Písať pre „dobrodruh-ov“ o moderných spoločenských hrách, sa môže zdať ako totálna hlúposť. Ale! V 70.-tych rokoch 20. storočia, v čase keď som býval aktívnym účastníkom rodinných dovoleniek a prázdnin v pionierskych táboroch, bývali hry ako šach, dáma, mlyn a Človeče, nezlob se povinnou súčasťou spoločenských miestností rekreačných chát.
Tak sa nám ako deťom zadreli pod kožu. Neskôr , najmä počas dlhších trekov, ktoré sprevádzali vynútené aj nevynútené prestávky, dobre padla aj kratochvíľa v podobe kariet. Keď pred pár rokmi náš syn objavil moderné spoločenské hry, spadla mi sánka smerom dolu. Mnohé, veru mnohé sa zmenilo. A všetko k lepšiemu. Z toho nemalí počet hier, ktoré si pokojne môžete pribaliť do cestovateľskej batožiny.
Na začiatku „mini“
Začneme pri najmenších. Nie najmenších cestovateľoch, ale pri hrách, ktorých veľkosť sa pohybuje niekde medzi škatuľkou zápaliek a balíčkom cigariet. Herný princíp, správnejšie herný mechanizmus, už týchto balením malých hier je iný, ako sme si zvykli v materskej, alebo na základnej škole. Napríklad kocky. Kocky ostávajú. Mení sa však počet stien (niektoré môžu mať aj desať) a menia sa obrázky. Miesto bodiek označujúcich číselnú hodnotu, objavujú sa trebárs obrázky. Ako v Story cubes. Hráč hodí svojich šesť kociek, zoradí si obrázky tak ako sa mu zdá vhodné a začne rozprávať podľa obrázkov svoj príbeh, aby svojich spoluhráčov čo najviac prekvapil, pobavil. Ďalší hráč môže vymýšľať podľa kociek úplne nový príbeh, alebo musí nadviazať na predchádzajúci príbeh. Podobný herný princíp je použitý aj pri kartovej hre Bylo nebylo. Karty už obsahujú informácie o príbehu. Ten môžu komplikovať spoluhráči tým, že doňho vstupujú. A všetci sa snažia svoj príbeh ukončiť ako prvý, šťastným koncom ako v správnej rozprávke. Škola hrou môže znieť ako strašiak. To slovné spojenie vyvolávalo vo mne vždy obavy, pretože som za ním tušil peknú blbosť. V kartovej hre Time line, sa Komenského slová podarilo naplniť. Hráči majú v rukách päť kariet s obrázkom a názvom udalosti, vynálezu, objavu. Prvý hráč položí kartu, otočí ju a okrem názvu sa odkryje aj rok kedy k udalosti, alebo k objavu prišlo. Napríklad Panda veľká, alebo Človek kromaňonský.
Ďalší hráč musí svoju kartu priložiť tak, aby sa vytvorila správna časová os. Prvá karta mohla mať udalosť napríklad z roku 1862. Protihráč musí správne pokračovať do 20. storočia, ak má na ruke Teóriu relativity. V okamihu keď je na osi povedzme 10 kariet, začína to byť „husté“. A za každý nesprávny odhad si musíte potiahnuť novú kartu. Rozprávanie o jednoduchých a malých hrách ukončím „postrehovkami“. Vyhrá ten, ktorý prvý nazbiera najvyšší počet zhodných kariet. Tie sa v rýchlom slede vykladajú na stôl. Medzi deťmi sa vysokej obľube teší Túút-túút, starší uprednostňujú skôr Jungle speed. Nespomenul som ešte klasické karty! Aj s kartami si dnes už môžete zahrať napríklad Angry birds. A je to fakt zábava. Postavte si svoju vežu čo najskôr, pretože šikovnejší protihráč ju môže kedykoľvek „zostreliť“. Popísať to čo je zaujímavé na týchto hrách, tak aby to pochopil, skôr precítil každý čitateľ, je nemožné. Treba to skúsiť. A to bude platiť o všetkých hrách, o ktorých bude ešte reč.
