Montserrat – svätyňa národnej hrdosti |
|
Autor: Ľuboš Vodička
|
 Montserrat je úžasné miesto. Hoci nepatrím medzi praktizujúcich kresťanov, aj ja som sa dotkol pravej ruky čiernej Madony a chveli sa mi pri tom kolená. To miesto má svoju spirituálnu silu.
Pohorie, alebo správnejšie pieskovcový masív, charakteristický svojou „zubatou“ líniou vrcholcov skál dvíhajúcich sa do výšky niečo málo cez 1000 m, je veľmi dobre viditeľný zo širokého okolia. Od Barcelony je vzdialený 62 km na sever, ale poľahky nadobudnete pocit, že turistu, ktorého ste stretli v Barcelone na la Rambla, určite stretnete aj v kláštornom komplexe Montserratu. Katalánci vám to radi potvrdia. Z ich pohľadu všetky cesty vedú na Montserrat. Ten je pre nich svätyňou národnej hrdosti.
 Svoju históriu spätú s náboženským životom začalo toto miesto písať v časoch maurskej invázie na Pyrenejský polostrov. Približne v tom čase tu vznikli prvé pustovnícke obydlia, ktoré chránili svojich obyvateľov. Jedno z nich bolo zasvätené Panne Márii a v 11. storočí ho benediktíni rozšírili na kláštor. O sto rokov neskôr tu uložili La Morenetu – Čiernu Madonu, drevenú sošku Panny Márie s tmavou tvárou, ktorá ľavou rukou pridŕža sediaceho malého Ježiša a v pravej ruke drží zemeguľu. Osud sochy katalánskej svätej patrónky je pripodobňovaný osudom celého Katalánska. V roku 1808 kláštor spustošili a vypálili napoleonské vojská. V roku 1835 ostal úplne opustený, pretože cirkevné rády boli štátnymi mocenskými orgánmi izolované. V roku 1874 ho jeho noví obyvatelia rýchlo obnovili.
V priebehu španielskej občianskej vojny, poznačenej agresívnymi protináboženskými náladami na strane bojujúcich republikánov, mnísi originál sochy La Morenety nahradili dokonalou kópiou (podľa môjho osobného úsudku je v bazilike vystavená skôr táto kópia ako originál). Pôvodná Čierna Madona bola počas celého obdobia Francovho režimu ukrývaná. Zaujímavé je, že až do pádu režimu v roku 1975 tunajší mnísi slúžili sväté omše v katalánčine. Franco v žiadnom prípade nepatril medzi národnostne tolerantných vladárov a robil všetko preto, aby snahu o akúkoľvek svojbytnosť potlačil.
 Socha Čiernej Madony sa nachádza v centrálnej bazilike kláštorného komplexu. Vstup je voľný, v každom prípade sa však treba pripraviť na to, že v rade návštevníkov si postojíte aspoň 15 až 20 minút. Na moje veľké prekvapenie máloktorí z tých, čo stoja v rade, venujú pozornosť miestam, ktorými prechádzajú. Nádherná výzdoba priestorov jasne dokumentuje vplyv antického Grécka a Ríma na tunajší sakrálny výtvarný prejav. Klenuté chodby sú zdobené mozaikovými obrazmi znázorňujúcimi rôzne svätice. Až kaplnka nachádzajúca sa za hlavným oltárom nesie znaky katalánskej gotiky.
Vo väčšine turistických sprievodcov sa spomína, že okrem mesiaca júl tu pravidelne o 13.00 a 19.10 spieva chlapčenský zbor Escolania, ktorý bol založený v 13. storočí, a dnes teda patrí medzi najstaršie v Európe. Žiaľ, o 13. hodine som na Montserrate ešte nebol a do siedmej večer som čakať nemohol, pretože posledný vlak do Barcelony odchádza krátko pred 19.30, túto informáciu teda potvrdiť neviem.
 Ako miestnu špecialitu môžete ochutnať med a jemný kozí syr, ktoré sa predávajú spolu v malých pohárikoch. Väčšina turistov si však kupuje sladko chutiaci likér Aromas de Montserrat z byliniek zbieraných na tunajších kopcoch. Nie je asi nutné pripomínať, že táto špecialita sa pýši aj špeciálnou cenou. Cenovo prijateľnejšie sú kvantá suvenírov ponúkaných v tunajšom „supersuvenírmarkete“.
Pokiaľ odoláte tejto ponuke a máte dosť času, prejdite sa po chodníkoch vedúcich k sakrálnej jaskyni zasvätenej legende o madone, alebo po ceste lemujúcej tunajšiu kalváriu. V oboch prípadoch si užijete nádherné krajinárske scenérie s výhľadom na Llobregatskú rovinu.
Dostať sa z Barcelony na Montserrat nie je žiaden problém. Z Placa de Espanya (Španielskeho námestia) odchádza vlak linky R5 do stanice Aire de Montserrat, kde stačí prestúpiť na kabínkovú lanovku. Veľmi príjemná cesta lanovkou vedie ponad hlboké údolie. Zaťažkávacia skúška najmä pre slabšie žalúdky. Mal som možnosť vidieť veľmi pôvabnú Francúzku, ako sa držala stĺpika uprostred kabínky a bledla a bledla. V okamihu, keď kabínka začala poskakovať na stĺpe vedenia, to vyzeralo, že sa zrúti na podlahu. Spiatočný lístok vlakom, ktorý obsahuje aj cestu lanovkou, stojí 11,80 eur /pozn. cena sa môže časom meniť/. Priamo na stanici v Barcelone si môžete zakúpiť aj kombinovaný lístok, obsahujúci jednu alebo dve cesty aj zubačkovou dráhou, prípadne špeciálny lístok za 27 eur, ktorý zahŕňa všetku dopravu, hlavné jedlo podľa aktuálnej ponuky v montserratskej reštaurácii a vstup do tunajšieho múzea.
Diskusia (0) |
"Myšlienka na starobu mi bola vzdialená. Predstava, že by som mal niekedy žiť ako dôchodca, mi bola smiešna. Vždy som bol presvedčený, že padnem v boji s prírodou a supy to vybavia namiesto pohrebného ústavu. Nuž - nestalo sa tak a ja som zostarel. Asi by som mal závidieť spolužiakom, ktorí pokojne užívajú svoj tuk a pravidelne si vyberajú dôchodok. Asi by som mal závidieť aspoň vo chvíli, keď cítim príchod staroby a strácam schopnosť pracovať. Ja ale viem, že ich obzor je úzky, ich starosti malicherné, pretože ich rozžiali len nedostatok alebo zhoršená kvalita piva. Myslím, že musia cítiť úžasnú prázdnotu, keď si premietnu život, ktorý žili. Živorenie za písacími stolmi, "veľké boje" úradníckych intríg, keď niekto niekoho nezaslúžene "preskočil"... Kto z nich, kto z ľudí, ktorých poznám, mal krajší život ako bol ten môj?"
