Tunisko i z chrbta ťavy

 

Do Tuniska sa však už turisti vracajú, a ak by ste aj vy mali chuť pozrieť sa do tejto odvážnej zeme s bohatou históriou, krásnou prírodou a morom, zaujímavými ľuďmi a kultúrou, už bez prezidenta Zína Abidína Ben Alího, tu je mojich pár tipov.

 

V júni sme vycestovali s mamou do Tuniska. Bývali sme na severe letoviska Hammamet, nachádzajúceho sa na polostrove Cap Bon. Rok a pol predtým sme boli v Egypte, čo bola naša prvá dovolenka v moslimskej krajine, ak nerátam výlet do Albánska či prechod Bosnou a Hercegovinou.:) Od Egypta som čakala všeličo, ale nás príjemne prekvapil a považujeme ho za najlepšiu dovolenku - určite kvôli neprekonateľným egyptským pamiatkam a nádhernému rajskému hotelu v Hurghade. Predpokladala som, že Tunisko bude na oveľa nižšej úrovni ako Egypt a neviem prečo som si myslela, že pre slovenského turistu je Tunisko zľahka exotické, jednoducho, že sa sem nejazdí. Ale to nie je pravda, Slováci Tunisko už dávno objavili.

 

 

Všeobecne je mi bližšia myšlienka zodpovedného turizmu, čo okrem iného zahŕňa rešpektovať miestnych ľudí, zvyky, kultúru, jesť ich jedlá, používať miestnu dopravu a podobne. Odporúčam naučiť sa zopár základných fráz v arabčine (ale pozor, v tuniskej arabčine), mať obyvateľov aj personál v náležitej ľudskej úcte, usmievať sa a sú vaši. Treba si samozrejme zvyknúť na prístup - inšalláh a bukra (ak boh dá a zajtra). Ale s nejakým tým bakšišom a trochou lámanej arabčiny sa vám veci podarí vybaviť. Čo sa týka bakšišu, doniesli sme si cukríky, žuvačky, otvárače, zapaľovače a perá. Peniaze predsa kazia charakter :) Ale na rozdiel od Egypta (a mnohých iných zemí), tu nikto bakšiš nepýta, možno ani neočakáva, ale nepohrdne ním a je zaň nakoniec vďačný.

 

 

Z miestnych ľudí prídete väčšinou do styku so zamestnancami v turistickom ruchu, taxikármi alebo predavačmi. Na rozdiel od Egypta to budú aj ženy. Ženy v Tunisku nie sú a nesmú byť zahalené už od prezidenta Habíba Burgíbu, ktorý vládol v 1956-1987. (20.3.1956 získalo Tunisko nezávislosť a 7.11.1987, keď mal Burgíba 83 rokov, ho vystriedal Zín Abidín ben Alí, prezident do januára 2011). Zásluhou Ben Alího francúzskej ženy Leily a jeho proeurópskym zákonom sú Tunisanky rovnoprávne s mužmi. Na rovnakom poste dostane muž aj žena rovnaký plat (v tom Tunisko ďaleko predbieha Slovensko). Podobizne Ben Alího sme nachádzali na každom kroku, v tomto ohľade to jemne pripomínalo Turkménsko alebo Severnú Kóreu, ale naozaj len trochu. Na fotkách mal pán prezident vyše 50 rokov, v skutočnosti je sedemdesiatnik.

 

V Hammamete mal letné sídlo a celoročne sídlil v Kartágu a tento palác bolo striktne zakázané fotiť (sledovali nás). Je to dosť náročné, pretože pán prezident Ben Alí sídlil hneď vedľa fotografovaných Antoninových kúpeľov. Prečo začala jazmínová revolúcia práve tu? Každý Tunisan miluje svojho prezidenta, je hrdý na svoju vlasť a... emigroval by ihneď, ako by to bolo možné. A preto, dámy, pozor na sladké reči miestnych plejbojov. :)

 

 

V Tunisku sa bez problémov dohovoríte francúzsky, v turistických oblastiach aj anglicky a sem-tam nemecky alebo taliansky (Sicília leží len 140 km od Cap Bonu). Ale anglický rozhovor zjednodušte na rukami, nohami, ukázaním na prstoch a pridajte hello a how much. To stačí, ďalej sa nedostanete. Jediný, kto mi plynule odpovedal na otázky, bol Hassan z oázy (!) Chebika (Shabika). Apropó, dvojité názvy. Takmer všetko sa dá prepísať aspoň dvomi spôsobmi. Je to kvôli náročnému prepisu z arabčiny a často sa francúzsky a anglický prepis rozchádzajú. U nás sa tejto téme venuje Emíre Khidayer, ktorá vydala nedávno na Slovensku už štvrtú knihu.

