Geocaching

Geocaching je hra 21. storočia, ktorá má do činenia nielen s modernými výdobytkami súčasnosti, ale predovšetkým s krásnou prírodou a pobytom na čerstvom vzduchu a kúskom adrenalínu. Zapojiť sa môže každý. Turistika, navigácia a GPS navigátor, to je v skratke dobrodružný geocaching.

V časoch vašich tínedžerských rokov ste možno behávali orientačný beh s mapou v ruke a buzolou na krku. O nejakom navigačnom systéme riadenom satelitmi na obežnej dráhe ste ani netušili. Jednoducho stará klasika. Súčasná moderná doba s jej vyspelou technikou priviedla na svet novú zábavu, geocaching.

Len za krátkych osem rokov prilákala mnoho nadšencov, ktorí si po nájdení skrýše môžu nielen povedať, že to zvládli, ale že si aj celkom pekne oddýchli a na chvíľu zabudli na bežné problémy každodenného života. V turistických topánkach si užili relax s trochou adrenalínu. Spoznali nové miesta, prečistili si myseľ a nabrali novú energiu. Geocaching však nemusí byť dobrou a zaujímavou zábavou len pre dospelých. Na honbu za pokladom celkom určite nalákate aj deti, ktoré v tejto počítačovej dobe ťažko dostať na čerstvý vzduch.

Čo je geocaching?

Výraz geocaching sa skladá z predpony geo, označujúcej činnosť súvisiacu so Zemou, a slova cache – skrýš. Geocaching je hra 21. storočia, ktorá má do činenia nielen s modernými výdobytkami súčasnosti, ale predovšetkým s krásnou prírodou a pobytom na čerstvom vzduchu a kúskom adrenalínu. Zapojiť sa môže každý. Stačí prístup na internet, GPS navigátor a chuť na dobrodružstvo. Turistika, navigácia a GPS navigátor, to je v skratke dobrodružný geocaching.

Podstata tejto hry spočíva v hľadaní tzv. cache, po slovensky kešu, teda jednoduchej schránky, ktorú niekto ukryje na neznáme miesto a na internete uverejní jej súradnice spolu s ďalšími potrebnými doplňujúcimi informáciami. Ostatní nadšenci potom pomocou GPS navigátora hľadajú skrytý „poklad“. Po objavení jednoduchej vodovzdornej škatuľky sa zapíšu do zošita, nazývaného logbook, ktorý v nej nájdu spolu s perom alebo ceruzkou. Niektoré cache obsahujú aj drobnosti, ktoré si ako výmenu za iné maličkosti môžu odniesť ako suvenír. Po príchode domov sa tí úspešnejší aj tí menej úspešní, ktorým sa schránka nájsť nepodarila, opäť zapíšu, ale už do špeciálnej internetovej schránky.

Všetko sa to začalo v Bielom dome

Približne o polnoci 2. mája 2000 sa po rozhodnutí americkej vlády odstránila umelá chyba v systéme GPS. Dvadsaťštyri satelitov na svete spracovalo „objednávku“, čím sa presnosť GPS technológie okamžite desaťnásobne zlepšila. Do tohto momentu mal tento systém presnosť v priemere päťdesiat metrov. Po odstránení umelej chyby sa presnosť zvýšila na metre.

Pre GPS nadšencov to bol definitívne dôvod na oslavu.V internetových diskusiách sa hneď začali objavovať nápady, ako by sa táto presnosť dala využiť. Dva dni po odstránení chyby sa jeden takýto nadšenec, počítačový konzultant Dave Ulmer rozhodol otestovať túto presnosť tak, že do lesa neďaleko Beaver Creek v Oregone umiestnil vlastnú schránku, do ktorej vložil zošit a ceruzku, mapu Delorme Topo USA, dvakrát CD-ROM, kazeťák, VHS kazetu s filmom George of the Jungle, knihu od Rossa Perota, štyri dolárové bankovky, prak a fazuľovú konzervu. Na internete zverejnil jej súradnice a upozornil, že ide o čierne plastové vedro zakopané v zemi. Pravidlá boli jednoduché a platia, samozrejme, dodnes. Každý, kto schránku našiel, mohol si z nej niečo vziať a zároveň zanechať niečo nové a nezabudnúť sa zapísať do vloženého zošita.

