Severné Nórsko: Najkrajšia časť sveta akú som videl

Jozef Terem - 22.12.2014

Navštívil som už veľa krajín sveta s nádhernými miestami a zákutiami. No tak súvisle nádhernú krajinu ako je sever Nórska, kde som stovky kilometrov nevychádzal z úžasu a nepretržite bolo na čo pozerať, takú krajinu som doteraz nevidel...

Túto vetu som si spontánne napísal do zápiskov a nič z nej sa nemení ani s odstupom času. Sever Nórska je z prírodného hľadiska jedinečný. A to nielen v niekoľkých lokalitách, ktoré sú na striedačku vyplnené fádnejším alebo bežným prírodným prostredím. Nie. Pri návšteve drsného nórskeho severu som či už na turistike alebo aj pri pohľade z okna autobusu, stále mimovoľne s nadhľadom uvažoval nad tým, či je to dielom náhody alebo pri vzniku sveta zakročil severský boh Ódin...

Krajina je osídlená hlavne na pobreží

Zrejme nikoho neprekvapí, že sever Nórska nie je husto obývaný. Koniec koncov, to nie je celá krajina. Žije tu približne päť miliónov obyvateľov, no rozlohou je Nórsko ôsmou najväčšou krajinou Európy. Hustota obyvateľov je tak približne 13 ľudí na kilometer štvorcový, čo je málo. Je to určite aj vďaka drsnému podnebiu, ktoré neumožňuje skoro nič dopestovať a v minulosti boli obyvatelia tejto časti sveta odkázaní hlavne na dary mora. Aj preto sú dodnes ľudské sídla na severe krajiny hlavne popri morskom pobreží. Nakoľko väčšinou sa hneď za pobrežným pásom týči strmá hradba hôr. Dujú tu silné vetry a krajina pokračuje v nehostinnom území, kam ľudia v minulosti nemali veľa dôvodov sa sťahovať. Prírodný ráz tak neumožňoval trvalejšie osídlenie vo vnútrozemí. Aj preto sa Vikingovia, predkovia dnešných Nórov, vydávali na svojich lodiach do cudzích krajín, kde hľadali na jednej strane bohatú korisť, no na strane druhej prijateľnejšie prostredie na osídlenie.

Drsná severská príroda sa však s postupom času stáva veľkou turistickou devízou a vôbec, Nóri sa po stáročia naučili žiť v súlade s okolitým prostredím. Sú vášniví chalupári, chatky sú roztrúsené po celej krajine, či už popri ceste alebo aj na turistických chodníkoch v horách. Vždy sú však veľmi citlivo zasadené do prírodného prostredia. Ak je na chate vztýčená nórska vlajka, majiteľ je doma. To je znamenie pre susedov alebo okoloidúcich, že môžu prísť na návštevu. Tento zvyk možno vznikol aj následkom toho, že chalupy sú vzdialené ďaleko od seba, ľudia sú v drsných podmienkach často odkázaní jeden na druhého a vlajka popri národnej hrdosti slúži aj ako znamenie.

Ochutnať, či neochutnať veľrybu?

Nórsko je tretia krajina sveta v množstve ulovených rýb. Na prvom mieste je USA a na druhom Japonsko. V Nórsku však žije neporovnateľne menej obyvateľov, ide tak o svetovú raritu. Preto sa možno ani nieto čomu čudovať, že za kilo kvalitného mäsa z veľryby zaplatíte v prepočte približne desať euro. U nás kúpite v podobnej sume možno hovädzie alebo bravčové mäso, pričom kvalitná sviečková stojí ďaleko viac. Mäso z veľryby u nás dostanete len veľmi ťažko. Áno, nepochybne sa pri čítaní týchto riadkoch zatínajú milovníkom krásnych cicavcov ruky v päsť. Ale taká je jednoducho realita v Nórsku a zrejme aj tradícia. Mäso z veľrýb dostanete prakticky všade a je veľmi obľúbené. Ak sa v Nórsku zdržíte trochu dlhšie, vyhnete sa mu v gastronómii len ťažko. Samozrejme, príležitosť ochutnať sme ho mali aj my. Teda presnejšie povedané, drvivá väčšina z nás a nakoniec aj tí, čo o tom spočiatku nechceli ani počuť. Zvedavosť bola predsa len silnejšia. Musím povedať, že chutilo vynikajúco a ide o skutočnú lahôdku. Opiekli sme si ho na prírodnom grile a hneď aj podávali so zeleninou a chlebom. Mäso je mimoriadne jemné, výživné a chuťovo ho ťažko k niečomu prirovnať. Samozrejme, lov veľrýb má veľké množstvo odporcov po celom svete a moje riadky by určite nemali byť chápané ako súhlas so zabíjaním týchto cicavcov. Ale byť v Nórsku a neochutnať miestnu špecialitu sa mi zdalo ako zbytočná tvrdohlavosť. Navyše, pre Nórov je veľryba bežnou súčasťou jedálneho lístka, pričom ju vo veľkom aj importujú do zahraničia.

