Kristin Harila vystúpila na všetky osemtisícovky za 92 dní!

37-ročná Nórka Kristin Harila si splnila svoj sen! 27. júla 2023 vystúpila spolu so Šerpom Tenjin “Lama” na poslednú zo 14-tich osemtisícoviek, K2. Svojim výkonom – 14 osemtisícoviek za 92 dní – tak ohúrila svet, ale i pozdvihla vlnu kritiky od mnohých horolezcov či verejnosti.

Kto je Kristin Harila?

Kristinine detstvo nepatrilo horám. Aj keď šport bol vždy súčasťou jej života, svoj voľný čas netrávila visiac na lane zo skaly. Od detstva milovala sneh a venovala sa bežeckému lyžovaniu.

K horám ju priviedla náhoda, presnejšie lotéria, v ktorej v roku 2015 vyhrala výstup na Kilimandžáro.

Samotný výstup zvládla kvôli výškovej chorobe len s veľkými ťažkosťami. Hory jej však učarovali a v srdci zanechali príliš silný zážitok, ktorý Kristin - riaditeľku spoločnosti na výrobu nábytku - postupne zaviedol až pod strechu sveta.

Keď v roku 2019 s napätím sledovala výkon Nirmala Purju (Nirmal Purja zdolal všetkých 14 osemtisícoviek len za 6 mesiacov a 6 dní), rozhodla sa inšpirovať a zdolať všetky osemtisícovky za ešte kratší čas.

Kontroverzný rekord?

Kristinin úspech sa však nezaobišiel bez kritiky. Spolu s jej úspechom sa rozvírila hladina otázok a pochybností o tom, čo k horám či športu ešte patrí a čo nie.

Patria vôbec rýchlostné rekordy do hôr? Možno považovať presuny vrtuľníkmi a zásobovanie kempov či využívanie prídavného kyslíka a absolútnej podpory šerpov za “normálnu” pomoc pri výstupoch? Je vôbec Kristinin výkon porovnateľný s predchádzajúcimi rekordmi iných horolezcov? A môžeme kritizovať pomoc pri individuálnych rekordoch v horolezectve, keď ani víťaz Tour de France “neťahá” 23 dní sám a maratónec beží s “pacer-om”?

Okrem už tradične kritizovaného používania prídavného kyslíka pri výstupoch, poukázal Šerpa Mingma G (zakladateľ vysokohorskej sprievodcovskej agentúry “Imagine Nepal” a jeden z úspešných Šerpov, ktorí zvládli prvovýstup na zimnú K2) na podporu, ktorú horolezci dostávajú prostredníctvom vrtuľníkov. Nejde len o pomoc s presunom medzi základnými tábormi, ale aj o presun materiálu a personálu do vyšších kempov odkiaľ sa následne fixujú laná pre horolezcov smerom do nižších kempov.

Táto pomoc horolezcom zároveň ovplyvňuje resp. znižuje pracovné príležitosti pre lokálne obyvateľstvo a negatívne pôsobí aj na životné prostredie.

Aby sa predišlo spomínaným negatívnym dopadom, lokálne autority zakázali počas tohtoročnej jarnej sezóny využívanie vrtuľníkov na prepravu materiálu a ľudí do základného tábora pod Everestom, čím podporili využitie nosičov a yakov.

Kristin sa ku kritike od Mingma G vyjadrila slovami, že pomoc vrtuľníkov je v dnešnej dobe bežne využívaná a ona sama zvládla každý výstup zo základného tábora, čoho dôkazom sú trasy z výstupov zaznamenané trackerom.

Mingma G však zároveň vyjadril podozrenie, že Kristin nevystúpila na skutočný vrchol Manaslu, nachádzajúci sa o niečo ďalej na vrcholovom hrebeni. Výstup na skutočný vrchol hory je v posledných rokoch často skloňovaný a je otázne, koľko horolezcov ho naozaj zdolalo. Dokonca aj niektoré komerčné agentúry sa vyjadrili, že svojich klientov nevodia na skutočný vrchol kvôli nebezpečnému záverečnému traverzu po exponovanom snehovom poli, ktoré naň vedie.

Kristin a jej tím aj toto obvinenie z nedosiahnutia skutočného vrcholu Manaslu popreli.

Ďalšia kritika verejnosti sa týkala absolútnej podpory zo strany tých najlepších Šerpov. Kristin sa tak mohla plne sústrediť len na svoje výstupy a všetka práca ostala na nich.

Aj napriek všetkej pomoci a podpore však netreba zabúdať, že Kristin vystúpila na každú horu po vlastných a mnohokrát v neľahkých poveternostných podmienkach. Jej odhodlanie a vytrvalosť aj po prvotnom neúspechu sú obdivuhodné. Aj keď jej výkon asi sotva môžeme porovnávať s výkonmi ostatných horolezcov v histórii, ktorí absolvovali výstupy s úplne odlišnými podmienkami, môžeme však jej úspech úplne zatratiť alebo si zaslúži aj náš obdiv?