Prvým takýmto geocacherom sa stal Mike Teague, ktorý si zo schránky vzal peniaze ako výmenu za cigarety, audiokazetu a pero a svoje dojmy a zážitky z úspešnej výpravy zverejnil na internete. Tak postupne vznikali nové skrýše a z jednoduchej myšlienky sa stala celosvetová hra. O niečo neskôr si popularita tejto hry vyžiadala vlastnú webovú strańku, kde má každý geocacher možnosť zaznamenať svoje skúsenosti a zážitky z hľadania.

Aký GPS si zaobstarať?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zase raz niekto vymyslel zábavku pre solventnejších. Nie je to však celkom tak. V súčasnosti je k dispozícii množstvo GPS navigátorov v rôznych cenových reláciách. Na túto hru vám celkom dobre postačí aj najlacnejší s čiernobielym displeyom a bez mapky, ktorú nahradíte obyčajnou papierovou mapou. Klasickú papierovú mapu je však dobre mať vždy poruke aj v prípade drahších navigátorov. Technika je technika, ale aj tá má svoje slabé stránky, a ak by sa prejavili práve vo chvíli, keď už máte poklad na dosah ruky, určite by vám to pekne pokazilo celú výpravu. Okrem toho cache je veľmi často v lese na miestach, kde nie je dobrý signál. A práve vtedy pomôže kamarátka mapka.

Na cene teda nezáleží. Aj najlacnejší vás s vašou šikovnosťou privedie k cieľu. Stačí, ak má možnosť uložiť bod na zadané súradnice a vie navigovať šípkou, ktorá stále ukazuje k cieľu, a takisto udáva k nemu zostávajúcu vzdialenosť. Ale pozor! Nie je navigátor ako navigátor. Nemýľte si navigátory do automobilov s turistickými mapovými navigátormi.

Teoreticky síce možno nájsť cache aj pomocou autonavigátora, ale v samotnej praxi je to o niečo zložitejšie. Ak sa skutočne chcete venovať geocachingu, radšej si zaobstarajte mapovú navigáciu, ktorá má v porovnaní s tými automobilovými niekoľko významných výhod pre turistiku.

Okrem toho, že turistické navigátory sú zvyčajne robustnejšie a tým aj odolnejšie proti pádu, ktorý pri niektorých náročnejších terénoch nemožno vylúčiť, sú aj odolné proti vode. Ak vás teda počas výpravy zastihne dážď, nemusíte sa báť. Turistické navigátory celkom dobre prežijú aj striekajúcu vodu a niektoré dokonca aj tridsať minút ponorené v metrovej hĺbke. Podstatný je fakt, že sa nebudú snažiť určiť vašu polohu k bodu najbližšej diaľnice.

Ak si chcete geocaching odskúšať na vlastnej koži, ale zatiaľ nemienite investovať do „zázračnej“ navigačnej mašinky, ide to aj s mapou a obyčajným kompasom. Bude to trochu zložitejšie, ale možno sa vám cache podarí nájsť.

