V južnej časti Rakúska, v Korutánsku sa nachádza v nadmorskej výške 3122 m. n.m. relatívne novovybudovaný lyžiarsky areál Mölltaler Gletscher – Mölltalsky ľadovec. Výhoda? Možno tu lyžovať celý rok.
Mölltal má oproti iným rakúskym ľadovcom rôzne výhody. V prípade nutnosti sa tu umelo zasnežuje do relatívne vysokej nadmorskej výšky, čím je zaručená celoročná prevádzka. Výhodou je aj poloha na južnej strane alpského hrebeňa, čo garantuje lepšie počasie ako na severnej strane. A konečne, Mölltalsky ľadovec je iba o približne päťdesiat kilometrov ďalej ako obľúbený Kaprun, s ktorým môže konkurovať najmä cenami. Denný lístok pre dospelých stojí asi 36 EUR, pre mládež a seniorov 33 EUR a za deti do šesť rokov zaplatíte 18 EUR.
Najdlhšia podzemná lanovka na svete
Pompézny bol už samotný príchod na svah. Od parkoviska do lyžiarskeho strediska nás vyviezla hypermoderná podzemná dráha, nazývaná Gletscher Expres a ako uviedli domáci, spĺňa tie najprísnejšie bezpečnostné pravidlá. Dĺžka tunela je 4718 metrov, s prevýšením tisíc metrov, no v cieľovej stanici sme boli za osem minúť.
Oba vozne boli plné, dovedna sa do nich pomestí 236 osôb, no napriek tomu bola jazda komfortná a rýchla. Vystúpili sme vo výške 2200 metrov, kde nás čakal úplne iný svet. Pokiaľ pri našom hoteli v neďalekej dedinke Flattach kvitli stromy, hore bolo územie večného ľadu a snehu. Za ideálnych podmienok tu na lyžiarov čaká dovedna 49 kilometrov zjazdoviek všetkých tipov. Vyšlo nám ideálne slnečné počasie a tak bola zážitkom už samotná panoráma okolitých alpských štítov. Keďže v okolí je až dvadsaťdeväť trojtisícových vrcholkov bolo načo pozerať. Súčasťou komfortu sú štyri sedačkové vleky, jedna kabínková lanovka, tri vleky a šesť sedačková lanovka, ktorá nás vyviezla až do výšky 3122 metrov.
Mölltal - kvalita
Počas pracovných dní nás tak čakala veľmi kvalitná lyžovačka. Keďže v čase našej návštevy, koncom novembra, nebol sneh prakticky nikde v Európe, cez víkend sa svah naplnil trochu viac akoby sa patrilo. Stretli sme tu Talianov, Maďarov, Čechov, no našich lyžiarov bolo ako šafranu. Pri plnom výkone je prepravná kapacita 8400 osôb za hodinu, takže ani na jednom z vlekov sa nečakalo viac ako päť až sedem minút. Súvislé lyžovanie umožňovala aj miestna špecialita, päť kilometrová zjazdovka zo samotného vrcholku až ku stanici kabínkovej lanovky. Pri tomto zjazde si prídu na svoje tak skúsení lyžiari, pri troške opatrnosti by ale nemali mať problémy ani pokročilí začiatočníci. Celková šírka hornej zjazdovky je približne 500 metrov, pričom v ľavej časti je možnosť lyžovania v neupravenom hlbokom snehu. Keďže vonku panovala plusová teplota, sneh bol ťažký a lepil sa. Na konečný efekt si tak treba počkať do chladnejších zimných dní.
Práve táto časť zjazdovky je ideálna pre snowboardistov, rovnako ako Funpark s rampou. Otestovali sme aj miestnu základňu, reštauráciu Eisee, vo výške 2800 metrov. Novovybudovaná moderná stavba, ktorej súčasťou je aj športový hotel, nahradila len pred niekoľkými rokmi svojho staršieho predchodcu. Eisee poskytuje dokonalý komfort s panoramatickými výhľadmi aké možno u nás zažiť iba na Lomnickom štíte. Ceny hlavného jedla boli pochopiteľne trochu vyššie a aj s nápojom sa pohybujú približne od sedem do pätnásť Euro. Aby sme boli úplní treba pripomenúť, že v susedstve sa nachádzajú aj dve ďalšie známe strediská, ktoré spoločne s Mölltalskym ľadovcom tvoria lyžiarsky región Hohe Tauren. Ide o Ankogel a Heiligenblut, pričom do všetkých stredísk platí jeden skipas, čo zaručuje 154 km kvalitných zjazdoviek.
Keďže v okolí nie je žiadne väčšie mesto, ubytovanie je sústredené do dedín. Konkrétne do Flattachu, Mallnitzu alebo Obervellachu. Všetky sú vzdialené do 20 kilometrov od nástupnej stanice podzemnej dráhy, pričom samozrejmosťou sú skibusy. Auto tak môžete pokojne nechať pred hotelom, samozrejme bezplatne. Ceny ubytovania s raňajkami sa pritom pohybujú okolo 35 EUR na osobu. Tu treba pripomenúť, že ubytovanie na vidieku má aj svoje výhody. Máte možnosť okúsiť miestne špeciality, no najmä na vlastnej koži pozorovať život na alpskom vidieku.
O tom, že prežiť v tvrdých prírodných podmienkach nie je jednoduché, svedčia hospodárstva v strmých svahoch, treskúce zimy a kopy snehu. Napriek tomu domáci udržujú všetko dokonale upravené, v neopakovateľnom alpskom štýle. O tom, že rakúska, či lepšie povedané alpská dokonalosť je výsledkom tvrdej driny, svedčia aj slová našej kamarátky, korutánskej kamarátky Sabriny: „Väčšina ľudí vstáva o pol šiestej ráno a deň začína prácou na statku. Na ôsmu idú do zamestnania – reštaurácie, predajne, či benzínovú pumpu. No a večer, po príchode domov opäť pracujú na statkoch.“ Život v Alpách skutočne nie je prechádzka ružovou záhradou, no vďaka poctivej práci miestnych horalov, okolie ich domov ružovú záhradu pripomína.
