Ako som sa odhodlala na dlhú cestu

Silvia Puchovská - 6.6.2013

Keď píšem tento článok, tak sa práve nachádzam na ostrove San Andrés v Karibiku. Ak niekto tušil, že tento ostrov existuje, tak mu dávam jednotku. Ja by som o tom vôbec nevedela, keby som nebola cestovala po Kolumbii, ktorej tento ostrov patrí.

A v podstate by som toho vedela veľmi málo o Argentíne, Uruguaji, Čile, Bolívii, Peru a Ekvádore. Vďaka môjmu 7-mesačnému cestovateľskému maratónu som sa objavila nové krajiny a rada by som sa s Vami, ktorí uvažujete nad niečím podobným podelila o to, čo predchádzalo mojmu rozhodnutiu ísť na dlhú cestu.

Od malička bolo mojím snom cestovať. Sadnúť si do autobusu a ísť, hodiny sa pozerať na krajinu a rozprávať sa s domácimi. Tento sen sa mi splnil v Južnej Amerike. Chvíľu mi však trvalo, kým som dospela do bodu, že teraz je ten najlepší moment uskutočnenť niekoľko mesačnú cestu. Možno to poznáte. Vždy sa nájde niečo, čo nás drží doma a prečo nie TERAZ zmeniť životný štýl a opustiť “normálny” život.  Ale kedy, keď nie teraz? Stále nás bude “brzdiť” práca, rodina, priatelia, vzťah alebo nedostatok financií. Pre mňa hralo rolu aj neznáme prostredie a bezpečnosť osobná alebo bezpečnosť vecí. Nakoniec sa moje rozhodnutie vyvinulo takto:

Práca

Zistila som, že práca neujde a cestovanie je unikátny spôsob, ako nadobudnúť nové skúsenosti od organizácie cestovných plánov, administrovanie rozpočtu, až po neustále jednanie s rôznymi kultúrami. Keď som dávala s malou dušou výpoveď a bála sa, že ma manžér odsúdi, že brzdím svoju kariéru, tak mi na moje prekvapenie povedal: “Ja som cestoval s ruksakom okolo sveta, choď, za rok o nič neprídeš.” Zároveň som dospela do štádia, že som bola spokojná s mojimi skúsenosťami a mala sebavedomie, že keď sa vrátim, tak si prácu nájdem, prípadne sa vrátim do starej práce.

Rodina a priatelia

Bolo už trošku tažšie vysvetliť to môjmu otcovi, ktorý vravel, že si mám vážiť to, že mám v Dánsku dobrú prácu a tiež sa obával o moju bezpečnosť. Prácu som si obhájila tým, že keď som si ju našla raz, tak prečo by som si ju nemala nájsť opäť? Lebo je kríza? Každá kríza však prináša nové možnosti a myslím si, že v živote sa nemôžeme zabrzdiť a zostať stáť na jednom bode. Čo sa týka argumentu bezpečnosti, to už bolo ťažšie obhájiť, lebo som nevedela, do čoho idem. Otec musel uveriť sám, že to zvládnem. Rodina ma pochopila a popriala šťastnú cestu.

Vďaka tomu, že píšem blog a zdieľam fotku a príbeh dňa, som s rodinou v neustálom kontakte a veľa krát mám pocit, že cestujú so mnou. Kamaráti mi chýbajú veľmi, ale tým, že cestujem sama sa mi otvoril svet neohraničených možností spoznávať ľudí z celého sveta. Je veľmi veľa ľudí, ktorí sú ako ja a cestujú sami a pravda je taká, že keď nechcem, tak nikdy nie som sama. Stačí byť len trochu otvorený a človek hneď nájde parťákov. Jediný problém je, že väčšinou idú všetci opačným smerom. Zákon schválnosti.

Vzťah

Ďalším dôvodom, prečo bol teraz ten správny čas, bolo že som nemala partnera. Áno, je jednoduchšie vydať sa na cesty, keď je človek single. Počas cesty som ale spoznala veľa ľudí, ktorí išli cestovať sami, aj napriek tomu, že doma majú vážny vzťah, ale ich partner nemohol alebo nechcel cestovať. Niektorých prídu ich partneri navštíviť a na chvíľu cestujú spolu, niektorí to zvládnu celý čas sami, a niektorí sa počas cesty aj rozídu. Veď keď to nebolo to pravé orechové, tak by sa aj tak skôr či neskôr rozišli. Je dobré mať vo vzťahu slobodu a uskutočniť si svoje sny (hlavne) predtým, než prídu deti. Vtedy je už cestovanie odlišné

Peniaze

Posledný doležitý faktor boli peniaze. Koľko peňazí je nutné si našetriť na niekoľko mesačnú cestu? Všetko je relatívne, od destinácie, spôsobu cestovania, nárokov a chuti uskromniť sa. Nebudem dávať presné sumy, lebo je to na každom jednom, ale poradím, že v známych cestovných príručkach su uvedené odporúčané sumy na deň a nemá to ďaleko od reality. Moja ďalšia rada je, že vždy je lepšie mať trochu viac a neuskromiť sa na niektorých aktivitách, lebo človek nikdy nevie, či sa vráti späť. Ďalšia  alternatíva je pracovať ako dobrovľník v hosteloch, agentúrach, národných parkov, atď. Ja som však chcela zažiť cestovateľský maratón, bez práce, a podarilo sa mi to. Za 6 mesiacov som precestovala 7 krajín a ostáva mi ešte takmer jeden mesiac a jedna krajina, ktorou je Venezuela.

Bezpečnosť

Bezpečnosť na cestách by som rada rozobrala v svojom ďalšom článku, lebo táto téma je trošku obšírnejšia. Článok si môžete prečítať tu - Bezpečnosť na cestách, pozor na seba aj veci.

Prajem všetkým dobrodruhom, ktorí majú pododbný cestovateľský sen, ale nad jeho realizáciou trochu váhajú, aby si našli vhodný moment, určili smer cesty, zbalili sa naľahko a „ŠŤASTNÚ CESTU“! Je úžasné mať takýto životný zážitok, lebo je to príbeh, ktorý si napíšete sami a nebudete sa stačiť čudovať, čo všetko sa vám môže prihodiť. Lúčim sa, idem šnorchlovať.

Silvia popri cestovani pise blog o svojich zazitkoch a tradicnych produktoch a sluzbach.

Blog: www.unboxingtraveller.com

facebook: https://www.facebook.com/unboxingtraveller?ref=hl

Komentáre Disqus