Geocaching na viacero spôsobov

• V začiatkoch geocachingu existoval len jeden typ cache, tradičná cache. Postupne však vznikali ďalšie a zložitejšie. Poznať typ cache je pre plánovanie výpravy veľmi dôležité. Od toho sa bude vlastne odvíjať celý jej priebeh, náročnosť a zdĺhavosť.
• Najbežnejšími cache sú už spomínané tradičné schránky so zošitom a ceruzkou. Okrem tradičného zošitu môžu obsahovať aj nejaké drobnosti, ktoré nemusia mať vysokú peňažnú hodnotu. Stačí vložiť nejaké mince, ktoré vám ostali z dovolenky, alebo malú hračku, zaujímavé gombíky, cédečká alebo knihy. V tom sa naozaj medze fantázii nekladú. Pri takýchto tradičných cache poznáte súradnice, na ktorých ich priamo nájdete. Úspešní hľadači si z nich môžu niečo zobrať a niečo na výmenu vložiť.
• O niečo zložitejšie sú multicache, pri ktorých sú síce tiež uvedené súradnice, ale tie nevedú priamo k skrýši. Najskôr vás privedú na miesto, kde nájdete schránku s ďalšími súradnicami alebo hádankou; ak ju vylúštite, získate ďalšie potrebné údaje. Tie vás privedú už priamo ku cache alebo k ďalšiemu kroku potrebnému na nájdenie skrýše. Obľúbeným variantom je séria niekoľkých bodov, z ktorých každý poskytuje čiastočné súradnice záverečnej cache. Autor takejto multicache vám môže takto ukázať viac zaujímavých miest v okolí skrýše. Na jej vypátranie si však treba rezervovať oveľa viac času.
• Osobitným typom multicache je offset cache. Začiatočnými súradnicami tejto cache môžu byť miesta existujúcich národných pamiatok, národných prírodných rezervácií alebo iných zaujímavých objektov. Tam zvyčajne nájdete buď čísla, alebo iné informácie, existujúce ešte pred umiestnením cache, ktoré použijete podľa inštrukcií uvedených na internete, a pokračujete pri hľadaní.
• Postup pri mystery alebo inak aj puzzle cache je trochu komplikovanejší, keďže súradnice nepoznáte vôbec. Dostanete sa k nim, keď sa prelúskate cez matematickú alebo inú hádanku, alebo rébus, poskladáte puzzle či prepíšete morzeovku. Lúštiť, samozrejme, budete doma, a keď sa konečne dopátrate k nejakému výsledku, tak hor sa na výlet! Či je váš výsledok správny, to sa dozviete až na mieste, na ktoré vás priviedol. Často sa stáva aj to, že po dlhom hľadaní nakoniec zistíte, že cache bude pravdepodobne úplne niekde inde. Nedajte sa však odradiť a skúste to znova. Je to len hra.
• Okrem týchto najčastejšie sa objavujúcich opísaných typov cache existuje ešte mnoho ďalších. K zaujímavým patria virtuálne cache a web cache. Spoločné majú to, že nejde o tradičnú schránku so zošitom, ceruzkou a drobnými pokladmi. Virtuálnou cache sú existujúce zaujímavé pamiatky alebo miesta, kde nájdete otázku týkajúcu sa daného bodu. Správnou odpoveďou, ktorú pošlete mailom tvorcovi otázky, potvrdíte, že ste tam skutočne boli. Odmenou za nájdenie cache je zážitok zo samotného miesta. Pri web cache na jej súradnice mieri webová kamera. Cieľom je dostať sa do jej záberu, a tak potvrdiť svoju účasť.
• Environmentálne ladená je CITO Event cache. Myšlienkou takejto cache sú otvorené stretnutia pre všetkých geocacherov, ktorí chcú pomôcť zbaviť prírodu odpadkov.
• Okrem typu cache treba brať na zreteľ aj jej veľkosť. Každé konkrétne miesto slúžiace ako úkryt pre cache si vyžaduje jej špecifickú veľkosť. Bolo by pravdepodobne zložité ukryť niekde na parkovisku desaťlitrový sud alebo skrývať škatuľku od filmu kdesi na opustenom mieste. Malá škatuľka od liekov, vitamínov alebo od filmu, do ktorých sa okrem miniatúrneho zápisníka a ceruzky nezmestí nič iné, predstavujú micro cache. O niečo väčšia je small cache, kde jej veľkosť zodpovedá už pollitrovej až litrovej škatuľke. Najbežnejšou veľkosťou cache je regular, teda nádoba s objemom vyše jedného litra. Pod veľkosťou typu large si pokojne môžete predstaviť aj desaťlitrový sud. Pôjde teda o skutočne veľkú cache.

Čo je travel bug a geocin?

