Kajakárska expedícia po divokých riekach ruského Altaja

Každý rok v zime, keď sú v Európe nevhodné podmienky na pádlovanie, balím kajak a ostatné vodácke vybavenie a vyberám sa pádlovať do tepla, do nových krajín. Tento rok som ale spravil výnimku, keď som od kamarátov dostal pozvanie stráviť júl pádlovaním riek na Altaji v Rusku. Keďže táto ponuka znela viac než dobrodružne, neváhal som ani sekundu.

A tak som 2. júla sedel v lietadle do Novosibirsku s perfektnou partiou, pripravený zdolať tie najťažšie rieky na Altaji. No ale poďme pekne od začiatku...

Rieky na Altaji

Hneď, ako som si uvedomil, kam sa vlastne chystám, ma zachvátili mierne obavy. Rieky na Altaji sú známe svojou nepredvídateľnosťou a aj tým, že na každej z nich strávime v priemere tak 4 dni a ďalší deň a pol treba rátať, kým sa k rieke dostaneme pešo. Moju kajakársku výbavu som teda rozšíril o veci potrebné na nosenie kajaku a na prežitie mimo civilizácie. Takto vybavený sa po jednodennom transporte z Novosibirsku vydávam do srdca Altaja, kde nastupujeme na našu prvú rieku, ktorá má byť na rozohriatie pred tým, čo nás tu naozaj čaká. Ako auto máme zaobstaraný ruský UAZ. Nenápadné autíčko s nesmiernym potenciálom, ktorý objavujeme už po ceste na miesto nástupu, keď zisťujeme, že sme niekde na hrebeni, pričom žiadnu cestu sme nevideli už 2 hodiny. Po tom, ako nás náš miestny sprievodca Vasily vyhodil z auta a ukázal nám smer, ktorým máme šliapať 1,5 dňa si prvýkrát uvedomujeme, že tu sa musíme spoľahnúť len sami na seba. Keby sa čokoľvek stalo, jediný, kto nám môže pomôcť sme my sami. Po 1,5-dennom šliapaní ťažkým terénom s 40-kilovým kajakom na chrbte úplne zničený konečne dosahujeme rieku. Odpočinúť si však nemôžeme, keďže ešte v ten deň máme spraviť 50 kilometrov na rieke, ktorú sme nikdy nevideli. Ľahké pereje sa striedajú s ťažkými, takmer nezjazdnými. Nakoniec ale túto rieku za 2 dni zvládame a s miernym časovým predstihom dochádzame na miesto, kde nás má čakať náš šofér.

S kajakmi vo výške 2800 metrov

Ako je asi miestnym zvykom, opäť sa urýchlene vydávame na ďalší presun. Tentokrát sa Vasily rozhodol ukázať, čo všetko jeho auto zvládne a vybrali sme sa takzvanou skratkou na miesto určenia. Jediné, čo nám v tom bránilo bol hrebeň, ktorý máme prekonať. Strmý kopec, na ňom blato po kolená a malá rieka, ktorá tečie po ceste evidentne nemôže byť predsa žiadna zábrana. A ani nebola. I keď sme museli miestami nášmu UAZu trochu dopomôcť, dosahujeme neskoro večer náš kemp. Po tomto intenzívnom prvom týždni som si myslel, že si dáme trochu pauzu. Žiaľ pravda bola iná. Mali sme sa urýchlene presunúť na našu ďalšiu rieku. Tentokrát nás UAZ vysádza v sedle 2800 metrov vysoko, odkiaľ máme opäť 1,5 dňa šliapať. Teraz nám to ale robí ťažším nadmorská výška a snehové polia, ktoré musíme po ceste prekonávať. Nesmierne ťažký terén a váha kajakov, ktoré máme nabalené ešte viac, keďže na rieke máme stráviť 4 dni, nám dávajú poriadne zabrať. To ešte ale netušíme že na rieke nás čaká poriadny nadstav, ktorý ju robí takmer až nezjazdnou. Na to aby sme dodržali náš časový harmonogram sme na vode denne až 8 hodín, počas ktorých nonstop zápasíme z ťažkými perejami a neraz sme nútený perej aj preniesť po brehu, čo je fyzicky ešte náročnejšie. Po 4 dňoch a 170 km na rieke nakoniec úplne vyčerpaní, ale šťastní, že sa nám rieku podarilo zdolať, dosahujeme cieľ. V takomto tempe trávime na Altaji ešte ďalšie 2 týždne. Zdolávame pritom tie najťažšie rieky Altaja. Ich obtiažnosť nám ešte zvyšujú rekordné zásoby snehu v tejto oblasti, ktoré nám spolu s pekným počasím pripravili rušné situácie. Aj tak sa nám po mesiaci strávenom v tejto nádhernej oblasti a 550 km na riekach podarilo zdolať všetko to, čo sme si dopredu vytýčili a spokojne sa môžeme vybrať na cestu domov. I keď som bol spočiatku trochu nervózny, aby sa nám na takej ťažkej vode nič nestalo, musím skonštatovať že Altaj je zatiaľ jednou z mojich TOP destinácií, ktoré som s kajakom navštívil. Či už sa jedná o rieky, prírodu alebo ľudí, s ktorými som sa stretol, vždy som bol milo prekvapený a zanechalo mi to pekný zážitok. Preto už teraz viem že budúci rok sa sem chcem určite vrátiť.