 

 

Nemali by ste si nechať ujsť nakupovanie na miestnych trhoch. Všetky trhy v centrách a blízko turistických cieľov sú určené turistom a predávajú sa tu najmä suveníry, keramika, korenie, oblečenie, šperky, niekedy sladkosti a podobne. V Tunisku je všetko dosť lacné, máločo je vyrábané strojovo a tieto ručne robené veci sú lacnejšie. Na rozdiel od kachličiek, kedy je ručná výroba hodnotnejšia než strojová. Oplatí sa kúpiť keramika, nerasty, tabak do šíše, ďatle, olivové výrobky, môžete si doniesť aj darbuky (bubníky), klasické magnetky, pohľadnice, ale aj oblečenie, šperky, korenie a mätový čaj. Na šperky sa radšej pozerajte ako na bižutériu. Ako vo všetkých krajinách severoafrického Maghrebu, takmer všade sa cena zjednáva. Je to veľký rituál a ak sa nebudete hanbiť, zožnete od obchodníkov úctu. Keramiku nakúpite v Nabeuli, vzácne nerasty a fosílie v oáze Chebika. Korenie a čaj odporúčam kupovať zásadne len sypané, nikdy nie dopredu balené. Tunisko je veľmoc, čo sa týka olív a datlí. Nevyrábajú ale veľmi kozmetiku z olív, pretože pre tuniské ženy je príťažlivá francúzska značková kozmetika a nie recepty starých materí. Najkvalitnejšia odroda ďatlí sa volá Deglet núr - prsty svetla. Nekupujte živé rastliny a živočíchy, pretože je zakázané ich vyvážať (kvôli prenosu chorôb). Nepašujte preto ani výhodne kúpené palmičky, ani korytnačky.

 

 

Stravovali sme sa v hoteli a v niekoľkých hotelových reštauráciách. Keďže sme vegetariánky, o mäse len toľko, že ste v moslimskej zemi, preto bravčové nedostanete, používajú tu skôr baraninu a jahňacinu. Samozrejmosťou sú morské ryby. Používajú veľa kuskusu a rôzne druhy zeleniny, ryžu, zemiaky, šaláty, ovocie, sladkosti. V hoteloch mierne prispôsobujú stravu turistom, ale ešte stále je pre nás pomerne exotická a treba vyskúšať všetko.

 

 

Špecialitou je harísa, omáčka zo štipľavých papričiek, ktorú dávajú všade. Pre Tunisana, čo je červené, to je dobré, sviečkovou alebo bielym bešamelom by pohrdol. Používa sa veľa byliniek a korenia, ako šafran, karí, tymián a podobne. Skúste aj tradičné tuniské sladkosti s karamelom, medom, orieškami, ďatľami či figami. Pre nás je to dosť sladké, ale zaujímavé. Majú celkom dobré pivo a z miestneho alkoholu treba ochutnať boukhu (buchu) - figovica a tibarín - ďatľový likér.

 

Vegetariáni to majú pomerne ľahké v all inclusive hoteloch, ale Tunisania nerozumejú tomu, ako niekto nechce jesť mäso, ktoré síce nemajú často, ale keďže je symbolom hojnosti a úcty, turistom by ho radi ponúkli. A už vôbec nepochopia, prečo vám v šaláte prekáža  tuniak, vajce, inde maslo alebo mlieko. "Bez mäsa" sa povie "biláš laham".

 

 

Hammamet je asi 20-tisícové mestečko, no je pomerne rozsiahle a tiahne sa pozdĺž pobrežia Hammametského zálivu a leží na začiatku polostrova Cap Bon. Centrum tvorí medina s Kasbou - starou pevnosťou. Hammametská medina je kompaktná, obohnaná hradbami a okrem Kasby s múzeom sa tu nachádza mešita (zhruba v centre mediny), neodmysliteľné trhy a úzke uličky, ktorými sa oplatí túlať. Tak sme našli aj výhľad na moslimský cintorín. Keď vyjdete z mediny, cintorín leží vedľa rozsiahleho a mierne socialistického Námestia mučeníkov.