Objavili ste schránku a okrem drobností na výmenu ste tam našli aj iný predmet s opisom, ako s ním postupovať ďalej. Takýto predmet nazývame travel bug alebo geocin. V oboch prípadoch je majiteľ a zároveň aj určovateľ misie povinný označiť takýto predmet špeciálnym identifikačným štítkom s vyrazeným kódom. Kým ako cestujúci chrobák, teda travel bug, môže slúžiť akýkoľvek ľubovoľný predmet, geocin je kovová alebo iná minca.

Takéto predmety celkom logicky neslúžia na výmenu. Ich zmysel spočíva v určenej úlohe, ktorou je buď putovaním od skrýše k skrýši precestovať svet, alebo sa dostať na konkrétne miesto, ktoré jeho majiteľ uviedol. Z toho dôvodu je dôležité preštudovať si priložený návod. V prípade, že máte v blízkej budúcnosti naplánovanú cestu do zahraničia či dokonca do miesta určenia, prípadne máte úmysel ho premiestniť do nejakej inej cache, tak si ho pokojne vezmite so sebou. Po príchode domov to zapíšte na špeciálnej stránke a nezabudnite, že by ste takýto predmet nemali držať doma dlhšie ako dva týždne.

Ako vypátrať skrýšu?

Máte pocit, že to všetko znie celkom zábavne a jednoducho? Vlastne máte pravdu. Ak sa na cestu za pokladom v teplučku domova dôkladne vyzbrojíte potrebnými informáciami, máte za sebou prvý dôležitý krok – ak to, samozrejme, nezbabrete priamo v akcii. Jednotlivé cache sú zverejnené na medzinárodnej webovej stránke geocachingu.

Okrem už spomínanej veľkosti a typu cache sú v opise uvedené aj ďalšie dva veľmi dôležité údaje, ktorých náročnosť je označená hviezdičkami od jeden do päť. Prvým je náročnosť terénu, ktorý treba prejsť, aby ste sa k skrýši vôbec dostali. Záleží len na vás, či máte chuť a odvahu vybrať sa niekde do lesa, alebo sa len odviezť autom k vybetónovanému parkovisku. Druhým dôležitým parametrom je náročnosť cache, teda aké náročné je cache nájsť. Ak ste začiatočníci, potom na päť hviezdičiek v tomto prípade radšej hneď zabudnite. Takéto „ukrytejšie“ cache si nechajte radšej na neskôr, keď už prekonáte začiatočnícke hranice.

Ak ste si už konečne vybrali lokalitu a náročnosť cache, pozorne si prečítajte jej opis. Niektoré opisy môžu obsahovať úlohu, ktorú musíte vyriešiť, aby ste sa ku cache dostali, či dokonca dôležité informácie alebo výstrahy, na čo si dať pri hľadaní pozor. Radšej si opis každej cache, na ktorú sa chystáte, vytlačte. Na škodu nebude ani prečítať si zápisky ostatných cacherov, ktorí už skrýšu úspešne objavili, ako aj tých, ktorí mali z hľadania len dobrý pocit z pekného výletu. Ak ste si už prečítali informácie a vybrali cache a jej súradnice už tiež máte nahraté alebo prepísané do GPS navigátora, potom už len zostáva naplánovať si spôsob, akým sa k nej dostanete.

A tu bude dobrá nápomocná mapa, podľa ktorej zistíte, pokiaľ sa musíte odviezť autom alebo inou dopravou, ktorú potom budete môcť vymeniť za bicykel či vlastné nohy. Ak ste zvládli aj tento posledný bod domácej prípravy, tak už si len pobaľte batoh a ešte skôr ako za sebou zabuchnete dvere, zavolajte rodine alebo známym, kam máte namierené. Niektoré cache sú naozaj v terénoch, ktoré priťahujú zlomeniny. V prípade nehody by asi nebolo príjemné ostať s mobilom bez signálu čakať niekde v lese na ďalšieho prípadného geocachcera. Tak, a teraz, keď už je všetko vybavené, hor sa za dobrodružstvom!

