Macedónsko - turistika a história

V lete som sa s partiou českých kamarátov vybral na dvojtýždenný trip do Macedónska. Vyšliapali sme na Pelister /2601m/, Titov vrv /2747m/, videli krásnu krajinu, zaujímavé mestá, históriu a zažili nádherné chvíle v lone prírody...

Macedónsko je u nás známe predovšetkým ako krajina bývalej Juhoslávie. Jeho obraz v predstavách väčšiny Slovákov zrejme nie je najideálnejší. Správy o etnických konfliktoch, spory s Gréckom o samotný názov krajiny, kriminalita, či ekonomické problémy....

Ako to už vo väčšine takýchto prípadov býva, všetko je úplne inak. Macedónsko je nádherná krajina s množstvom prírodných a historických pamiatok a bežný turista tu má ešte stále na európske pomery cenový raj. V porovnaní s Chorvátskom alebo Slovinskom, ale aj Srbskom sú ceny v Macedónsku mimoriadne priaznivé. Tak sa tu v prípade potreby veľmi príjemne prežíva v pomerne slušnom luxuse. My sme sa sem však vybrali za horskou turistikou a kultúrnymi krásami krajiny...

Pelisterský národný park

Pelister /2601metrov/A tých je tu požehnane. V pamäti mi zostali najmä dve túry v Národnom parku Pelister a druhá v pohorí Šar Planina. Keďže macedónske hory sú prakticky ľudoprázdne, nie je tu v lete skoro žiadnych peších turistov, pobyt v kopcoch tu sľuboval veľmi silné zážitky. A tak sa aj stalo. Národný park Pelister je najstarší národný park v krajine ležiaci na macedónsko- gréckej hranici neďaleko mesta Bitola, druhého najväčšieho v krajine. Jeho drvivú väčšinu tvorí pohorie Baba s najvyšším vrcholom Pelister /2601metrov/. Práve naň sme sa vybrali aj my počas dvojdňovej túry. Celé pohorie je vlastne žulový masív, v hornej polovici bez stromov aj kosodreviny, porasteny iba trávou a posiaty žulovými balvanmi. Toto pohorie mi trochu pripomínalo zelené hory gruzínskeho Kaukazu.

Prvý deň sme vyrazli na približne desať hodinový pochod od hotela Molika, ku ktorému sme prišli z mesta Bitola cez dedinu Magarevo. Keďže hotel sa nachádza vo výške 1300 metrov, čakalo nás celkom slušné prevýšenie. Bolo priam neskutočne teplo, štart bol trochu pomalší, no postupne sa otvorili nádherné panoramatické výhľady a cesta už ubiehala rýchlejšie. Postupne sme sa dostali na hrebeň a to sme si už všetci užívali. Krásna príroda, ticho, ani len jeden jediný človek. A ani turistické značky. Nič! Absolútny raj pre peších turistov, milujúcich izoláciu od okolitého sveta. Na vrchol Pelisteru sme sa dostali poobede. Napriek tomu, že cestou hore sme nestretli nikoho, na vrchole je obrovská budova televízneho vysielača, kde nás privítal usmiaty zamestnanec... Niečo podobné, ako keď sa vyberiete pešo na Lomnický štít, unavený, smädný a šťastný konečne dosiahnete vrchol a tam sa na vás usmievajú rodiny s deťmi, čo sem vyšli lanovkou.

Jasné, na Pelister žiadna lanovka nepremáva a celkovo je táto oblasť úplne izolovaná, no predsa... Premkol ma naozaj zvláštny pocit. V tomto panenskom prostredí vyzerá obria budova priam neskutočne. Neskutočne neprirodzene, nevkusne a na druhej strane možno až zaujímavo... Na noc sme trochu klesli a prespali v stanoch neďaleko vysokohorského jazierka, kde sme sa navečer osviežili... Hoci v noci bola riadna zima, druhý deň nás od rána trápila opäť neskutočná horúčava. Cestou späť sme sa tak s radosťou hodili na ľadového jazera, pri ktorom sme stretli prvých turistov. Mladý český párik v stane a macedónsko – holandský párik na túre so psom...

