Omrzlina je nočná mora najmä pre horolezcov. No ak si myslíte, že omrznúť prsty na nohách vám môžu iba niekde v Himalájach, opak je pravdou. Ja som toho príkladom. Pevne verím, že ak budete v núdzi, tieto informácie vám pomôžu zorientovať sa. Lebo verte, prsty stratiť nechcete a urobíte všetko, aby zostali na svojom mieste...
20. januára 2018 mi na horách omrzol palec na ľavej nohe. Kľúčovú rolu tu hrala aj skutočnosť, že na palci som mal už približne rok artózu. Laicky povedané, zníženú ohybnosť. A nemal som ešte dosť skúseností, akým hendicapom môže byť artóza v zime.
Múdre poučky charakterizujú artrózu takto: "Oproti zápalovému kĺbovému reumatizmu (artritída) u artrózy ide o proces chronického úbytku alebo odbúravania kĺbových chrupaviek a ich skostnatenie. Chronicky znamená, že zostáva trvale a nemôže byť liečiteľná. Príčiny sú veľmi početné a často veľmi rozdielne. Všeobecne hovoríme o prejavoch opotrebovania kĺbov. Najskôr je postihnutá iba chrupavka kĺbu. Postupne sú ale vťahované do spoluúčasti všetky štruktúry vo výstavbe a funkcii kĺbu, kĺbový maz aj vnútorný plášť kĺbu, ako aj puzdro obklopujúce kĺb, ďalej väzy a svalstvo."
U mňa to bol pravdepodobne ako dôsledok turistiky, futbalu, nárazov, zakopávania a podobne. Jednoducho, aktívny a zrejme často aj nesprávny pohyb si vyžiadal daň a palec na ľavej nohe zostal v poslednom kĺbe neohybný.
Pravdepodobne artóza a nemožnosť dostatočne precvičovať palec v mraze boli dôvodom, prečo prišlo k omrzline. Iba upresním, že som na niekoľko hodín zostal vystavený mrazu v stiesnených podmienkach bez možnosti aktívneho pohybu. Žiadna iná končatina ani prst neboli chytené, nakoľko všetko ostatné som ustavične precvičoval a prekrvoval. Oblečenie, obuv, výstroj, všetko bolo dostatočné.
Po návrate som zistil, že palec omrzol
Prejavovalo sa to necitlivosťou a najprv mierne šedou farbou prsta. Tomu som najprv neprikladal veľký význam a bol som v tom, že ráno bude všetko v poriadku. Druhý deň však bol prst stále necitlivý a zafarbenie mierne stmavlo. Začal som mať nepríjemné tušenie. Hneď po návrate domov, deň nato, som išiel na pohotovosť.
Službukonajúci doktor nemal skúsenosti a usúdil, že prst je iba udretý. Hoci som mu vysvetľoval, že v ňom nič necítim. Poslali ma preč, nech zopár dni počkám, že bude lepšie. Druhý deň bola situácia stále rovnaká, prst bol necitlivý, farba opäť mierne stmavla. Bolo jasné, že to treba riešiť. Nakoľko na internete som márne pátral, do akého zdravotníckeho zariadenia ísť, usúdil som, že najlepšie bude skúsiť chirurga. Tak sa aj stalo. Keď som povedal s čím idem, chirurg v dôchodkovom veku so mnou skoro vyrazil dvere. Bol až prekvapivo nervózny, podráždený a ani nebol ochotný si nohu pozrieť, nieto ešte vyšetriť. Zrejme bol už mysľou na pive alebo poľovačke. Stratil som trpezlivosť, na chirurga som riadne nakričal a vyslovene prinútil, aby si prst pozrel. Keď sa konečne uráčil na palec pozrieť, otočil o 180 stupňov.
