Bol začiatok novembra a my sme sa vybrali lyžovať. Keďže na slovenských zjazdovkách ešte snehu nebolo, vyrazili sme na rakúsky Stubaiský ľadovec - Stubai Gletscher.
Nádherné 35 kilometrov dlhé údolie Stubaital, obkolesené 80 ľadovcami a 109 trojtisícovkami je východiskovým bodom pre lyžovačku na ľadovci Stubai Gletscher. Najväčšom lyžiarskom stredisku na ľadovci v Rakúsku. Od Innsbrucku je údolie vzdialené asi dvadsať - tridsať minút cesty autom. Z Bratislavy je to do Innsbrucku približne 580 kilometrov, čo trvá šesť – sedem hodín. Do metropoly Tirolska sa však dá pohodlne dostať aj vlakom. Keďže mi sme však mali obmedzený čas od piatku do nedele, zvolili sme výhodné letenky a cestu lietadlom z Viedne. Približne hodinový let ubehol ako voda, cestu lemovali parádne výhľady na siluetu alpského masívu. Keďže Innsbruck sa nachádza priamo na úpätí strmých kopcov, posledných pár minút letu bol celkom riadny adrenalín. Turbulencia hádzala lietadlom do strán a úprimne povedané, na čelo mi vyrazilo pár kvapiek studeného potu. Ako sme sa neskôr dozvedeli, piloti, čo lietajú do Innsbrucku musia mať špeciálny kurz na pristátie v sťažených podmienkach. Takže zbytočná panika.
Reštaurácie vo výške 2900 metrov
Samotné údolie Stubaital je jedným z najznámejších rakúskych turistických stredísk. Z hľadiska lyžovačky je dominantou Stubai Gletscher, kde sa nachádza 110 kilometrov zjazdoviek všetkých obtiažností. Jedným z hlavných dôvodov atraktívnosti tohto miesta je skutočnosť, že na Stubaiskom ľadovci začína zimná sezóna v prípade priaznivej snehovej situácie už v polovici septembra a trvá do júna. Hoci bol iba začiatok novembra a prakticky skoro nikde sa ešte nelyžovalo, preto sme sem vyrazili aj my. Keď sa ma známi spýtali, kam to idem, keď ešte nikde nie je sneh, odpoveď bola stručná – na ľadovec. Ubytovali sme sa v útulnom rodinnom hotely v dedinke Neustift. Z Neustiftu je to do Mutterbergu vo výške 1750 metrov, odkiaľ vyráža lanovka ťahajúca na ľadovec približne 20 kilometrov.
Celkovo do oblasti Stubaitalu patria dedinky Neustift, Fulpmes, Mieders, Schönberg a Telfes. A z každej z nich premávajú na ľadovec zadarmo kyvadlové skibusy. Lyžovačka na ľadovci bola parádna. Napriek tomu, že fúkal dosť silný vietor a doobeda bola obloha viac zatiahnutá, panoráma okolitých hôr si ma podmanila. Lyžovať vo výške okolo 3300 bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Zjazdovky sú skutočne dlhé a veľmi kvalitne upravené, no svalom človek nerozkáže. Keď ma už postupne začali bolieť nohy a sadol som si na pivo do úplne novej reštaurácie Eisgrat vo výške 2900 metrov priamo uprostred okolitých trojtisícoviek, len som si povzdychol, že tí Rakúšania sú v tomto smere predsa len úplne niekde inde...
Dorf Pub
Hoci je Neustift malá dedinka a na prvý pohľad na mňa pôsobila dosť pokojným dojmom, zistil som, že nuda tu nie je ani večer. V centre dediny je niekoľko podnikov, kam vyrážajú za pivom a zábavou domáci aj turisti. Pri vysokom dedinskom kostole sme zahli do kopca a tu sa pred nami objavila „zábavná“ zóna dediny. Zopár krčiem a reštaurácii, s ktorých jednoznačne najnatrieskanejšia bol tzv. Dorf pub, čiže Dedinský pub. Nepobehovali tu síce lyžiari v lyžiarskych topánkach ako je to bežné priamo na svahu v Apres Ski baroch, no podľa oblečenia mala evidentne drvivá väčšina návštevníkov k snehu veľmi blízko. Aby to ale nevyznelo, že tu okrem pitia piva nie je čo iné na robotu...
Túra na Pinnistal
Ak by ste aj práve nelyžovali alebo sa do údolia Stubai vybrali v lete, máte tu možnosť na perfektnú vysokohorskú turistiku. Cieľom môžu byť trojtisícové vrcholy Rinnenspitze, Kreuzspitze alebo o niečo nižšie Grosser Troegler a Mairspitze. Samozrejme, ak nemáte dostatočnú kondičku alebo skúsenosti na začiatok treba absolvovať menej náročnú trasu. Z vlastnej skúsenosti môžem odporučiť túru z Neustiftu, odkiaľ sa vydáte po trase na Pinnistal. Rakúšania majú systém značenia v Stubaiskom údolí trochu iný ako u nás.
Všetky značky sú žlté a je na nich napísané konkrétne meno turistického chodníka. Túra po chodníku Pinnistal sa začala na severnom okraji dediny a potom sa vinula strmo do kopca. Po asi hodinke riadneho stúpania, keď som už nabral tu správnu teplotu, cesta pokračovala horizontálne po svahu až na koniec lesa. Tu sa nám otvorili nádherné výhľady na skalný masív pripomínajúci talianske dolomity. Skutočne parádny výhľad. Po celkovo asi dvoch hodinách sme dorazili do útulnej drevenej chaty Issenageralm, ktorá je zároveň aj sedliackym statkom. Domáci sa venujú hospodárskym prácam a v čase sezóny prevádzkujú prízemie domu ako reštauráciu. Ak sa však na podobný fyzický výkon necítite dostatočne pripravený, môžete využiť na výlet s pekným výhľadom niektorú z lanoviek, ktorých je v údolí zopár. No keďže momentálne je pred nami zimná sezóna a hlavným cieľom je lyžovačka, tak pre úplnosť pripomeniem, že v údolí Stubaital sú okrem Stubaiského ľadovca ďalšie tri lyžiarske strediská. Približne v polovici údolia je to stredisko Schlick 2000 nad dedinami Fulpmes a Telfes. Na východnej strane údolia sú to ešte dva menšie areály Elfer nad Neustiftom a Serles nad Miedersom, kde sú v zime pripravené aj trasy na bežky. Ja osobne sa najviac teším na februárový Bivak camp. Zjednodušene povedané, kurz na prežitie v extrémnych podmienkach v stanoch vo výške 3210 metrov... Viac info na www.stubaier-gletscher.com
