Macedónsko - turistika a história

V lete som sa s partiou českých kamarátov vybral na dvojtýždenný trip do Macedónska. Vyšliapali sme na Pelister /2601m/, Titov vrv /2747m/, videli krásnu krajinu, zaujímavé mestá, históriu a zažili nádherné chvíle v lone prírody...

Macedónsko je u nás známe predovšetkým ako krajina bývalej Juhoslávie. Jeho obraz v predstavách väčšiny Slovákov zrejme nie je najideálnejší. Správy o etnických konfliktoch, spory s Gréckom o samotný názov krajiny, kriminalita, či ekonomické problémy....

Ako to už vo väčšine takýchto prípadov býva, všetko je úplne inak. Macedónsko je nádherná krajina s množstvom prírodných a historických pamiatok a bežný turista tu má ešte stále na európske pomery cenový raj. V porovnaní s Chorvátskom alebo Slovinskom, ale aj Srbskom sú ceny v Macedónsku mimoriadne priaznivé. Tak sa tu v prípade potreby veľmi príjemne prežíva v pomerne slušnom luxuse. My sme sa sem však vybrali za horskou turistikou a kultúrnymi krásami krajiny...

Pelisterský národný park

Pelister /2601metrov/A tých je tu požehnane. V pamäti mi zostali najmä dve túry v Národnom parku Pelister a druhá v pohorí Šar Planina. Keďže macedónske hory sú prakticky ľudoprázdne, nie je tu v lete skoro žiadnych peších turistov, pobyt v kopcoch tu sľuboval veľmi silné zážitky. A tak sa aj stalo. Národný park Pelister je najstarší národný park v krajine ležiaci na macedónsko- gréckej hranici neďaleko mesta Bitola, druhého najväčšieho v krajine. Jeho drvivú väčšinu tvorí pohorie Baba s najvyšším vrcholom Pelister /2601metrov/. Práve naň sme sa vybrali aj my počas dvojdňovej túry. Celé pohorie je vlastne žulový masív, v hornej polovici bez stromov aj kosodreviny, porasteny iba trávou a posiaty žulovými balvanmi. Toto pohorie mi trochu pripomínalo zelené hory gruzínskeho Kaukazu.

Prvý deň sme vyrazli na približne desať hodinový pochod od hotela Molika, ku ktorému sme prišli z mesta Bitola cez dedinu Magarevo. Keďže hotel sa nachádza vo výške 1300 metrov, čakalo nás celkom slušné prevýšenie. Bolo priam neskutočne teplo, štart bol trochu pomalší, no postupne sa otvorili nádherné panoramatické výhľady a cesta už ubiehala rýchlejšie. Postupne sme sa dostali na hrebeň a to sme si už všetci užívali. Krásna príroda, ticho, ani len jeden jediný človek. A ani turistické značky. Nič! Absolútny raj pre peších turistov, milujúcich izoláciu od okolitého sveta. Na vrchol Pelisteru sme sa dostali poobede. Napriek tomu, že cestou hore sme nestretli nikoho, na vrchole je obrovská budova televízneho vysielača, kde nás privítal usmiaty zamestnanec... Niečo podobné, ako keď sa vyberiete pešo na Lomnický štít, unavený, smädný a šťastný konečne dosiahnete vrchol a tam sa na vás usmievajú rodiny s deťmi, čo sem vyšli lanovkou.

Jasné, na Pelister žiadna lanovka nepremáva a celkovo je táto oblasť úplne izolovaná, no predsa... Premkol ma naozaj zvláštny pocit. V tomto panenskom prostredí vyzerá obria budova priam neskutočne. Neskutočne neprirodzene, nevkusne a na druhej strane možno až zaujímavo... Na noc sme trochu klesli a prespali v stanoch neďaleko vysokohorského jazierka, kde sme sa navečer osviežili... Hoci v noci bola riadna zima, druhý deň nás od rána trápila opäť neskutočná horúčava. Cestou späť sme sa tak s radosťou hodili na ľadového jazera, pri ktorom sme stretli prvých turistov. Mladý český párik v stane a macedónsko – holandský párik na túre so psom...