Akoby mávnutím čarovného prútika to už bola omrzlina
Liečebný postup mal byť taký, že prst je potrebné hneď odrezať! Od pána chirurga som dostal do ruky papier, že opäť mám ísť na pohotovosť, nech mi urobia röntgen a nech ma ďalej riešia oni. Cítil som beznádej. Mozog mi pracoval na plné obrátky. Čo ďalej? Po dvoch dňoch som aspoň mal potvrdenú nepríjemnú istotu, že ide o omrzlinu. Vybral som sa opäť na pohotovosť. Hádam tam bude niekto rozumnejší. Službukonajúci doktor pripustil, že môže ísť o omrzlinu. No posunul ma ešte pre istotu ďalej ku kolegovi. Medzitým sa na mne vyvŕšila anonymná lekárka. Vrieskala po mne, že to mám preto lebo chodím po horách a teraz prídem o palec. Doma mám sedieť. Všetci turisti, horolezci, skialpinisti, snowboardisti sú jedna banda a podobne. Radšej som bol ticho. Chápem, že niekto môže pociťovať averziu k tejto skupine ľudí a rozumiem aj, že doktorom takéto koníčky môžu pripadať ako nezmyselné a zbytočný risk. A asi to ani nemyslela v zlom. Prejav to bol ale hrozný a v danom momente nevhodný. Predstavoval som si, ako budem bez palca. Jediná spriaznená duša bola asistentka, ktorá mi po odchode "nerváčky" ticho povedala, že aj ona chodí na hory a nech si to nevšímam. Že dotyčná lekárka je nepríjemná ku každému. Okruhom som sa tak opäť dostal do rúk lekára, ktorý ma prijal na začiatku.
Ten to uzavrel tým, že mám ísť na Kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie. Tam sú vraj na omrzliny najväčší odborníci.
Klinika popálenín a rekonštrukčnej chirurgie
Ako som správne tušil, skúsenosti s omrzlinami sú u nás pomerne malé a v podstate nie je žiadne oddelenie, ktoré by sa špecializovalo vyslovene na omrzliny. Teda aspoň ja o ňom neviem. Ak máte lepšie informácie, napíšte prosím do Komentárov. Dopátrať sa k odborníkovi bolo na dlhé lakte. A z mojich skúseností mám dojem, že chirurgovia by hneď všetko najradšej rezali.
Jedno tak už viem dnes isto: Ak sa ocitnete v takejto situácii nepodľahnite panike ani tlaku a skúste si zachovať chladnú hlavu! Zvážte všetky dostupné informácie a za každú cenu sa pokúste skontaktovať s niekým, kto má s omrzlinami aspoň aké také reálne skúsenosti. Alebo mu aspoň na vašom prípade záleží a poskytne ľudský a osobný prístup.
Hneď po odchode z pohotovosti som začal obvolávať známych a pátrať, kto kde koho pozná, kto má aké informácie. A podľa inštrukcií som sa vybral na Kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie.
V Ružinove skutočne boli lekári, ktorí majú skúsenosti aj s omrzlinami. Síce ide väčšinou o omrzliny bezdomovcov a nie omrzliny z hôr, no diagnóza je tá istá. Na popáleninovom oddelení sa ma ujal MUDr. Miroslav Orság, ktorý už mal na vec oveľa triezvejší názor. Nohu vyšetril, obviazal a predpísal antibiotiká a Anopyrin. Odporučil čakať, ako sa bude situácia vyvíjať. Zdôrazňoval trpezlivosť. Jeho prístup bol profesionálny, pokojný, hovoril priamo a k veci.
Našťastie, mám kamarátku z lekárskych kruhov, MUDr. Adriánu Reptovú. Tiež chodí na hory. V tom čase pracovala v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. S omrzlinami síce nemala reálne skúsenosti, no cievne veci jej boli blízke. Iniciatívne sa ma vo svojom voľnom čase hneď po určení diagnózy ujala. Do Prahy navyše chodila v tom čase študovať tradičnú čínsku medicínu, čo našťastie okamžite aplikovala aj do mojej liečby. Týmto jej ďakujem za odbornú podporu a cenné rady.
Na odporúčanie som sa po približne 4 týždňoch spojil emailom s českou odborníčkou na omrzliny MUDr. Jaroslavou Říhovou z Ústavu tělovýchovného lékařství v Prahe. Omrzlinami sa zaoberá už od roku 2003. Za ten čas jej rukami prešlo množstvo pacientov, či už osobne alebo on-line. Ja som bol on-line prípad. Pani doktorke som popísal svoju situáciu, poslal fotky a bol s ňou v pravidelnej komunikácii. Na základe mnou dodaných informácii ma pravidelne zásobovala radami, ako pokračovať v liečbe. Aj tejto odborníčke patrí moje srdečné poďakovanie..
