Kaštieľ, alebo hrad? Zaujímavé je, ako sa zdroje rozchádzajú v posúdení toho, čo v Hronseku je, vodný hrad, či kaštieľ? Ja sa jednoznačne prikláňam k tomu, že ide o vodný hrad. V tejto podobe aj naozaj majstrovsky obnovený. Ale! Múdra kniha slovenských pamiatkárov hovorí, čosi iné.
Súpis pamiatok o kaštieli, ktorý je asi hrad
Kaštieľ goticko–renesančný, postavený v 15. storočí, prestavaný a opevnený r. 1576. Dvojpodlažná obdĺžniková bloková stavba, obohnaná samostatným opevnením so štyrmi vežami. Štvorcové veže sú pospájané obranným múrom. Opevnenie bolo obohnané vodnou priekopou a padacím mostom, okrem širokého vchodu pre povozy bol v ňom vchod pre peších. Dispozícia kaštieľa je traktová s priechodom a zalomeným schodišťom. V miestnostiach sa zachovala sieťová klenba so štukovými obrazcami a goticko-renesančné architektonické detaily (krby, vetracie otvory, portály, okná, mreže). Vo veľkej sieni na druhom podlaží sú pod novšou omietkou zvyšky neskorogotických a renesančných nástenných malieb. Na jednom z pôvodných renesančných okien letopočet 1576. Začiatkom 20. storočia objekt čiastočne prebudovali a okolo roku 1920 zborili časť opevnenia.[1]
Tak, toľko pamiatkárska Biblia. Klasik Ľudovít Janota medzi hrady do svojho súpisu[2] Hronsek nezaradil, v Encyklopédii slovenských hradov[3] ho nenájdete a nádej sklame aj pán Nešpor, ktorý ho medzi svoje zrúcaniny[4] nevsunul. Ibaže máme tu vodný hrad Šintava, ktorý je kaštieľom v Seredi. Keby som bol dôsledný, asi tých príkladov nájdem o trochu viac. Pozitívne je, že ak si pozriete register nehnuteľných pamiatok na Slovensku dostupný na stránke Pamiatkového úradu, zistíte, že pre objekt zaviedli zaužívaný názov Géczyovský kaštieľ, Vodný hrad[5]. Tak máme záhadu aspoň trošičku vyriešenú.
Z rozprávania pána hradu
Myslím, že vlastníka nehnuteľnosti môžeme pokojne označiť za hradného pána. V tom prípade nebude úplne od veci citovať, čo on hovorí o svojom panstve:
„Vodný hrad v Hronseku vznikol v 14. storočí a do súčasnej podoby bol prestavaný na konci 16. storočia. Patril Géczyovskému rodu a neskôr hrad vlastnili aj iné šľachtické rody. Za čias Rákoczioho povstania sa vo Vodnom hrade razili mince a pivnice boli využívané ako väzenie. Vodný hrad do ukončenia stavby artikulárneho kostola slúžil ako kaplnka. Pôvodný hrad mal proti tureckým nájazdom vybudované opevnenie, tvorené obranným múrom so 4 vežami a vodnou priekopou, cez ktorú sa prechádzalo padacím mostom. Hradby s obrannými vežami v roku 1920 boli asanované.
Medzi najväčšie skvosty kaštieľa patria nástenné maľby v interiéri, komín v nadstavbe hradu z druhej polovice 14. storočia. Na maľbách vidieť rozličné zvieracie výjavy, ktoré dokladujú že pôvodní majitelia boli poľovníkmi. V sálach na II. Nadzemnom podlaží boli po odstránení omietkových vrstiev odkryté nástenné maľby s bojovými scénami inšpirované významnými maliarmi ako Leonardo da Vinci. Detaily bojových scén vykazujú podobnosť s dielami Giorgia Vasari. V severnom trakte hlavného objektu sa zachovali fragmenty biblických scén ako Obetovanie Izáka i ikonografické scény Návrat márnotratného syna.
Jeden z významných vlastníkov kaštieľa Žigmund Géczy bol otec Levočskej bielej pani Juliany Korponayovej – Géczyovej, ktorá bola popravená v Gyori za vlastizradu. Jedna z legiend hovorí, že Juliana zamilovaná do veliteľa nepriateľskej cisárskej armády, ukradla opitému richtárovi kľúče od mestskej brány a z lásky zradila svoje mesto Levoču, v ktorom žila väčšiu časť života.“[6]
V tejto chvíli je možné povedať, že informácia je ucelená.
O stave pred a o stave po
Pamätám sa na hrad, keď nemal opevnenie a vyzeral veľmi, veľmi spustnuto. Bol zaujímavý, bol taký ako po skončení filmovania. Kulisy odviezli, konštrukcie demontovali, svetlá vypli, smeti zmizli, ľudí a strojov tu už niet. Polčas rozpadu pár sto rokov, vízia pár desiatok rokov a všetko sa zmení už len na zápis: kedysi tu stál.
Zmenilo sa to. Niekto by povedal, že ho obnovili až cukríkovo dokonale. Ale to nie je pravda. Je obnovený funkčne, s prihliadnutím na použitie pôvodných materiálov, dispozične a objemovo bez pridania nezmyselných novotvarov. Jednoducho je uveriteľne/neuveriteľne autentický. Je krásny.
Pred návštevou
Pri návšteve potešia maličkosti. Parkovisko, kde nikto nepýta parkovné, pravidelné prehliadky každú hodinu, smiešne nízke vstupné (5 eur v roku 2023), možnosť ubytovania, možnosť spoločenských akcií. Jednoducho sa to dá aj na Slovensku. Obnoviť hrad rekonštrukčnou metódou a dať mu zmysluplné využitie.
[1] Súpis pamiatok na Slovensku A-J, zv. I, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Obzor Bratislava, 1967, str. 456
