Splavovať, či raftovať na rieku Soča do Slovinska sme za poslednú sezónu vyrazili po druhý raz. Tentokrát však na vlastných člnoch.
S prvým výjazdom za vodným adrenalínom do Slovinska vládla veľká spokojnosť a tak sme sa začiatkom jesene rozhodli túto skúsenosť zopakovať. Splavovať sa dá síce aj na Slovensku, pričom medzi najpopulárnejšie patria akcie na riekach Hron, Orava, či Dunajec, no na slovinskej Soči je to predsa len iná káva. Pereje, skaly, dravý tok, nádherná prírodná scenéria zaručujú riadne vzrušenie. Nie nadarmo je Soča považovaná za jednu z najkrajších riek. Za podobnými zážitkami sa jazdí aj do Rakúska na rieku Salzu. To je tiež bomba podujatie v parádnom prírodnom prostredí. Tento rok však bola stredom záujmu slovinská rieka. Chalani z Červeného Kláštora vyrazili mikrobusom vybaveným sudom piva a litrami rôzných mnoho percentných destilátov, my z Bratislavy sme vyrazili po vlastnej osi o deň neskôr. Skutočne bujaré stretnutie sa odohralo v dedinke Čezsoča…
Bovec, Soča a Čezsoča
Tok rieky Soča sa kľukatí na severozápade Slovinska, obklopený nádhernou prírodou Triglavského národného parku, kde sa rozkladá majestátne pohorie, tzv. Julské Alpy. Z Bratislavy sa sem možno dostať za približne šesť hodín. V mape hľadajte alebo do navigátora si zadajte mestečko Bovec. To leží neďaleko Rakúska a talianskych hraníc. Ubytovať sa môžete priamo v Bovci alebo okolitých dedinách ako napr. Čezsoča, či vo vlastnom stane v niektorom z vodáckych kempov. V lete sme sa rozhodli pre kemp, no pri našom druhom výlete, keď už bola v horách riadna zima, padla voľba na rodinný penzión v dedine Čezšoča. My sme už ale prišli na hotové, ubytko vyberala partia z Červeného kláštora. Na osobu vyšla noc približne 14 Euro.
Z majiteľky sa ale vykľula arogantná a drzá ženská, ktorá nám pri odchode zaúčtovala ešte rôzne nezmyselné poplatky, na ktorých sme sa vôbec nedohodli. Keby som si pamätal jej meno, hneď ho sem šupnem, aby ste jej už nikto nedal zarobiť… Ešte pripomeniem, že v kempoch sa celkom prísne dodržiava nočný kľud. Po desiatej večer končia bufety a vládne pokoj. Ak vás napriek tomu svrbia podrážky, na začiatku Bovca je hneď nad benzínovou pumpou disco, kde môžete vytriasť prebytočnú energiu.
Srpenica 1, Srpenica 2 a Medvedov Golaž
Poďme však k samotnému splavu, či raftingu. Vyraziť sa dá z viacerých nástupných bodov. Niektoré partičky splavujú na raftoch, niekto na kajakoch, iní zase na dvojmiestnych člnoch. Pri našom prvom letnom splave nebolo v koryte dosť vody a nemali sme ani vlastnú výstroj. A tak sme vyrazili na požičanom raftovom člne z lokality Srpenica 1. Už vtedy to bol fajn zážitok, hoci na raftovom člne to ešte nemalo až taký adrenalín. Na jeseň už bolo vody dostatok a tak bol štart priamo v prístavisku dediny Čezsoča. Celkom fajn na rozpádlovanie sa. Obtiažnosť tohto horného úseku je však iba I – II, čiže po čase začala byť celkom nuda. Na druhej strane to ani nebolo až tak na škodu lebo po preflámovnej noci sme sa dosť dlho spamätávali…
Zábava sa rozbehla po prekročení bodu Srpenica 1, kde sme nastupovali počas prvého splavu. Vtedy to bolo na raftových člnoch, no teraz sme mali dvojmiestne nafukovacie kanoe. A tak začalo byť celkom slušné vzrúšo. Cestu sme si opäť spestrili skokmi zo skál do vody, pričom ten najvyšší skok mohol mať okolo desať metrov. Studená voda a skok ma už definitívne prebrali k životu. Atmosféra vrcholila po dosiahnutí bodu Srpenica II. Tu už je obtiažnosť III-IV, voda sa valila cez obrovské kamene, vytvárala mohutné pereje, čo vyžadovalo všetku zručnosť aby sa člny neprevrátili. Niektorým sa to aj tak nepodarilo. Všetci sme po sebe revali vzrušením, hecovali sa a tešili po každom podarenom manévri.