- V prípade akútnej potreby môžete MUDr. Jaroslavu Říhovoú kontaktovať na [email protected]
Individuálne som sa snažil liečiť omrzlinu cez tri vzájomne nezávislé zdroje. Všetky informácie som kombinoval, dopĺňal a konzultoval najmä s MUDr. Reptovou a s MUDr. Říhovou. Popáleninové oddelenie slúžilo ako oficiálny garant liečby. Pokojný a racionálny prístup lekárov na tomto oddelení vnášal potrebný kľud.
Hneď 2-3 dni po vzniku omrzliny moja liečba vyzerala ... veď čítajte ďalej. Chcem zdôrazniť, že s liečbou je potrebné začať čím skôr! Ak ste v izolovanej oblasti, kde nemáte možnosť liečby, okamžite sa vráťte do civilizácie. Nie je síce pravda, že po 2 týždňoch už nie je šanca na zlepšenie, no určite treba čím skôr rany ošetriť a začať sa im venovať. Liečba omrzlín je dlhá, vyžaduje veľkú trpezlivosť a je aj drahá.
Zhrnutie mojej liečby za prvý mesiac
- bral som antibiotika 2x denne prvé dva týždne a Anopyrin
- chodil som najprv 2x týždenne a neskôr 1x týždenne na akupunktúru na rozprúdenie krvi v nohe. S tým začnite čím skôr.
- MUDr. Reptová mi predpísala odvar na odbúranie chladu z tela, ktorý namiešali pre tieto potreby v pobočke TCM /Tradičná čínska medicína/ v Bratislave.
- každý deň som si nohu zohrieval čínskou tepelnou tyčinkou v jednom bode pod kolenom. Ide o takzvané Moxovanie. Táto prodedúra vraj tiež vyháňa chlad z nohy a rozprúdi krv do najmenších ciev. Citujem z múdrych článkov: "Pri moxovaní využívame pôsobenie tepla, ktoré sála z moxy po jej zapálení. Tým sú prehrievané ošetrované miesta na tele, akupunktúrne dráhy a body. Dochádza k ich uvoľneniu, prehriatiu, aktivizácii a rozprúdeniu energie."
- pichal som si injekcie Fraxiparine
- bral som tabletky Agapurin
- pravidelne som chodil na kontrolu na Popáleninove oddelenie v Ružinove, kde mi nohu preväzovali.
- približne za 2-3 týždne mi dali na Popáleninovom oddelení na palec Salicylovú masť. Vraj nato, aby sa mŕtve tkanivo oddelilo od živého. Asi po mesiaci som si palec "ošúpal ako cibuľu", od odumretej kože a tkaniva.
Veľa času a trpezlivosti
Takto prebiehala aktívna liečba. Stojí to veľa času a trpezlivosti. No nedá sa nič robiť. Ak chcete tento boj vyhrať, musíte bojovať na všetkých frontoch a nič nepodceniť. Medzičasom som bol u zopár ďalších rôznych doktorov. Všetci sa vyjadrovali neurčito. Vraj ešte ťažko povedať, či sa podarí prst zachrániť. Prvý krát zaznela veta, že prst je pravdepodobne mimo ohrozenia asi mesiac od vzniku omrzliny, keď sa prejavili účinky Salicylovej mastičky. Zároveň som sa ale ocitol v situácii, že na prste bola otvorená rana. Bolo teda mimoriadne dôležité dávať pozor, aby sa do rany nedostala infekcia.
- V zhruba v tomto čase, mesiac od úrazu som sa spojil s MUDr. Říhovou
- Odporučila naďalej užívať Agapurin alebo Trental denne 2x 400 mg, až do úplného zahojenia. Trental vraj lepšie preniká do ciev, nakoľko splošťuje červené krvinky a tie prenikajú ďalej.
- Antibiotiká už vraj ďalej brať nemusím!
- Odporučila kúpiť a užívať Wobenzym, 3xdenne 7 tabletiek nalačno. Wobenzyn je síce pomerne drahý, no zabraňuje vraj zápalu a urýchľuje hojenie.