 

Potom sa oplatí prejsť okolo mediny smerom k moru, je tam pekný výhľad na typické stredomorské biele domy a reštaurácie a staré vraky rybárskych lodiek. V strede výbežku hammametského polostrovčeka je malý kruhový objazd (kruhové objazdy sú dedičstvom francúzskej nadvlády) a ako takmer všetky, aj tento má v strede sochu. Sú to akési 3 morské panny s kytičkami jazmínu. Stretnete sa s predavačmi jazmínu, veľmi pekne vonia a nosí sa na ozdobu. Niektorí muži si ho dávajú za ucho a podľa toho, za ktorým ho nosia, vyjadrujú, či sú slobodní alebo ženatí. Ale takmer všetci sú „akože“ slobodní. :)

 

 

Vidieť hlavné mesto Tunis, starobylé Kartágo a malebné Sidi Bou Saíd je dobrou voľbou, zaberie to necelý deň a s dobrou delegátkou sa dozviete veľa o Tunisku. A ak môžem poradiť, bez Sahary z Tuniska ani neodchádzajte! Je to obrovský zážitok, samozrejme, pokiaľ nemáte za sebou niekoľko extrémnych expedícií. 

 

Celodenný výlet po krásnych miestach Tuniska. V cene zájazdu je aj obed. Necestuje sa dlho, je to len nejakých 60 km (po Ben Alího diaľnici, ostatne, všetky cesty v Tunisku sú pekné) a preto máte dosť času na všetko a ešte sa vrátite na večeru. Prvú zastávku sme mali na tuniskom Champs Elysée - Francúzskom námestí. Pozreli sme si tuniskú medinu, ktorá je rušná, s uzučkými uličkami lemovanými vysokými domami, miestami boli tieto uličky kryté. Zhruba v strede mediny sa dostanete k obdĺžnikovej mešite, do ktorej sa môžete za poplatok aj ísť pozrieť. Neverci, samozrejme, len na nádvorie. Tuniská medina je dosť rozsiahla a dá sa tu parádne stratiť, lebo sú tu aj slepé uličky. Zo starovekej atmosféry sa presuniete na pulzujúcu tepnu veľkomesta a najhlavnejšiu ulicu Tuniska. Zhruba v strede sa nachádza pôsobivá kresťanská Katedrála sv.Vincenta de Paula. 

 

Po obede v La Goulette sa presúvame do Kartága na pahorok Byrsa. Pozeráme sa na panorámu, na prístavy, potom na vykopávky rímskeho a ešte staršieho púnskeho (fenického) Kartága. Navštívili sme múzeum s mozaikami, keramikou, fenickým sklom, sochami a rôznymi predmetmi, napr. prvými fenickými peniazmi. Ďalšou zastávkou v Kartágu sú Antoninove kúpele. Neskôr vchádzame do mestečka Sidi Bou Saíd. Je mierne do kopca, týči sa nad morom a všetky domy tu sú (a musia byť) namaľované na bielo - proti horúčavám - s modrými okenicami a doplnkami - proti hmyzu. V Sidi Bou Saíd sa natáčala Angelika. Posedíme ešte pri poriadnej arabskej káve a mätovom čaji s píniovými orieškami. 

 

 

Toto bol najlepší zážitok v Tunisku, naozaj vrelo odporúčam. Nie je to síce pre menej zdatných turistov, ale tým myslím nie tých, čo by neradi šľapali, ale naopak vytrvalo sedeli. To ale môj prípad nie je a jednoducho, ak chcete vidieť tretinu Tuniska a veľa pamätihodností, tak sa na tento dvojdňový výlet určite odhodlajte. Prechádzame pobrežím a ako prvé navštívime tretie najväčšie rímske koloseum v El Jeme. Postavili ho roku 230 a má tri zachovalé poschodia. Natáčal sa tu Gladiátor s Russelom Crowom.

 

 

Tunisko je geograficky rozdelené na pásy, sever je úrodný, na Cap Bon sa pestuje ovocie a zelenina pre celé Tunisko. Nižšie sú samé olivovníky, v Tunisku sú registrované a nesmú sa vyťať. Dokopy je ich 55 miliónov, väčšinou sú v súkromnom vlastníctve a kým olivovník zarodí, trvá to tak dlho, že dedko sadí strom pre svojho vnuka. Ale potom môže rodiť aj vyše 1000 rokov. Čiže cesta stredom Tuniska je príšerne jednotvárna a nudná. Južnejšie sú potom palmy a púšť. Púšť je ohromne rôznorodá a na rozdiel od kmitajúcich olivovníkov veľmi zaujímavá.

