Fínsko – jednoducho nádherná krajina

Jozef Terem - 28.6.2013
Savonlinna

Sauna, drsná a zároveň krásna severská príroda, stovky jazier, lesy plné medveďov, vlkov a sobov, či nekonečné biele noci. Pravdepodobne takto si mnohí z nás predstavujú Fínsko, ktoré je názorným príkladom moderného a zároveň ohľaduplného súžitia medzi človekom a prírodou.

Mnohým sa pritom vybavujú aj športové úspechy tejto severskej krajiny. Súvisia najmä s ľadovým hokejom, či skokmi na lyžiach. Možno povedať, že Fíni sú národom rekreačných športovcov. Bežcov, cyklistov, kajakárov a rodiny na kolieskových korčuliach vidno na každom kroku. Duch fínskej tvorivosti ale v poslednej dobe čoraz viac preniká aj do sveta umenia. V oblasti kinematografie sú známe snímky kultového režiséra Aki Kaurismäkiho a popularite sa tešia aj detské knižky Tove Janssonovej. Nehovoriac o spotrebných symboloch modernej doby - Nokii, či vodke Finnlandia.

Už po prvých kilometroch cesty po Fínsku nám udrela do očí pedantne upravená krajina a predovšetkým vkusná fínska architektúra v podobe červených domčekov, nádherne zakomponovaných do prostredia nekonečných lesov a jazier. Rovnako tomu bolo aj na mestských sídliskách, ktoré skôr pôsobili dojmom špičkových horských hotelov. Na väčšine fínskych miest bol pritom zaujímavý jeden fakt. Prakticky nemajú súvislé historické centrum.

Savonlinna, Helsinky

Samozrejme, ak nepočítame najzachovalejšiu pevnosť v severnej Európe, v mestečku Savonlinna. Tá pôsobila skutočne úchvatným dojmom. Výnimkou nie sú ani Helsinki, odhliadnuc od skutočnosti, že sme pri príchode loďou míňali len o niekoľko metrov pevnosť Suomenlinna. Je roztrúsená na niekoľkých ostrovoch pred prístavom a v súčasnosti je sídlom múzea. Inak tvorí historické centrum Senátne námestie s Dómom, kde sa ako pozostatok ruskej nadvlády týči socha Alexandra II. Medzi významné pamiatky s výrazným ruským vplyvom patrí aj nádherná Uspenská katedrála. Väčšina budov však pochádza z obdobia neoklasicizmu a funkcionalizmu. V kombinácii zo zeleným parkom v tesnej blízkosti mora a v kompozícii s modernými budovami, ide ale o skutočnú lahôdku pre milovníkov modernej mestskej architektúry.

Porvoo

Pravdepodobne najstaršie zachovalé mestské budovy sme mohli obdivovať v mestečku Porvoo, približne osemdesiat kilometrov od hlavného mesta. Tvoria ich bývalé budovy lodných skladov. Z historického hľadiska nič výnimočné, ale tu opäť vidno, ako dokážu pedantní Fíni vyťažiť z minima maximum. Prenikavá červená farba bývalých skladov a upravené okolité uličky pôsobili mimoriadne príjemne a vyžarovali kus pozitívnej energie. Pritom Porvoo sa môže popýšiť údajne najstrmšou uličkou v celom Fínsku. Smeruje k miestnej dominante, katedrále. Samozrejme, u nás vyvolala zmienka o strmine široký úsmev na tvári. Veď podobnú prekážku musí u nás prekonať hádam každý druhý šofér, keď parkuje tátoša do garáže v suteréne domu.

Tu treba poznamenať, že na rozdiel od stredomorských krajín, kde je v chrámoch prísne zakázané fotografovať, v celom Fínsku sme mohli interiér kostolov snímať o dušu a ešte sa všetci usmievali. Túto skutočnosť zhrnula do jednej vety sympatická pani, ktorá vyberala pred katedrálou vstupné jedno Euro: „Čo nie je zakázané je povolené, len sa musíte správať v medziach slušnosti“. Proste Porvoo je veľmi príjemné a to si pravdepodobne uvedomovali aj tvorcovia amerického filmového trháku Šakal a situovali sem úvodné scény filmu.

Pod ruskou nadvládou

Kto by si ale myslel, že vyspelosť a prosperitu tohto štátu môžeme hľadať v kľudnej a bezkonfliktnej histórii s dostatkom času na budovanie blahobytu, je na miernom omyle. Fínsko malo tú smolu, že hraničí s dvoma mocnými susedmi, Švédskom a Ruskom. Tí si od nepamäti viac-menej úspešne uplatňovali nároky na jeho územie. Paradoxne, k rozvoju spoločnosti a industrializácii krajiny prišlo až po roku 1809, kedy skončila sedemstoročná švédska nadvláda. Fínsko však nezískalo samostatnosť, ale sa až do roku 1917 stalo súčasťou cárskeho Ruska. Získalo však autonómiu, vlastnú samosprávu a administratívu. Fíni tak mohli konečne z veľkej časti rozhodovať o svojich veciach, čo malo za následok rozvoj vlastenectva. Heslom tej doby bolo výstižné: „Švédi nie sme a Rusi byť nechceme“. Je to celkom pochopiteľné, ak zoberieme do úvahy, že fínske etnikum tvorí samostatný ostrov aj po jazykovej stránke a od svojich germánskych a slovanských susedov sa výrazne odlišuje. Známou skutočnosťou je fakt, že Fíni sú jazykovo príbuzní s Maďarmi a pobaltskými Estóncami.  

