|
 “Národ bez histórie je ako vietor v stepnej tráve“, hovorí staré indiánske príslovie. V duchu týchto slov bola v roku 1973 vykopaná vojnová sekera na mieste zvanom Wounded Knee – Krvavé koleno, v rezervácii Pine Ridge.
Áno, čítate správne, v roku 1973. A prečo práve Wounded Knee?  Práve tu skončil posledný odpor severoamerických Indiánov a zároveň aj romantika Divokého Západu. V zime, 29. decembra 1890, tu armáda zmasakrovala pri odzbrojovaní tristo nič netušiacich indiánskych mužov, žien a detí /vid. obrázok/. Na mieste, kde ležia v zemi kosti predkov, sa opevnilo niekoľko stoviek Indiánov a začalo novú vojnu za slobodu a rovnoprávnosť. Zmanipulované voľby kmeňového náčelníka, popieranie občianskych práv, korupcia, úplatky a nezamestnanosť robili zo života v Pine Ridge hotové peklo. Poslednou kvapkou bola úmyselne nevyšetrená vražda v krčmovej bitke, pri ktorej bol zabitý indiánsky muž Žltý medveď. „Vzdať sa vo chvíli, keď je všetko proti tebe, je znak slabosti a zbabelosti“, vmietol do tváre belochom kedysi dávno bojovník Náčelník orlov. Opäť sa teda strieľalo, tiekla krv a požiadavky vzbúrencov sa dostali do médií celého sveta.  Vzdorovať puškami a nožmi Národnej garde vyzbrojenej obrnenými vozidlami a tankami bolo smiešne. Aj tak však tento konflikt trval niekoľko týždňov. Zrodili sa noví hrdinovia a nové obete. Do konfliktu zasiahlo OSN a indiánski aktivisti tak niesli odkaz na najvyššie miesta vo Washingtone. Situácia sa však po udalostiach na Wounded Knee vôbec nezlepšila. V najbližších troch rokoch došlo v Pine Ridge k 67 vraždám a od roku 1973 tu bolo celkovo zavraždených okolo tristo ľudí.
Čierni panteri: Tieto udalosti ale neboli jediným pokusom pôvodných Američanov v boji o svoju zem. V roku 1969 sa Indiáni spojili s militantnou organizáciou černochov – Čierni panteri a obsadili ostrov Alcatraz pri San Franciscu. Opierali sa o sto rokov starú zmluvu s Fort Laramie, podľa ktorej majú právo užívať neosídlenú zem. Po zrušení známej väznice sa tak naskytla vhodná príležitosť. Časom sa tu podarilo vybudovať komunitu, ktorá žila z darov a turistiky. V roku 1970 ale americká vláda vyhlásila blokádu ostrova a v nasledujúcich jednaniach ponúkli vládni agenti za odstúpenie ostrova štvrť milióna dolárov a právo užívať polovicu ostrova. K dohode však neprišlo a komunita bola vyhostená násilím. Po prvý krát v histórii pritom zasiahol voči Indiánom špeciálny oddiel U.S. Marshals.
Foto: Museum Pine Ridge
Články s podobnou témou:
Diskusia (0) |