V teréne je to už o trochu zložitejšie. Šípka na GPS navigátore vás pekne naviguje k cieľu. Okrem šípky sa, samozrejme, pozeráte aj pod nohy. Nebolo by príjemné rozbiť si nos o najbližší strom. Sem-tam navigátor odmietne s vami komunikovať a vtedy použijete mapu, ktorú ste si zbalili, a pokračujete v ceste. S malými zástavkami sa konečne dostanete k miestu, kde by sa mala nachádzať skrýša. Už sa tam motáte nejaké minúty, ale nie a nie ju nájsť!

Napätie sa zvyšuje a adrenalín v krvi stúpa. Vtedy musíte byť obozretný a trpezlivý. Ako sa vraví: Nájde ten, kto hľadá. Prezrite všetky možné miesta, kde by cache mohla byť. Pokúste sa vžiť do kože autora cache a popremýšľajte, kde by ste ju ukryli vy, keby ste boli na jeho mieste. S kúskom šťastia sa vám ju určite podarí nájsť. Ak nie, tak sa predsa nič nedeje. Vrátite sa k nej inokedy. Ak však patríte medzi šťastlivcov, ktorí cache našli, nezabudnite sa zapísať do logbooku a vykonať výmenný obchod. Potom už len zostáva dať všetko do pôvodného stavu a vrátiť sa domov. Po príchode domov úspešných (ale aj menej úspešných) hľadačov čaká ešte posledná úloha, a to registrácia hľadania na webe. Prípadne môžete v zápiskoch dodať svoje skúsenosti, rady a varovania.  

Ako ukryť svoje prvé cache?

• Prešli ste už nejaké hory, doly a máte pocit, že ste aj celkom zbehlí v hľadaní. Pravdepodobne sa vtedy dostaví chuť aj niečo skryť. Pre vytvorenie vlastnej cache treba mať prehľad o tom, kde už nejaké cache existujú. Potom sa, samozrejme, treba zamyslieť, akú cache chcete vytvoriť a kde. Na začiatok to skúste s jednoduchou cache, niekde v blízkosti vášho bydliska.
• Cache už máte vymyslenú. Na rad prichádza kontrola lokality a hľadanie vhodného miesta na úkryt. Pri jeho výbere majte na pamäti, že nie všade je povolené vytvoriť skrýš. Preto sa radšej vyhnite súkromným pozemkom, zamerajte sa na miesta, ktoré vás niečím oslovia a ktoré by bolo škoda neukázať aj iným. Stačí napríklad aj malý zabudnutý potôčik s krásnou starou previsnutou vŕbou.
• A nezabudnite ešte na jednu podstatnú vec. Cache treba ukrývať veľmi prezieravo a precízne, aby boli chránené pred muglami. Tí, ktorí ste čítali alebo videli fimovú verziu série kníh J. K. Rowlingovej, možno už aj tušíte, že pôjde o tzv. nič netušiacich. V reči geocachingu sa týmto termínom označujú všetci okoloidúci. A práve takíto nezainteresovaní okoloidúci ani v najmenšom nesmú tušiť, že na mieste, ktoré práve obchádzajú, sa skrýva poklad. Na to treba dávať veľký pozor. Inak by niekto mohol cache poškodiť či v horšom prípade premiestniť alebo ukradnúť.
• Všetky fakty ste zvážili a nakoniec ste konečne našli to, čo ste hľadali. Teraz už len zostáva vytvoriť schránku s pevným uzáverom, aby sa do nej nedostala voda, prípadne nejaký hmyz či zviera. Vložte do nej logbook a ceruzku a pridajte aj zopár zaujímavých maličkosti, ktoré vedia urobiť veľkú radosť úspešným hľadačom. Všetko to ešte pre istotu zabaľte do igelitového vrecúška a vráťte sa na miesto, ktoré ste vybrali ako úkryt. Pri vkladaní schránky, najmä na verejných miestach, sa presvedčte, že vás nikto nevidí, v opačnom prípade sa môže stať, že bude fuč ešte skôr, ako ju zaregistrujete na webe.

- uverejnené v časopise MIAU, prevzaté so súhlasom MIAU, www.miaumagazin.sk