Bežecké trate v Helsinkách

Vďaka drsnej severskej prírode, kde sa žije chtiac-nechtiac podľa prírodných zákonov sa v zimnom období plánuje často deň až ráno, po otvorení okna. A to bez veľkého zveličenia. Počas krutých zím dosahuje teplota často tridsať stupňov pod nulou, fúka silný vietor, padajú haldy snehu. V mestách často nejazdia električky, autobusy a autá len po odhrnutí cesty. Obmedzenia sa týkajú dokonca aj námornej dopravy, veď more v okolí hlavného mesta je často zamrznuté až do polovice apríla. Výhoda je snáď len v tom, že na helsinské ostrovy možno chodiť po ľade. V Helsinkách majú dokonca približne stoosemdesiat kilometrov bežeckých tratí, čo je pravdepodobne na hlavné mesto svetovou raritou.

Tma a biele noci

K predstave miestneho koloritu treba pripomenúť skutočnosť, že do konca marca vychádza slnko okolo jedenástej a zapadá už o tretej poobede. Ak by ste sa chceli vybrať do Fínska, rátajte s tým, že dni sú plné šera, na ľudí padá únava a ako spomínali domáci, o štvrtej poobede sa chce každému spať. V letnom období sa zase tmavé dni menia na biele noci, keď môžete o tretej nadránom bežne čítať noviny. Tieto skutočnosti sú zdrojom mnohých depresií. Ešte pred vstupom do Fínska sme počuli početné fámy o veľmi schopných alkoholikoch. Ide o skutočne špecifický fenomén a týka sa približne pätnástich percent národa. Na prvý pohľad to tak ale vôbec nevyzeralo. Svetlovlasí obyvatelia krajiny tisícich jazier pôsobili veľmi decentným a upraveným dojmom. Po niekoľkých dňoch ale postupne prenikla na povrch temnejšia stránka ich povahy. „Problémy s alkoholom súvisia s dlhou zimou. Nie je nič výnimočné, keď sa niekoľko dní alebo mesiacov jednoducho len pije a zaháňa zimná depresia“, zdôveril sa nám Mikka, náhodný známy na trajekte do Tallinu. Je pritom zvláštne, že obdobie alkoholického ošiaľu sa vraj začína a končí takmer zo dňa na deň. Dalo by sa povedať, že vo Fínsku sa pije vo veľa prípadoch sezónne. Mimoriadne obľúbené sú ale výlety loďou do estónskeho Tallinu, vzdialeného približne tri hodiny po mori. Atmosféru týchto „zájazdov“ sme okúsili na vlastnej koži. Pivo, vodka či koňak sú za facku a tento fenomén možno bez zveličenia nazvať „alkoholická invázia“, ktorej podľahnú denne stovky Fínov. Ako spomínali obyvatelia Tallinu, na jednej strane ide o vynikajúci zdroj príjmov. Na druhej strane už ale majú plné zuby hulákajúcich blondiakov, ktorí bez zábran „značkujú“ múriky starého centra.

Sauna

Fínsko je považované za pravlasť sauny. A tak je celkom prirodzené, že saunovanie sa tu vycibrilo do skutočne majstrovských rozmerov. Špecialitou je pritom skutočnosť, že Fíni veľmi nepoužívajú studenú sprchu. Sauny sú postavené väčšinou na brehu jazier alebo mora, prípadne je v ich blízkosti poriadny snehový závej. Bežnú studenú sprchu považujú domáci za málo účinnú a aj v zime uprednostňujú skok do vysekaného otvoru na vodnej hladine alebo do kopy snehu. V saune sa dokonca ešte donedávna rodili deti. Je totiž považovaná za najčistejšie prostredie. Extrémnym protipólom je skutočnosť, že sa v nej omývali mŕtvy predtým, ako ich obliekli do čierneho. Keďže Fíni v zime vychádzajú von čo najmenej, sauna sa na niekoľko mesiacov stáva vhodným útočiskom pre obľúbené alkoholické radovánky. Znie to síce nezdravo, no je to ale tak. Navyše, stačí len pár pohárikov. Pivo sa niekedy leje dokonca aj na rozpálené kachle, po celom priestore sa tak šíri obľúbená vôňa.

Chalupári

V súvislosti s Fínmi je zaužívane aj ďalšie známe prirovnanie „Chladný ako Fín“. Skutočne, severania si veľmi potrpia na súkromie. Zato môže pravdepodobne riedke osídlenie a zvyk na samotu. Veď Fínov je približne rovnako ako Slovákov, obývajú však siedmu najväčšiu krajinu v Európe. Viac razy sme mali možnosť pozorovať staršieho muža, ako sedí celé hodiny v hojdacom kresle na verande chaty a v samote pozoruje okolitú prírodu. Ale skutočné lahôdky pre chalupárov sa objavili až pri výletoch člnom po nespočetných jazerách. Prakticky všade je množstvo väčších či menších ostrovov, neraz s priemerom len niekoľko metrov. A úplne na každom stojí útulná drevená chata. Aj na miestach, kde by to človek skutočne nečakal. Uzavretosť a striedmosť miestnych obyvateľov má svoju dobrú stránku v nízkej kriminalite. Vyspelosť spoločnosti sa prejavuje aj vo vzájomnej tolerancii, ohľaduplnosti a napriek zdržanlivej povahe, ochote pomáhať jeden druhému. Bicykle sa na ulici nezamykajú, pri prechádzke lesom sme  často natrafili na zruby, kde bolo možné bez problémov prespať. Tieto miesta pritom zostávajú neuveriteľne čisté. Každý si považuje za povinnosť poupratovať a pripraviť kopu dreva pre ďalších hostí.

Ak máš aj ty ďalšie info a detailnejšie skúsenosti, napíš to do Komentárov...

Komentáre Disqus