Cesta na juh Poľska: Krakov a Národný park Bieszczady

Nika Baráková - 25.8.2014

Precestovali sme Malopoľsko a Podkarpatsko, čo sú časti Poľska rozkladajúce sa na jeho juhu, teda najbližšie k našej krajine. Naša cesta z Bratislavy viedla najprv do mesta, ktoré je považované za jedno z najkrajších európskych miest, a ktorého centrum je aj na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do Krakova.

Krakov ponúka veľa dobrých hotelov, napríklad Hotel Batory okrem dobrej kuchyne ponúka aj romanticky zariadené izby.

V Krakove určite nezmeškajte prehliadku kráľovského zámku na Wawelu, poprechádzajte sa po Hlavnom námestí, ktoré zdobí tržnica Sukiennice, ale aj gotická Radničná veža, z ktorej je, mimochodom, krásny výhľad a sídli v nej aj pobočka Historického múzea. Určite nevynechajte ani Barbakan, ktorý slúžil v stredoveku ako opevnenie Krakova. Vstupné do Barbakanu je veľmi nízke, v sobotu je dokonca zdarma.

Čo je rovnako fascinujúce, je aj romantická prechádza popri Visle. Ak budete mať chuť, môžete sa nechať zviezť po rieke aj jednou z lodiek, ktoré kotvia u jej brehu. 

Informačná kancelária, umiestnená pod hradom, je tiež jednou z dobrých zastávok, ak sa chcete dozvedieť, ktoré miesta v Krakove si vybrať. Ale aj keď nás veľmi milá pani/slečna informovala o možnosti cestovať do priľahlého opátstva Tyniec Abbey loďou, kotviacu loď, o ktorej nám hovorila, sme nenašli. „Prievozníci“ nás posúvali od jednej k ďalšej, ale k vytúženému cieľu sme sa museli dostať autom.

Zámok Wawel

Posledná, a zároveň najromantickejšia možnosť spoznávať Krakov, je z koča

Koče nájdete na Hlavnom námestí, sú k dispozícii už od ranných hodín, ale najromantickejšia doba na nasadnutie do koča je práve večer a v noci (koče jazdia do polnoci), avšak je to aj trochu drahá záležitosť. Malý okruh stojí v prepočte asi 50 €, veľký 100 € (cena je za koč). Malý okruh zahŕňa centrum mesta a trvá okolo pol hodiny, veľký zahŕňa aj širšie centrum a trvá zhruba hodinu. Veľký okruh vás zavedie aj do bývalej židovskej štvrti Kazimierz, ktorá dýcha atmosférou. Natáčal sa tu aj známy film Schindlerov zoznam.

Okolie Krakova zahŕňa tiež množstvo pozoruhodností. Napríklad už spomínané opátstvo Tyniec Abbey, týčiace sa nad Vislou, pamätník holokaustu Osvienčim alebo soľnú baňu vo Wieliczke, ktorá je tiež zaradená aj na zoznam UNESCO. Dvojhodinová prehliadka zahŕňa systém podzemných chodieb, ktoré sú dlhé až 2 kilometre. Hneď vedľa soľnej bane sa nachádza Grand Sal Hotel, kde mimochodom vynikajúco varia (určite ochutnajte dezert „Grand Sal“) a posedieť si môžete na terase s výhľadom na park.

Romantické Malopoľsko

Počas našej cesty sme chceli navštíviť aj Bledów desert, jedinú púšť v strednej Európe. Odišli sme ale pomerne sklamaní, pretože nájsť túto púšť je pri pomerne zlom značení takmer nemožné.

Do Bieszczad

Po štyroch dňoch strávených v Krakove a priľahlom okolí sa vydávame na východ, konkrétne do Národného parku Bieszczady.
Ten je severným pokračovaním nášho slovenského Národného parku Poloniny. Cestou, ktorá trvá skoro 4 hodiny kvôli neustálym zápcham a semaforom na rýchlostných cestách, nás zastihne silná búrka. Ešte k tomu všetkému je už tma, takže nevidno ani na krok. Rišo šoféruje, ja mu s GPS v ruke radím, kam sa najbližšie zatočí cesta. Veľkú srandu sme z toho mali ale až po dorazení na miesto určenia.

Do Berezky, dedinky kúsok od hraníc národného parku. Ubytovanie nachádzame v miestnom penzióne s nie veľmi dobrou stravou. Čo samozrejme zistíme až po tom, čo zaplatíme za 2 noci.

Rownia

Vyrážame na túru na vrch Wetlinska, čaká nás relatívne nenáročná, asi 4-hodinová túra. Stále chcem vidieť tie medvede, vlky a rysy, ktoré mi v sprievodcovi sľubovali, že uvidím. Avšak nič také sa, bohužiaľ, nekonalo. Na ceste späť aspoň zazriem tri polodivoké kone plemena Hucul, pasúce sa na lúke. Brzdíme, ja vybieham s foťákom v ruke, predieram sa po pás vysokou trávou, avšak kone sú asi plaché, a stále sa posúvajú smerom preč odo mňa. Urobím pár záberov a vzdávam to. Žijú tu taktiež orly, sokoly, jastraby, mačky divé alebo srnce. Avšak sa asi dobre schovali.

Posledný deň je na pláne už len pozrieť v dedinke Równia na jeden z ortodoxných kostolov, ktoré v tejto časti Poľska sú dosť bežné, a potom vyrážame smer domov. Po ceste sa ešte stretávame s veľkým množstvom bocianov a s hniezdami skoro v každej dedinke, ale to už je vidno hraničný prechod Vyšný Komárnik.

Komentáre Disqus