Stredná kategória, alebo hry skôr do kufra a na chatu
Škatule týchto hier nepresahujú obyčajne veľkosť A4. Herné princípy začínajú byť o málo komplikovanejšie, stratégia hier je ďaleko rozmanitejšia. Klasiku predstavujú súťaživé hry. Prvý vyhráva. Cesta k cieľu (niekedy doslova k cieľu, niekedy k vysokému počtu bodov)býva komplikovaná. Sem určite patrí klasika moderných hier, Carcassonne. Budovanie stredovekých miest, dedín, hospodárstiev, kláštorov. Všetko pomocou prikladania kartičiek a obsadzovaním územia „svojimi“ postavičkami. Úžasná, jednoduchá, zábavná, pútavá, strategická hra. Dočkala sa mnohých rozšírení, ktoré ju spestrujú a komplikujú. Hoci je určená pre deti od 8 rokov, deti ju zvládajú už v šiestich. A nemyslím na zjednodušenú verziu Carcassonne Junior. Ak sa rozhodnete pre vstup do kráľovstva stolných hier, tu by ste určite mali začať. Budovanie „majetkov“ môže mať aj inú podobu.
Napríklad zoologickej záhrady, Zooloretto, prípadne Morského akvária, Aquaretto. Budovanie by šlo rýchlo a ľahko, ak by ste zvieratká nemuseli nakladať do „vozidiel“, do ktorých vám protihráč môže vo svojom ťahu priložiť zviera, o ktoré vôbec nemáte záujem. Veci sa nám komplikujú. Trochu náročnejšími, ale aj zaujímavejšími hrami sú tie, v ktorých scenár hry v každom ťahu ovplyvňujú karty. Podľa svojho obsahu, môžu pomáhať, alebo komplikovať. Prípadne vyzývať do boja. Hobit. Priznám sa, že Tolkienova kniha Hobit, alebo cesta tam a späť ma sklamala. Hra, ktorú bežne predávali aj v hračkárstvach, je však naozaj výborná adventura, ak sa vyjadrím slovníkom počítačových hráčov. Nie len, že sa snažíte nazbierať viac vzácnych kameňov ako vaši protihráči, ale súčasne bojujete aj proti drakovi Smakovi. Ak niekto prehrá svoj súboj, drak sa hýbe. Ak dosiahne Mesto jazerných ľudí skôr ako hráči cieľ, prehrali všetci. Herný princíp hra proti zmyslu hry samotnej nie je nič neobvyklé. Predstavuje však to nové, relatívne často využívané. Podobne je to pri hre Pandemic. Táto nesie prívlastok kooperatívna, pretože hráči pri záchrane sveta pred hrozbou pandémie spolupracujú. Cieľom je „poraziť hru“. Vrátim sa ešte k duelovým súbojom (hry pre dvoch hráčov). Dračí srdce a Drako.
Témy prebrané z fantasy literatúry a príbehov sword and sorcery. V prvom prípade prikladáte karty tak, aby ste získali poklad v podobe iných kariet, ktoré ste nútený na hrací plán vykladať. V druhom prípade, pomocou kariet bojujete na strane trpazlíkov proti drakovi, alebo opačne. Hlavní hrdinovia, trpazlíci, draci, hobit Bilbo sú stvárnený skutočnými plastovými figúrkami. Niekde na konci strednej kategórie hier (čo sa týka veľkosti škatule) je Small world. Obsadzujete svet, ktorý je príliš malý pre vysoký počet zúčastnených rás (ľudia, gnómovia, čarodejníci, elfovia ...). Karty už ani tak neurčujú scenár hry, ako skôr určujú schopnosti jednotlivých rás. Schopnosti sa menia, pretože karty rás a karty schopností sa kombinujú. Táto hra už predznamenáva hry veľké a náročné. Pravidlá pochopí už dieťa vo veku okolo 9 rokov, ale vychutnať si skutočnú stratégiu a skrytú prefíkanosť obsadzovania Maličkého sveta, chce hráčov o nejaký ten rok – dva staršieho.
