Kto nezažil, ten neuverí. Pravdou je, že tradičné kotúľanie syra na Cooperovom kopci pri obci Brockworth v anglickom regióne Gloucester sa dnes teší veľkej popularite. Aj napriek miestnemu zákazu, každoročne prichádzajú desiatky šialencov odhodlaní sa pustiť do behu v plnej rýchlosti dole strmým kopcom.
Ustáleným dátumom je naďalej posledný pondelok v máji na sviatok príchodu jari. S prívlastkom najhlúpejší závod na svete môžeme súhlasiť. Na druhej strane pre účastníkov závodu okrúhly peceň syra má nevyčísliteľnú hodnotu. Na to, aby si tento kúsok mohli odviezť domov, je potrebné ako prvý „preletieť“ 100 metrový strmý svah. Obdivuhodným činom je zostať na vlastných nohách, avšak pri takmer 50% sklone sa táto úloha javí viac ako nereálna.
Brockworth cheese rolling festival
Pôvod tohto ťažko uveriteľného podujatia známe aj pod názvom "Brockworth cheese rolling festival" je možné hľadať v staroveku, keď sa Féničania nečakane vynorili v Bristolskom zálive s vidinou obchodu. Pre religiózne účely zvykli zakladať obetné oltáre a stĺpy s podobizňou ich boha poľnohospodárstva Baala. To môže mať súvis s dreveným stožiarom so zlatým kohútom stavaným na vrchu kopca. Zároveň ďalšiu podobizeň je možné vidieť v tradícii ich duchovných predstaviteľov, ktorí pred príchodom jari púšťali dolu kopcom horiace okrúhle drevené prúty. Tento zvyk mal zabezpečiť dobrú úrodu.
Prvé údaje o kotúľaní syra pochádzajú zo začiatku 18. storočia. Svoje trpké obdobie si prežilo najmä počas 20. storočia, kedy k jeho vývoju prispeli rôzne udalosti. Počas vojnového obdobia bol syr dočasne nahradený dreveným, keď bol na území Anglicka zavedený prideľovací systém potravín. V povojnovom období sa začal postupne transformovať, keď príležitosť dostalo aj ženské pohlavie preukázať svoju statočnosť.
Samotný syr je nebezpečný nielen pre účastníkov, ale aj pre samotných divákov. To dokazuje skutočnosť, keď syr zmenil smer trasy a namieril si to rovno k divákom. Počas svojej histórie sa udiali rôzne nepredvídateľné momenty, ktoré stoja za pozornosť. Príkladom je rok 1997, keď samotný víťaz zostal po svojom triumfe poriadne zaskočený. Jeho trofej bola ukradnutá, a z toho dôvodu odišiel domov s prázdnymi rukami. Významný moment sa udial o 2 roky neskôr, keď sa zmenil začiatok udalosti z pôvodnej osemnástej hodiny na dvanástu hodinu. Tejto radikálnej zmene prispelo to, že nadšení účinkujúci zvykli prichádzať na úvod podujatia v podguráženom stave. To malo za dôsledok početné modriny a občasné zlomeniny.
Z toho dôvodu sa začal privolávať súkromný zdravotný tím a horská služba pre prípad núdze. Keďže podujatie nemalo nikdy oficiálny charakter, miestni poslanci sa rozhodli zasiahnuť do diania a prevziať jeho záštitu. S prísľubom zabezpečiť ochranu a plynulý chod žiadali vyberať vstupné. A to dokonca 20 libier. Domáci okamžitým nesúhlasom dali najavo, že si neželajú oficiálny charakter ich zábavy. A preto sa v tom roku festivalu syra zúčastnila len chabá skupina za účelom udržať tradíciu. Posledným pokusom ako pochovať neoficiálne organizované podujatie bola vyhrážka dlhoročnej distribútorke syra, pani Smartovej, ktorá mala niesť zodpovednosť za prípadné zranenia a úrazy. Ale nakoniec ani to nepochovalo oddanosť a vernosť priaznivcov netradičného závodu organizovať až do súčasnosti.
