 Lietadlo klesá k ostrovu Malta a dívajúc sa z okienka nemáte pocit, že toto je ten krásny ostrov, ktorý priťahuje státisíce turistov. Pod vami je viac-menej vyprahnutá zem, nijaké potoky a rieky či nejaký lesík.
Vyzerá to ako maličký kúsok zeme, ktorý sa dá prejsť za deň-dva, a potom už niet čo robiť... Takto možno uvažuje väčšina turistov. Malta však aj na tom kúsku zeme skrýva množstvo zaujímavostí, sedemtisícročnú históriu, nádherné lagúny, kobaltovo modré vlny a mimoriadne priateľských ľudí.
Mŕtve mesto
Z letiska ma vezie do hotela veselý Malťan a celú cestu mi rozpráva, čo treba vidieť a kam mám zájsť. Neskôr sa dozvedám, že Malťania sú veľmi vynachádzaví, šikovní, ale držia sa peňazí ako kliešť. Dokonca sa o nich občas dá hovoriť ako o držgrošoch. Prichádzame do hlavného mesta Valletty, čo sú husto nastavané domy s úzkymi uličkami. To celé je obklopené masívnymi baštami, ktoré v minulosti slúžili na obranu mesta. Z jednej strany na druhú prejdete za štvrťhodinku, ale potulovanie sa v uličkách je veľmi príjemné. Slnko dodáva mestským kamenným hradbám a budovám zlatistý nádych, ktorý v kombinácii s belasou oblohou a modrým morom vytvára nádherný, až gýčový obraz. Vo Vallette stoja za návštevu určite záhrady staré dvesto rokov, palác Parisio, v ktorom strávil pár dní cisár Napoleon, ale aj divadlo Manoel, stavebný klenot zo začiatku 18. storočia, ktorý patrí k najstarším európskym divadlám. Takmer všetci turisti sa však zdržiavajú na hlavnom Námestí slobody, ktoré je hneď za Mestskou bránou postavenou v povojnovom štýle a na centrálnej Ulici republiky. Inak je mesto pomerne mŕtve, čo po zotmení platí doslovne.
Maltské fiesty
Malťania milujú fiesty, festivaly a oslavy. Popoludní si doprajú siestu, aby nazbierali sily na nočnú zábavu. Za ňou potom cestujú najmä do mestečiek Sliema či Paceville. Presúvajú sa výhradne autami, ostrov má však výborne vybudovanú autobusovú sieť. Autobusy vždy končia pri Mestskej bráne vo Vallette. Sliema je obchodné centrum posiate kaviarničkami a obchodíkmi s najlepšími svetovými značkami aj umením. Paceville je zasa mekka maltského nočného života. Nájdete tam jedny z najväčších diskoték v Stredomorí, umelecké divadlá, najväčšiu európsku IMAX obrazovku, netradičné reštaurácie a množstvo ďalších lákadiel, ktoré tam mladých spoľahlivo udržia do ranných hodín. Napríklad aj tzv. fucking beach, ktorá slúži presne na to, čo napovedá názov. Na kameňoch sa podnapití Malťania, ale najmä cudzinci spoznávajú do tých najintímnejších zákutí. Oveľa slušnejšie prebiehajú svetoznáme maltské festivaly ohňostrojov. Niektorí cudzinci každoročne cestujú na Maltu na dva-tri dni iba kvôli nim. Ohňostroje trvajú hodiny, vytvárajú na nebi rôzne pestré obrazce, hrá monumentálna hudba, ľudia jedia, rozprávajú sa, zabávajú sa.
Maltézski rytieri
História Malty siaha sedemtisíc rokov dozadu a už v staroveku hrala kľúčovú pozíciu pri ovládaní Stredozemného mora. Nachádza sa totiž na najužšom mieste medzi Európou a Afrikou, necelých sto kilometrov od talianskej Sicílie a 350 kilometrov od líbyjskej púšte. Ostrov obývali Feničania, Rimania, Arabi, Normani. V 16. storočí sa stal lénom rádu johanitov, maltézskych rytierov, ktorí tam sídlia dodnes. Neskôr obsadil Maltu Napoleon Bonaparte pri svojej plavbe do Egypta a od roku 1814 bola krajina britskou kolóniou. Každý tam čosi zanechal. Briti jazdenie na ľavej strane, Taliani cestovinovú a morskú kuchyňu, Francúzi vzdelanosť, Arabi typické domčeky. Po všetkých tam zostalo množstvo historických pamiatok. Na juhu od Valletty stojí nezvyčajná nekropola Hypogeum z roku 3600 p.n.l. V priebehu storočí ju vytesali do skaly do hĺbky štyroch poschodí. K najnavštevovanejším a najstarším na svete patria šesťtisícročné megalitické chrámy z veľkých neopracovaných kameňov. Najzaujímavejšie sú Hagar Qim a Mnajdra na južnom pobreží Malty. Mestečko Mdina v centre ostrova zasa postavili Arabi a obohnali impozantnými hradbami. Za návštevu stojí aj malebná rybárska dedina Marsaxlokk a jej lahôdka – ryba lampuki. V podstate je to makrela z tropických morí, ktorá okolo Malty migruje od augusta do decembra. Ako symbol krajiny sa dokonca dostala na maltské mince. Pre fotoaparáty sú ako stvorené rybárske loďky luzzu. Natreté sú pestrofarebne žltou, modrou, zelenou a červenou farbou.
Plavba okolo ostrovov
Malta sa skladá z troch ostrovov. Sama Malta je z nich najväčšia, tretinovú veľkosť má ostrov Gozo a medzi nimi je ostrovček Comino. Zo severozápadného cípu Malty štartujú vyhliadkové plavby okolo ostrovov. Kapitán vám najskôr zastaví na Comine, kde žijú traja ľudia. Neexistujú tam žiadne dopravné prostriedky, je tam len hotel a penzión. Turistov však láka predovšetkým preslávená Modrá lagúna, pri ktorej kotvia desiatky lodí. Kúsok od lagúny sa nachádza veža, ktorá si zahrala vo filme o grófovi Monte Christovi. Po chvíli loďka vyráža k susednému ostrovu Gozo. Na jeho severe je jaskyňa, kde v skale neďaleko Xaghry kedysi žila krásna nymfa Kalypso. Podľa povesti tam uväznila z lásky na dlhých sedem rokov Odysea a sľúbila mu nesmrteľnosť, ak s ňou zostane. Napokon aj tak ušiel za svojou manželkou Penelopou. Hlboko pod jaskyňami sa rozprestiera pláž Rambla Bay, preslávená svojím červeným pieskom.
Dedina Pepka námorníka
Máloktorý z turistov si dá ujsť filmovú dedinku Pepka Námorníka. V zátoke Anchor Bay ju postavili hollywoodski producenti, keď v roku 1978 začali nakrúcať filmovú verziu slávnej rozprávky o milovníkovi špenátu. „Drevo na domy sa dovážalo z Holandska, keďže u nás na Malte ho máme málo,“ vysvetľuje animátor Daniel. Škridly na strechy sú dokonca až z Kanady...
viac na www.etrend.sk
Diskusia (0) |