Ak aj na začiatku niekoho trošku ovládol rešpekt, pri samotnej akcii už nebol čas na úvahy. Tak sme šťastne dorazili do cieľa, do bodu Trnovo 1. Ďalej je ešte úsek obtiažnosti IV-V a potom je už rieka na časti úseku nesplavná. My sme už mali dosť, predsa len, nafukovací čln nie je kajak. A tak sme naložili všetko na autá a pustili sa smerom späť. Chalanom padol cestou zrak na pútač, kde stálo – „Medvedov Golaž“, čiže, guláš z medveďa. Aj ho zdegustovali. Stál približne 15 euro, chvíľu sa aj dohadovali, či je naozaj z medveďa, ale chutil vraj dobre.
Chcem pripomenúť, že ak sa vydáte na Šoču splavovať individuálne je nutné si kúpiť povolenie vo forme nálepky na čln. Na rakúskej Salze napríklad takéto povolenie netreba. Čiže, za každý kajak, či kanoe treba zaplatiť poplatok. V čase našej návštevy to bolo za kanoe 14 euro a 2,5 eura za kajak na jeden deň.
Splav Koritnice
Večer pri poháriku padol návrh otestovať aj rieku Koritnica. Tá sa vlieva do Soče neďaleko Bovca, v lokalite Vodenca. Po predchádzajúcich skúsenostiach som mal mierku náročnosti riadne vysoko, tak som si od tohto nápadu veľa nesľuboval. Najprv sme časť úseku prešli popri rieke pešo, aby sme zistili jej obtiažnosť. Tá bola na mapách v hornom úseku III-IV a ďalej, ako sa Koritnica vlieva do Soče obtiažnosť II-III. To sľubovalo celkom dobrú zábavu. A tak tomu aj bolo. Na vodu sme naskočili v lokalite Kluže, no najprv sme museli zniesť člny asi tristo metrov do strmého kaňonu. Dosť fuška.
Mastenica začala hneď po prvých metroch. Tok bol v uzučkom kaňone, širokom možno tri metre a prúd neočakávane dravý. Riadne nás obúchalo o skaly, nasledovala mierna panika a zopár úplne zlých manévrov... Ale dostali sme sa z toho. Chalanov na brehu síce od rehotu prehlo v páse a dokonca zo zostrihaných videozáberov vznikol krátky a dosť dobrý film na našu počesť – „A je to“. Čo už, sranda musí byť. Ten film sem možno raz umiestnim, aj tak už koloval po všetkých známych… Aj zvyšok cesty bol plný adrenalínu.
Môžem povedať, že snáď ešte lepšie ako samotná Soča. Nenudili sme sa snáď ani minútu. Tok rieky sa neustále menil, za každým rohom čakalo niečo nové, svaly nedostali oddýchnuť ani na pár sekúnd. Keď sme za približne tri-štyri hodiny dorazili do prístaviska v Čezsoči, mali sme všetci dosť. Navyše, asi v tretine cesty sa spustil hustý lejak, nad hladinou bola hmla, trčiace chrbty balvanov bolo vidieť až na poslednú chvíľu. Skutočne parádny zážitok! Je tak veľmi pravdepodobné, že najbližšiu sezónu sa sem vyberieme opäť…
