtiaľ sme však pokračovali ďalej. Jediný problém bolo hrozné teplo, čo som na ďalekom severe rozhodne nečakal. Veď prečo aj. Škandináviu máme zafixovanú ako oblasť, pre ktorú je typické skôr sychravé počasie aj v letných mesiacoch.

Na druhej strane treba pripomenúť, že klíma najmä v severnej Škandinávii je pomerne príjemná a mierna vplyvom Golfského prúdu a to aj stovky kilometrov za polárnym kruhom. Bežné teploty sa pohybujú v rozmedzí 10-20 ° C ´, no samozrejme v horských oblastiach však môže aj mrznúť či snežiť.

jazero Torneträsk

My sme však mali šťastie a tak som si mohol miestny kolorit vychutnať v plnej kráse. Neočakávanú horúčavu som bez problémov hasil čerstvou vodou z potoka. Našťastie, pitnej vody je všade dostatok a nebývajú s ňou problémy.

  • V škandinávskej prírode je možné piť prakticky z každého prameňa, potoka alebo horskej rieky.

Keď som sa dostal na Njulla, dlho predlho som si vychutnával ten pocit. Poviem vám, výhľad z vrcholku na panorámu jazera a Laponskej brány bol priam neskutočne nádherný... Keby len oči vedeli rozprávať. Takto mi zostalo len zopár fotiek a nezabudnuteľné spomienky...

Komentáre Disqus