„Postihnutí často trpia radosťou z vlastnej bolesti, únavy a vyčerpania. Ešte aj v zime. Ale v peknom prostredí. Je to úchylka. A nedá sa liečiť.“
A tak sme skúsili ako vôbec prvá žena a prvý muž, či je v našich silách prejsť pešo takýmto „nonstop štýlom“ celý zimný hrebeň Západných Tatier (neexistuje žiadna zmienka o prechode týmto štýlom na internete, či v dostupných materiáloch Jamesu).
Po dvoch neúspešných tragikomických pokusoch sa nám prechod podaril v čase 33 hodín, počas jedného dňa a dvoch nocí sme nazbierali 10.000 výškových metrov v mačkách na trase Huty-Ľaliové sedlo.