- odobrila Moxovanie, akupunktúru a čínske bylinné čaje.
- odporučila mi návštevu barokomory alebo hyperbarickej komory. Hyperbarická komora je špeciálne uzavreté zariadenie vyrobené z ocele, v ktorom pacienti pod tlakom dýchajú stopercentne čistý kyslík. Počas HBO terapie sa vplyvom zvýšeného vonkajšieho tlaku dostáva do krvi okolo pľúcnych mechúrikov oveľa väčšie množstvo kyslíka. Krv s vyššou koncentráciou kyslíka sa z okolia pľúcnych mechúrikov transportuje pomocou krvného obehu do každej časti tela. Čím viac rozpusteného kyslíka sa v krvi nachádza, tým lepšie sa dostáva do orgánov a tkanív.
- Ďalej radila: „Ak vám lekár napíše vyšetrenie na trojfázovú scintigrafiu kostí pomocou Te 99, po vyšetrení by ste vedel hneď, či je posledný článok kosti zasiahnutý a vyhojí sa to postupne alebo je už neživý. Z fotky to nemožno rozpoznať. Ak by bol zasiahnutý, amputáciu by som neodkladala, tkanivo sa mne javí dosť "mokré", snahou je tkanivo usušiť.
- Nohy v teple, kúpele s dezinfekciou (Betadine roztok), mohol by ste skúsiť aj s hypermangánu, ten by dezinfikoval aj sušil. Voda 37 st. teplá. Vo vode cvičte asi 15 minút, samozrejme je zachovanie hygieny. Lepšie sa odlúčia nekrózy.
- Preočkovanie proti tetanu, ak sa neurobilo.
- Nohy v teple, vo voľnejšie obuvi, často si nohu dávajte hore, zníži sa tlak na tkanivo.
- Spýtajte sa na oddelení popálenín, či by boli pre lokálnu aplikáciu DebriEcaSan aquagelu, pôsobí proti bakteriálne na rany. Nájdite si odkaz na internete, ako pri jeho aplikácii nakladať s ranou.
- Pridajte si vo výžive stopové prvky selén, zinok a odporúča sa aj Aloe vera.
- Počítajte s celkovým hojením 4 -6 mesiacov, je to minimálne omrzliny 3. stupňa.“
Zároveň na základe fotografií vyslovila pochybnosť, ako to dopadne. Podľa nej bol stále ohrozený posledný článok palca. Čakalo ma pomerne veľa úloh, boj o palec pokračoval. Snažil som sa postupne zapracovať a preveriť odporúčania doktorky Říhovej.
Druhý mesiac liečby
Okamžite som si nasadil Wobenzyn, po konzultácii som však pokračoval v užívaní už nasadeného Agapurinu, na Trental som neprestúpil.
- pokračovala pravidelná akupunktúra 1x týždenne u MUDr. Reptovej. Ak by ste boli v podobnej situácii a potrebovali akupunktúru, či odborné poradenstvo ohľadne čínskej medicíny: [email protected]
- pokračovalo pravidelné Moxovanie tepelnou tyčinkou.
- Bol som sa spýtať aj na hyperbarickú komoru. Moja poisťovňa by však nič nepreplatila. Ceny boli vysoké. Jedna liečebná kúra stála 79 euro a je ich potrebných 10 a potom ešte raz 10. To je cca 1600 Eur. Konzultoval som túto situáciu a po zvážení som usúdil, že vzhľadom k momentálnemu stavu prsta do hyperbarickej komory nepôjdem.
Na popáleninovom som sa informoval aj na trojfázovú kostnú scintigrafiu. Povedali mi však, že sa im to javí už teraz zbytočné, lebo majú dojem, že rana sa začína pekne hojiť, prst je suchý a nevidno žiaden zápal. Lekár mi doslovne povedal, aby som: "nerobil s tým nič a nechal to takto naďalej v kľude."
Omrzlina na palci v podstate hneď po odstránení mŕtvej kože vyschla. Situácia sa výrazne zlepšila. Celá omrzlina sa postupne vymedzila na špičku palca. Necht bol čierny, len som si nebol istý, či nie je čierny, lebo som si ho aj buchol. Doktorka Říhová ma upozornila, aby som nechet z palca nestrhával, ale počkal, kým sám odpadne. Aby som nepoškodil lôžko.