Na škodu veci by bolo nespomenúť hry, ktorých autori z veľkej časti bývajú akademici, zvyčajne matematici. Ubongo. V mnohých a mnohých verziách, stále hlavolam. Vo vymedzenom časovom limite musíte svojimi „kameňmi – kartičkami“ prekryť geometrický vzorec na hracej ploche. Za odmenu získavate drahé kamene, ale vyhrá ten, ktorý bude mať najviac drahých kameňov jednej farby. To už ale nemusí byť hráč, ktorý má absolútne najviac drahých kameňov.
Hry veľké, na chalupu alebo do hotela
Balenie týchto hier začína niekde pri veľkosti A4 a môže končiť pri veľkosti štandardne zabalenej autodráhy. Náročnosť na rozumové schopnosti výrazne kolísa. Môže ísť o hry jednoduché, zábavné, viac menej nenáročné, napríklad Příšerky z podzemí a Vládcové podzemí českého autora Vláďu Chvátila. Cieľom týchto hier je vychovať alebo získať príšerky za prísne určených podmienok. V jednom ťahu hráč plní povedzme dve – tri úlohy. Počítačovým hrám podobné, alebo niekedy priamo z počítačových hier vychádzajúce sú strategické hry.
Napríklad Memoir 44, v ktorom dvaja hráči proti sebe vedú vojská Spojencov a Wehrmachtu. Balenie tejto hry patrí ešte medzi tie menšie a pokojne by sme ju mohli zaradiť do strednej kategórie. Hry ako Age of Empire III, Mage Knight, alebo Warcraft sú už naozaj ako menší kufor. Pravidlá týchto hier zvyčajne zaberú 50 stranovú brožúru a hracia doba sa pohybuje v hodinách a hodinách. Sú určené pre fajnšmekrov, ktorí si často krát naplánajú dovolenku s cieľom dobre si zahrať nejakú tú partičku. To znamená, že už nejde o hry ako doplnok k dobrodružnému cestovaniu. Ale zasa môžu vyplniť čas, kým si našporíte na dobrodružnú cestu. Ešte raz sa vrátim do kategórie „stredných“ hier, ale budem vychádzať z odkazu na počítačové hry. Všetky princípy elektronických hier využíva Vládce Tokia. Neobyčajne svižná, príjemná, dobre zvládnuteľná hra, ktorá kombinuje prvky náhody aj hráčskej stratégie. V hre si na priložených počítadlách pripočítavate, alebo odpočítavate svoje životy a body, ktoré sa vám v tom – ktorom kole podarilo vyhrať.
Ceny dnešných hier sa začínajú niekde pri 7 až 10 Eurách. Horná hranica začína pri 50 až 60 Eur a pri skutočne veľkých hrách obsahujúcich výtvarne spracované doplnky (postavičky, krajinu, stroje a zbrane ...) aj viac ako 100 Eur.
Možno mnohých prekvapí, že ešte dnes môže z trhu zmiznúť tovar vypredaním sa. Bez náhrady. V prípade spoločenských hier to nie je nič neobvyklé. Zohnať napríklad Pandemic v českej verzii je hádam nemožné. Výrobca jeho dotlač nepripravuje, pretože na trhu je nemecká a anglická verzia. V budúcnosti túto hru určite nahradí iná, na rovnakom princípe, pravdepodobne s lákavejšou grafikou. Tak ako som už raz konštatoval, tisíc krát čítať o spoločenských hrách sa ani zďaleka nevyrovná tomu zahrať si čo i len jednu z nich.
Odporúčané stránky: http://www.zatrolene-hry.cz/ http://www.ihrysko.sk/