 

Cez pobrežné mestá pomaly prechádzame púšťou, rastú tu malé kríčky a trávy a tak nezodpovedá našej predstave púšte. Klasická piesočná púšť s dunami sa nazýva erg a nachádza sa oveľa viac na juhu. Zastavujeme sa v Matmate, kde sa natáčali Hviezdne vojny a dodnes tu žijú troglodyti - jaskynní, resp. podzemní ľudia. Sú to už južní Berberi, niektorí prešli na islam. Navštívili sme jedno také obydlie, je vážne príjemné a pohodlné, pokojne by som tam v tých horúčavách ostala.

 

Vrcholom výletu bola jazda na ťavách v Douze. Musím priznať, že mi nebolo všetko jedno, predtým som sedela len na koni a pred ťavami som mala rešpekt. Mimochodom, všetko sú to samce, samice žijú nadivoko v púšti, videli sme ich veľa aj popri cestách. Tam vychovávajú svoje mladé a odchytávajú sa len samce. Vraj preto, že ženy sa nedajú skrotiť. :) Obliekli nás do takých nomádskych habitov a naozaj v nich bolo príjemne. Jazda na ťave po púšti stojí za to, je to krásny pocit. Dostali sme aj ťavie „vodičáky“.

 

Sahara nie je vôbec nejaké nudné a nebezpečné miesto, ale naopak, je tu veľmi dobre, ubytovali nás v krásnom 4-hviezdičkovom hoteli Oasis v Kebili. Keby tu mali more, tak sem prídem na dovolenku. Skočili sme do bazéna, bolo príjemne teplo, okolo sedem hodín večer. Po večeri sme hneď išli spať, lebo sme sa ráno o štvrtej ponáhľali na východ slnka nad soľným jazerom Chott el Jerid s rozlohou 5000 km2. V Tozeuri nastupujeme do nášho džípu a čaká nás adrenalínová jazda po pieskových dunách. Navštívili sme aj kulisy filmu Hviezdne vojny postavené priamo v púšti. Blížime sa k pohoriu Atlas, ktoré sa sem tiahne až z Maroka.

 

Vchádzame do horskej oázy Chebika (Shabika). Náš sprievodca Hassan vie dobre po anglicky, aj keď tu býva od narodenia. Ukáže nám výhľad, porozpráva o histórii, zavedie k prameňu, ukáže alžírske hranice. Včera sme boli blízko líbyjských. Nasleduje návšteva Kairouanu, štvrtého posvätného mesta islamu (po Mekke, Medine a Jeruzaleme). Mešita je pekná, najstaršia v Afrike, takže je trochu iná, na aké sme zvyknutí. Všeobecne, v Tunisku sú minarety skôr štvorcové, nie okrúhle, ako sme videli v Egypte alebo Albánsku.

 

Keďže v tom čase sa hralo o svetový pohár vo futbale v Južnej Afrike, všetci registrovali krajiny aj na základe týchto majstrovstiev. Slovensko sa po prvýkrát dostalo až do osemfinále s tým, že sme vyradili majstrov Talianov. Preto zakaždým, keď sa nás niekto spýtal, odkiaľ sme, už to nebolo nejasné tápanie Czechoslovakia? Slovenia? What?, ale radostné Hamšík! Škrtel! Weiss! V Kairouane sme dostali bonusový mätový čaj navyše za Hamšíka. :) 

 

 

Tunisko rozhodne odporúčam a je vysoko pravdepodobné, že sa sem ešte pozriem. Spája arabskú exotiku s francúzskou eleganciou. Určite stojí za pozretie aj mesto Sbeitla alebo celý sever, najmä pri alžírskych hraniciach. Je tam zaujímavá Jugurtova stolová hora. Určite sa dá Tunisko prejsť aj na vlastnú päsť, ale tak ako aj v Egypte, nemáte šancu vidieť toľko veľa vecí, ako keď máte so sebou kvalitného sprievodcu. A bez krásnej Sahary domov ani nechoďte. :)