Dôrazne som pravidelne praktizoval aj kúpele v teplej vode s pridaním dezinfekcie na 15 minút. Doktorka Říhová radila: "Pritom vo vode cvičte, pomáha to odlúčeniu nekrózy, potom samozrejme dobre osušiť. Po osušení môžete premastiť tkanivo, mimo samotnú nekrózu. A to buď nechtíkovou masťou či nastriekať Aloe spray. Chráňte nohu pred prechladnutím a otlakom."
Takto pokračovala liečba ďalší, čiže druhý mesiac.
Tretí mesiac
Tretí mesiac liečby by som charakterizoval odporúčaním lekárov z popáleninového oddelenia. Ich rada znela: Trpezlivosť a čakať. Odporučili mi natierať si palec mastičkou Dermazin a dbať nato, aby sa do rany nedostala žiadna špina a čakať. Kúpil som si aj olej z Rakytníka. Opäť som kontaktoval aj MURr. Říhovú, čo ďalej.
Odpoveď bola: „Robte si denne naďalej kúpele v teplej vode s harmančekom, striedajte s nechtíkom a v kúpeľoch cvičte, pomôže to k odlúčeniu nekrózy. Umývadlo vyplachujte vodou s prídavkom dezinfekcie pred kúpeľom. Ešte považujem za vhodné do úplného vyliečenia brať naďalej Trental či AGAPURIN retard. Tkanivo sa bude lepšie prekrvovať, a tým aj rýchlejšie hojiť. Inak tiež súhlasím, že je to na dobrej ceste.“
Záver
Týmto spôsobom som asi po 4 mesiacoch dokázal nad omrzlinou zvíťaziť. Palec sa postupne vyhojil, zmizli posledné viditeľné zvyšky úrazu. Prst zostal na svojom mieste.
Počas septembra som posledný krát kontaktoval MUDr. Říhovú a poslal je fotku nižšie. Jej komentár bol: "... myslím si, že je to dobré. No keďže je pokožka jemná a červenkastá, (pravdepodobne rezíduum po omznutí), natierala by som palec ešte nejakú dobu nechtíkovou masťou..."
Prvú zimu bol palec citlivý na chlad. Pochopiteľne som ho šetril. Druhú zimu to bolo lepšie, citlivosť na chlad bola zanedbateľná. Na tretí rok som vystúpil na Pico de Orizaba, s výškou 5675 metrov najvyšší vrchol Mexika. Samozrejme, uvedomujem si, že artróza na prste môže byť v mrazoch veľký problém.
Chcem podotknúť, že pozor si treba dávať aj v zdanlivo nevinných situáciách. Omrzliny nevznikajú len v extrémnych podmienkach vysokých hôr, ale môže k nim prísť kedykoľvek počas zimného obdobia, kedy je telo a najmä jeho na chlad najcitlivejšie miesta nedostatočne chránené alebo bez možnosti sa hýbať. Stačí, aby ste 15 minút niesli niečo ťažké v rukách bez rukavíc alebo išli v premočených topánkach dlhší čas pri teplote pod nulou a ľahko prídete k omrzlinám.
Ak ti tento článok pomohol, splnil svoj účel. Ak vieš o niekom, kto sa ocitol v podobnej situácii a potrebuje poradiť, prepošli článok ďalej. Všetkým prajem nezabudnuteľné a hlavne bezpečné zážitky na horách.
- ak by ste niekto potrebovali poradiť, kontakt na mňa: [email protected]
- alebo Facebook: Jozo Terem DobrodruhSk
Čo je to omrzlina?
Omrzlina je v podstate poranenie organizmu, ktoré vzniká pôsobením nízkych teplôt na kožu a podkožie. Objavuje sa na všetkých obnažených častiach tela, no najmä na miestach vzdialených od srdca, ktoré majú najslabší krvný obeh: prsty na rukách i nohách, nos, uši a tvár. Podľa dĺžky pôsobenia chladu rozlišujeme ľahké a ťažké omrzliny.