Smrkať je vraj neslušné

Keď už sme spomenuli nórske jedlo, spomeňme aspoň okrajovo aj nórske stolovanie a jeden zvyk. V Nórsku je vraj neslušné smrkať pri stole alebo vôbec celkovo v spoločnosti. Ak to na niekoho príde, vstane, ide sa vysmrkať a vráti sa buď ku stolu alebo do spoločnosti. Kamarát, ktorý navštevuje v Nórsku školu mi porozprával, ako sa aj študenti počas prednášky idú vysmrkať za dvere. U nás bežný zvyk ponímaný ako ľudská prirodzenosť, je tak vraj v tejto severskej krajine považovaný za neslušnosť.

Drsný sever a miernejší juh

Čo sa týka rázu krajiny, sever Nórska mi pripadal ako oblasť niekde na Aljaške. Vlastne, sever Nórska aj je zhruba rovnako na severe ako väčšina Aljašky. Drsná, no jedným slovom, nádherná príroda. Ľudia navyknutí pomáhať jeden druhému a žiť prakticky v súlade s rytmom prírody. Nórom predchádza povesť veľkých pedantov, ktorí majú perfektne upravené pozemky aj domy. Nadobudol som však dojem, že obyvatelia drsného severu si veľmi nepotrpia na údržbu domov ani záhrad a ďalšieho okolia. Alebo inak povedané, rešpektujú kolorit prírody a snažia sa doň čo najmenej zasahovať a bojovať s ním. Život je tu tvrdý, letá krátke a pekných slnečných dní ako šafránu. Preto rozhodne nepatrí k miestnym zvykom tráviť takéto dni kopaním v záhradke. Na severe tak bežne nevidíte krásne záhradky ako niekde v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku. Bujaré rastliny rastú v mestách, dedinách, aj v okolí domov, starosti s perfektným strihaním trávnika si tu veľmi nerobia. Aj tak príde po krátkom lete opäť drsná zima a všetko skončí na väčšinu roka pod snehom. Domy sú však veľmi pekné, prakticky a vkusne zariadené. Nie je to náhoda, že množstvo vylepšení na vykurovanie a ekologickú aj ekonomickú stavbu domov prišlo práve z drsných krajín severu. Čím južnejšie v Nórsku idete, ráz krajiny, dedín aj miest sa mení a postupne sa stáva všetko upravenejšie a vizuálne udržiavanejšie. Juh krajiny je už iného rázu ako vetrami šľahaný a dlhou zimou sužovaný sever. Na svahoch sú tu dokonca veľké ovocné sady, na ktorých sa pestujú čerešne, jabĺčka, hrušky, maliny a jahody.

Ak by som mal však povedať za seba, viac sa mi páčila príroda na úplnom severe krajiny. Silné vetry, strmé pobrežie bez stromov a vlny Severného mora, maličké domčeky učupené na pobreží pod strmými skalami, v diaľke kopce s celoročne bielymi fľakmi snehu... Jedným slovom - nádhera. Tu je asi namieste spomenúť, že celé Nórsko spája kvalitná cesta Atlantic road. Lepšie povedané, aj juh Švédska, odkiaľ vedie postupne cez Oslo a Trondheim až do Kirkenes na hraniciach s Ruskom. Ak sa teda chystáte v budúcnosti do Škandinávie autom, zrejme celkom určite na E6 narazíte a z hľadiska krás prírody ide o nezabudnuteľný zážitok.

Tunelom na najsevernejší bod Európy

Na Nórsku je veľmi veľa vecí inak ako na Slovensku. Aj čo sa týka spoločnosti, životnej úrovne a fungovania štátu. Spomeňme len malý príklad. Tunel, ktorý vedie na ostrov Mageroya, na ktorom sa nachádza preslávený Nordkapp. Nordkapp alebo Severný mys je 308 metrov vysoký skalný výbežok, ktorý je často označovaný ako najsevernejší bod Európy. Je tomu tak zrejme najmä kvôli komerčným dôvodom, lebo sa tu nachádza autom ľahko dostupný turistický areál, ktorý celoročne navštevuje obrovské množstvo ľudí z celého sveta. Skutočne najsevernejším bodom pevninskej Európy je však morom obmývaný výbežok Knivskjelodden, ktorý je síce od Nordkappu na dohľad, no dostať sa sem možno len po niekoľko hodinovej túre. Samozrejme, navštívili sme obe miesta a obe miesta majú svoje čaro. Mimoriadne drsné prostredie Kinnaroddenu, ale aj prenádherný výhľad z Nordkappu. S tým rozdielom, že Nordkapp je už výsostne komerčná záležitosť, kde si samotu a rozjímanie zrejme celkom určite neužijete.
Chcel som však o inom. Vráťme sa k samotnému tunelu na ostrov Mageroya, kde oba tieto body ležia. Tunel vedie niekoľko kilometrov popod more a samotná stavba stála obrovské finančné prostriedky. Tie sa splácali aj vďaka poplatkom, ktoré sa vyberali pri prejazde tunelom. A tie boli ešte pred niekoľkými rokmi riadne vysoké, pri autobuse aj niekoľko stoviek euro. Keď sa však náklady na tunel vrátili, viac sa už neplatí. Ak by ste sa teda chystali na ostrov Mageroya autom aj vy, platiť už nebudete za prejazd nič. Aký to rozdiel medzi Nórskom a ostatnými krajinami Európy.

Komentáre Disqus