Syr Double Gloucester
Syr je regionálne známy ako Double Gloucester. Ide o zrelý syr produkovaný miestnou farmou pri obci Birdwood. Rodina Smartovcov, ktorá ho výhradne dodáva už od roku 1988, vlastní stádo v počte cez 130 kusov dobytka. Na jeho výrobu sa používa čerstvo nadojené plnotučné mlieko z troch druhov kráv, vykŕmených na okolitých lúkach. Jeho doba zretia je aspoň 5 mesiacov. Ale prečo práve tento syr je používaný? Je špecifický tým, že na jeho výrobu sa používajú pôvodné viktoriánske lisy, ktoré ho stláčajú do umelých foriem. Pri jeho dozrievaní získava jemnú žltkastú farbu, spôsobenej prírodným farbivom anató. Rodina ho exportuje nielen v rámci Britských ostrovoch, ale aj za do Francúzska. Tento, so srdcom vyrábaný produkt, na ktorom sa podieľa celá rodina, bol dokonca ocenený v roku 2009 ako jeden z najlepších syrov v celej krajine.
Súčasnosť kotúľania syra na Cooperovom kopci
V dnešnej dobe je kotúľanie syra na Cooperovom kopci celosvetovo známym podujatím. Naposledy sa ho zúčastnilo cez 200 účastníkov z celého sveta. Priemerne ho prichádza obdivovať cez 5000 divákov, ktorí s otvorenými ústami len ťažko chápu jeho podstatu. Na vrchu kopca je riadený človekom, ktorý pomocou megafónu víta účastníkov a zároveň podáva inštrukcie pre bezpečný priebeh udalosti. V 90. rokoch bola funkcia prestížnejšia, kedy osoby poverené touto funkciou zvykli nosiť dlhý biely plášť s čiernym klobúkom na hlave. Dnes nesie už len prostú formu. Nemenej dôležitou funkciou je tzv. váľač syra, ktorý má za úlohu vrhnutím syr dolu svahom odštartovať závod. Pre jej výkon je zvyčajne pozvaná nejaká miestne známa osoba, riaditeľ školy či predstaviteľ cirkvi. Oficiálne sa začína o 12. hodine na obed. Počas viac ako jednej hodiny sa koná 5 závodov dolu kopcom, kedy jeden z nich je venovaný ženskému pohlaviu.
Zaujímavosťou je, že sa konajú aj preteky hore kopcom, pre chlapcov a dievčatá do 14 rokov, ako aj pre dospelých. Aj keď ide o bezpečnejšiu formu, je fyzicky náročné vystúpiť na samotný vrch, keďže nepravidelný a klzký povrch dáva naozaj človeku zabrať. Víťaz si v tomto prípade odnáša zmenšenú formu syra. Doterajší rekord v naháňaní syra drží Stephen Gyde, ktorý sa pýši 21 víťazstvami počas jeho bohatej kariéry. Miestnou celebritou je bez pochybností Chris Henderson s 13 trofejami, ktorý sa podujatia zúčastňuje už iba ako spoluorganizátor. A koľko času je potrebných na zdolanie tohto krkolomného závodu? 12 sekúnd predstavuje rekord, počas ktorého sa podarilo doslova dokotúľať do cieľa najrýchlejšiemu bežcovi. Chvalabohu, že dole stoja v rade zoskupení miestni hráči rugby, pre ktorých chytanie bežcov slúži ako efektívny tréning. Zraneným okamžite pomáha skupina zdravotníkov, ktorí ošetrujú zranenia. Bez hanby môžeme tvrdiť, že kotúľanie syra naďalej zostáva pravdepodobne najhlúpejšou formou závodu modernej spoločnosti. Doteraz je stále veľkou výzvou pre mnohých odvážlivcov. Či si zdolanie kopca zaslúži obdiv je otázne. Aj napriek tomu, že počas svojej histórie prilákalo stovky priaznivcov a spôsobilo mnohé zranenia, každý z účastníkov nakoniec prežil, aj keď s dávkou šťastia, ale s nezabudnuteľným zážitkom.
