Informačná tabuľa na vrchu Veľký Železník bola prekvapením ako živá kanadská jedlička uprostred Sahary. Občianskemu združeniu Hradiská[1] ďakujem, úprimne a z celého srdca. Umiestniť tabuľu na miesto, ktoré pozná málokto, nachádza sa mimo značkovaných ciest, je prístupné pre tých, ktorí turistiku chápu aj ako aktivitu spojenú s lapaním dychu a prepoteným tričkom, na miesto, ktoré je pamätníkom histórie, ktorá sa zapísala do nášho územia hlbokými, napriek tomu skoro stratenými písmenami, to je úctyhodný výkon.
Ísť hľadať zaniknuté hradisko nie je nič neobvyklé. Najmä, ak máte vzťah k histórii, chcete deťom ukázať, čo všetko ukrývajú naše lesy, potrebujete vyvetrať seba a ideálne aj vášho psa, alebo ste detektorista a nelegálne archeologické výkopy patria z vášho pohľadu k adrenalínovým zábavám. Posledný menovaný typ obdivovateľov histórie nepatrí medzi moje preferované skupiny. Stotožňujem sa s filozofiou Trestného zákona, ktorý túto činnosť označuje za nelegálnu. Napriek tomu, od čias, kedy sa detektory kovov dostali do voľného predaja, až po ich úplný technický zánik, budú ľudia, ktorí si nebudú chcieť dať povedať. Budú skúšať. A my ostatní prídeme o kus pamiatok z našej histórie. Škoda. Ale to hľadanie zaniknutých hradísk je zaujímavá aktivita.
Hradisko prezradí občas len kumulácia kameňov rozsypaných na mieste, kde by v podstate nemali byť. Predstavte si kopec, ako homolu cukru, so strmými svahmi nevhodnými aj na sánkovanie a pod jeho vrcholom, bez toho, že by tam bola skalná stena, nadrolených kameňov, ako omrviniek z chleba. Možno aj hŕby hliny. Niečo ako stopa po veľmi hlbokej orbe, veľmi, veľmi vysokého oráča (takého obra). Prípadne valy, že by ste tam čakali zákopy z vojny. Takto akosi môže vyzerať zaniknuté hradisko. Obyčajne žiadne na sucho kladené kamene tvoriace steny, určite nie drevné palisády, brány z mohutných drevených klád. Nie. Miesto, ktoré potrebuje viac fantázie a trochu pozornosti. To sú naše hradiská.
Železník, názov ako z rozprávky
Príbeh ako z Kriminalistického zborníku. V podstate sú obe tvrdenia správne. Nemôžem sa ubrániť tomu, aby som si pri slove Železník nepredstavil jeho bratov „Kameníka“ a „Dreveníka“. Obrov pomenovaných podľa materiálu, ktorému odovzdali svoju existenciu. S tým Železníkom je to trochu komplikovanejšie. Sú totiž dvaja, Veľký a Malý, ale o tom neskôr.
Príbeh ako z Kriminalistického zborníka, vďaka tomu, že na kopci isto iste falšovali peniaze. Konkrétne viedenské fenigy[2]. Mimochodom, ponuky na ich predaj nájdete aj pod pomenovaním pfening. Na Veľkom Železníku (ako znie správne označenie kopca s hradiskom) sa počas archeologických výskumov (najskôr v 90.-tych rokoch 20. storočia a opäť v rokoch 2018 – 2020) našlo skoro 2000 kusov mincí v rôznom štádiu spracovania. Výrobe falzifikátu predchádzalo najskôr spracovanie bronzovej nádoby na plochý plech, potom vystrihnutie dlhých pásov, ich rozstrihanie na štvorce a razba. Finále bolo v postriebrení.
Pre naše rozprávanie je dôležité vedieť, že fenigy boli v obehu v 13. a v 14. storočí. To znamená, že v tomto období bolo hradisko funkčné. Výskum, ktorý sa tu uskutočnil hovorí, že k zániku, prípadne k výraznému poškodeniu hradiska mohlo dôjsť už v 13. storočí, počas vojenských výprav Přemysla Otakara II. (* asi 1233 – † 26. august 1278, Dürnkrut, Moravské pole v Rakúsku). Pripisuje sa mu likvidácia Starého zámku v Pezinku a nie je možné vylúčiť, že jeho cieľom bola likvidácia viacerých hradísk v Malých Karpatoch. Ak to tak aj bolo, hradisko asi istý čas bolo funkčné a k jeho spustnutiu došlo o dobrých pár desiatok rokov neskôr.
História ešte staršia
Veľký Železník poskytol útočisko na kvalitné bývanie a ochranu oveľa skôr ako v stredoveku. Hovoríme o období pred 6.000 až 5.400 rokmi. Čas, kedy skončila doba kamenná (neolit) a začala doba medená. Na našom území označená ako Lengyel IV, starý eneolit, prípadne ludanická skupina. Pre oblasť Malých Karpát je zaujímavá tým, že bola znovu osídlená jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši. Ludanická skupina prebrala prvky kultúry s lievikovitými pohármi a osvojila si prácu s kovmi, metalurgiu. Keramika z tohto obdobia je zdobená brázdeným vpichom, bielou farbou a odtlačkami šnúry.
Na výlet
Ak budete hľadať informácie o hradisku Železník, s veľkou pravdepodobnosťou natrafíte na poznámku, že patrí do katastra obce Dolné Orešany. Najlepšia cesta, ktorá k nemu vedie je z osady Majdán v smere na poľovnícku chatu Solírov. Veľký Železník je výrazný homolovitý kopec po ľavej strane pred Solírovom. Ak používate navigáciu v smarfóne, vrelo odporúčam mapy.cz[3]. Na moje nemilé prekvapenie, napríklad turistická mapa.sk neukazuje ani len polohu Malého a Veľkého Železníka (to sú tie dva susedné kopce, ktoré som už spomínal). Cesta až pod Železník je veľmi jednoduchá. Stále po lesnej obslužnej asfaltovej ceste. Menej príjemné je, že ju intenzívne využívajú aj cyklisti. Hoci prevažná väčšina z nich je ohľaduplná, vždy sa nájdu aspoň dvaja, traja „tankisti“, pre ktorých je peší turista prekážkou pri ich snahe dosiahnuť nezabudnuteľné športové úspechy.