Šar Planina

Najvyšším bodom pohoria je Titov vrv, vo výške 2747 metrovDruhou túrou boli potuľky po pohorí Šar Planina. Toto sa rozkladá na území troch štátov. Albánska,  Macedónska a dnes už samostatného Kosova. Najvyšším bodom pohoria je Titov vrv, vo výške 2747 metrov, ktorý bol našim cieľom. Hoci je Šar Plania častým cieľom turistov, ide najmä o lyžiarov. Je tu známe lyžiarske stredisko Popova Šapka, odkiaľ sme vyrazili na dvojdňovú túru. No v lete je tu turistov ako šafránú. Takáto aktivita podľa všetkého nie je v Macedónsku vôbec populárna. A tak podobne ako v Národnom parku Pelister, aj tu sme počas túry okrem bačov na salašoch stretli len troch turistov, ktorý sa vydriapali s autom do neuveriteľného terénu.

A prakticky na celej trase neboli okrem farebných značiek na kameňoch žiadne navigačné body. A aj tie boli len veľmi zriedka a v drvivej väčšine sme sa riadli podľa mapy. A nakoniec sme aj tak zablúdili :) Napriek tomu, že bolo horúce leto, sem tam sme museli prekračovať flaky špinavého snehu, ktorý sa v žľaboch udrží počas celého roka. Šar Planina ma veľmi očarila. Strmé vrcholky, žľaby porastené trávou, horské bystriny a potoky, nádherné výhľady... Kľud, ticho, vysoko nad okolitým svetom... Ničím nerušený svet horskej prírody. Pre všetkých to bol balzám na dušu a večer pri ohni, pod hviezdnou oblohou, vysoko nad každodennými problémami, bol jedným z mojich najkrajších vôbec.

Ohridské jazero

zrejme najvzácnejšou pamiatkou na jazera Ohrid je kláštor svätý NaumHorská turistika však nie je zďaleka jediným lákadlom tejto krajiny. Je tu množstvo ďalších nádherných zákutí. Či už prírodných alebo kultúrnych. Spomeňme Ohridské jazero. To sa nachádza na hranici Macedónska a Albánska. Má rozlohu 363 štvorcových kilometrov a patrí vôbec  k najväčším krasovým jazerám na svete. Aj preto sa mu hovorí „Macedónske more“. Skutočne na brehoch často pripomínalo chorvátske prímorské strediská. Najmä mesto Ohrid dýchalo priam stredomorskou atmosférou. Ide o mesto s bohatou históriou, ktoré kedysi dokonca obýval macedónsky kráľ Filip II. Neskôr tu pôsobili vierozvestci svätý Klement a svätý Naum, žiaci Cyrila a Metoda. Jedným zo svedkov bohatej histórie je tu dodnes mohutná pevnosť nad mestom so zachovanými, tri kilometre dlhými hradbami. No zrejme najvzácnejšou pamiatkou na jazera Ohrid je kláštor svätý Naum.

Založený bol koncom 9. storočia a už čoskoro sa stal vzdelávacím a kultúrnym centrom. Dnes je kláštor navštevovaný každý deň množstvom turistov, čo dosť narúša posvätnú atmosféru tohto miesta. No keďže ide o historicky jedinečnú lokalitu, niet sa čomu čudovať. Ak však budete v okolí tohto miesta, určite sa sem prídite pozrieť. Hoci je už v okolí kláštora vybudovaná priam dedina so suvenírmy, aspoň na chvíľu si tu určite nájdete priestor na krátke rozjímanie.

To je aspoň malá časť macedónskych zážitkov. Tie ďalšie opäť v druhom článku nabudúce...

Čítajte ďalej

Vtipov o nich poznáme neúrekom. Pravda je však taká, že problémoví turisti sú u nás najmä domáci a výdatne nás dobiehajú Poliaci.    Českí turisti nemajú najlepšiu povesť. Či už ide...
 
Zvláštny a nádherný svet Veľkej koralovej bariéry priťahuje znalcov i laikov. Známy britský prírodovedec sir David Attenborough sa so štábom rozhodol vrátiť po 60 rokoch na toto úžasné miesto,...
 
Calamity Jane
Calamity Jane bola rozporuplnou, no bezpochyby legendárnou ženskou postavou Divokého západu. Nebola v žiadnom prípade vzorom ženskej krásy, často pila a bila sa rovnako dobre ako chlap. Calamity...
 
Nebola to veľká bitka, údajne trvala len niečo vyše hodiny. Nikto z  veliteľov netušil, čo sa bude diať, nikto sa nedomnieval, že by tento stret mohol niečo zásadné vyriešiť. No napriek tomu...
 
V týchto dňoch vychádza jedinečná a veľkolepá kniha fotografií predstavujúca tvorbu renomovaného slovenského fotografa Karola Kállaya od päťdesiatych rokov 20. storočia až do posledných chvíľ...
 

GPS poloha

Diskusia