Šar Planina

Najvyšším bodom pohoria je Titov vrv, vo výške 2747 metrovDruhou túrou boli potuľky po pohorí Šar Planina. Toto sa rozkladá na území troch štátov. Albánska,  Macedónska a dnes už samostatného Kosova. Najvyšším bodom pohoria je Titov vrv, vo výške 2747 metrov, ktorý bol našim cieľom. Hoci je Šar Plania častým cieľom turistov, ide najmä o lyžiarov. Je tu známe lyžiarske stredisko Popova Šapka, odkiaľ sme vyrazili na dvojdňovú túru. No v lete je tu turistov ako šafránú. Takáto aktivita podľa všetkého nie je v Macedónsku vôbec populárna. A tak podobne ako v Národnom parku Pelister, aj tu sme počas túry okrem bačov na salašoch stretli len troch turistov, ktorý sa vydriapali s autom do neuveriteľného terénu.

A prakticky na celej trase neboli okrem farebných značiek na kameňoch žiadne navigačné body. A aj tie boli len veľmi zriedka a v drvivej väčšine sme sa riadli podľa mapy. A nakoniec sme aj tak zablúdili :) Napriek tomu, že bolo horúce leto, sem tam sme museli prekračovať flaky špinavého snehu, ktorý sa v žľaboch udrží počas celého roka. Šar Planina ma veľmi očarila. Strmé vrcholky, žľaby porastené trávou, horské bystriny a potoky, nádherné výhľady... Kľud, ticho, vysoko nad okolitým svetom... Ničím nerušený svet horskej prírody. Pre všetkých to bol balzám na dušu a večer pri ohni, pod hviezdnou oblohou, vysoko nad každodennými problémami, bol jedným z mojich najkrajších vôbec.

Ohridské jazero

zrejme najvzácnejšou pamiatkou na jazera Ohrid je kláštor svätý NaumHorská turistika však nie je zďaleka jediným lákadlom tejto krajiny. Je tu množstvo ďalších nádherných zákutí. Či už prírodných alebo kultúrnych. Spomeňme Ohridské jazero. To sa nachádza na hranici Macedónska a Albánska. Má rozlohu 363 štvorcových kilometrov a patrí vôbec  k najväčším krasovým jazerám na svete. Aj preto sa mu hovorí „Macedónske more“. Skutočne na brehoch často pripomínalo chorvátske prímorské strediská. Najmä mesto Ohrid dýchalo priam stredomorskou atmosférou. Ide o mesto s bohatou históriou, ktoré kedysi dokonca obýval macedónsky kráľ Filip II. Neskôr tu pôsobili vierozvestci svätý Klement a svätý Naum, žiaci Cyrila a Metoda. Jedným zo svedkov bohatej histórie je tu dodnes mohutná pevnosť nad mestom so zachovanými, tri kilometre dlhými hradbami. No zrejme najvzácnejšou pamiatkou na jazera Ohrid je kláštor svätý Naum.

Založený bol koncom 9. storočia a už čoskoro sa stal vzdelávacím a kultúrnym centrom. Dnes je kláštor navštevovaný každý deň množstvom turistov, čo dosť narúša posvätnú atmosféru tohto miesta. No keďže ide o historicky jedinečnú lokalitu, niet sa čomu čudovať. Ak však budete v okolí tohto miesta, určite sa sem prídite pozrieť. Hoci je už v okolí kláštora vybudovaná priam dedina so suvenírmy, aspoň na chvíľu si tu určite nájdete priestor na krátke rozjímanie.

To je aspoň malá časť macedónskych zážitkov. Tie ďalšie opäť v druhom článku nabudúce...

Čítajte ďalej

Sprevádzkovania zatiaľ posledného bratislavského mosta cez Dunaj bolo pravdepodobne pozitívnym prínosom pre cestovanie mnohých bratislavčanov. Mnohých určite potešili aj nové pohľady na Bratislavu....
 
Legenda indiánskeho kmeňa Guaránov rozpráva o mladom bojovníkovi, ktorý utiekol so svojou milou pred žiarlivým bohom lesa na vratkom kánoe. Dievčina nevydržala nápor vody, spadla do spenených kaskád...
 
Ubytovacie zariadenie " Pod Guglom " sa nachádza v južnej oblasti Slovenského raja - Hnileckej doline - v prekrásnej časti obce Mlynky - Prostredný Hámor. Situovaný je na okraji obce pod lesom,...
 
Ammán je vcelku zaujímavé mesto. Nemá síce farebné trhy ako Damašek či Aleppo, nevyžaruje ani čarovnú atmosféru starého Jeruzalemu a nevyniká nočným životom ako Bejrút. Patrí však k ...
 
Do rumunského pohoria Rodna som sa skialpinistickým okom zamilovala na prvý pohľad – skalnaté štíty vystupujúce z masívneho chrbta, strmé divoké žľaby priam lákajúce k extrémnym zjazdom, no...
 

GPS poloha

Diskusia