Brhlovce - skalné obydlia na juhu |
|
Autor: Ľuboš Vodička
|
 Dodnes sa traduje, že prvé skalné obydlia vznikli v období tureckých vojen ako odpoveď na hroziace nebezpečenstvo. Hoci to nikto oficiálne nepotvrdil, pravdepodobne to bude pravda, pretože prvá zmienka o Brhlovciach je z roku 1245.
Neviem, či sa mi to len zdá, ale mám pocit, že na Slovensku turistické atrakcie podliehajú „informačnému boomu“. V istom časovom období si väčšina periodík vezme na mušku istú turistickú zaujímavosť a v priebehu jedného mesiaca o nej všetci informujú. Potom zapadne prachom a po niekoľkých rokoch sa to možno zopakuje. V roku 2002 sa takto stali témou č. 1 Brhlovce. Keby ste sa tento rok pokúšali prečítať si o nich niečo aktuálne, budete mať smolu.
Brhlovce sú malá ospalá dedinka na východ od Levíc. Svojím spôsobom tak trochu „mimo sveta“, pretože neležia pri hlavných cestných ťahoch. Cesta k nim vedie krížom cez polia a les. Ležia v kotline, kde by ich nikto nečakal. Napriek svojej zdanlivej izolovanosti sú domáci veľmi priateľskí a voči turistom, ktorí sem chodia už ako na klavír, nemajú najmenšie výhrady. To potvrdzujem z vlastnej skúsenosti, pretože muzeálnu expozíciu Tekovského múzea v Leviciach Skalné obydlia Brhlovce (taký je správny a kompletný názov múzea) som navštívil mimo otváracích hodín. Tým pádom som sa musel telefonicky spojiť s pani Martou Bozalkovou, učiteľkou v tunajšej ZŠ a súčasne správkyňou múzea, a poprosiť ju, či by bola ochotná kvôli mne múzeum otvoriť. Bola. No a kým som ju čakal, tak mi susedia z ulice dovolili fotiť ešte dnes prevádzkované skalné priestory v ich dvoroch.
Dodnes sa traduje, že prvé skalné obydlia vznikli v období tureckých vojen ako odpoveď na hroziace nebezpečenstvo. Hoci to nikto oficiálne nepotvrdil, pravdepodobne to bude pravda, pretože prvá zmienka o Brhlovciach je z roku 1245. Matej Bel v roku 1742 o skalných obydliach vo svojom „sprievodcovi“ po krajinách Uhorska Notitia novae historico-geographica už písal. Treťohorný sopečný tuf z južného svahu brhlovskej Šurdy a Dolinky neslúžil len na vybudovanie unikátnych privátov. Tunajší kamenári ho zužitkovali na kvádre pri výstavbe domov, klenieb vínnych pivníc, zárubní okien, dverí, schodov, vstupných brán nielen pre domácich Brhlovčanov, ale aj pre okolité hontianske a tekovské dediny. Určite je to obdivuhodné, pretože vyhĺbiť obydlie do skalnej steny trvalo šesť až osem rokov a popri tom spracovať kameň na iné produkty dalo dosť práce.
Dnešná podoba múzea vznikla vďaka uzneseniu vlády SSR č. 272 z roku 1983, ktorým skalné obydlia vyhlásili za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Ale až v júni roku 1992 Tekovské múzeum v usadlosti č. 142 sprístupnilo expozíciu ľudového bývania. Tá bola ešte v roku 1988 domovom rodiny Ladislava Homoľu. Do skaly vysekané priestory tvorené dvoma podlažiami sa nachádzajú v zadnej časti dvora. Po stranách stoja dva domy, z ktorých menší je z druhej polovice 19. storočia a väčší podľa dátumu na priečelí z roku 1932. V komíne „čiernej kuchyne“ našli svoj útulok malé netopiere. Tie ukazuje pani Bozalková len individuálnym návštevníkom. Veľké skupiny by ohrozili ich spokojný denný spánok. Pri odchode ma zastihla návšteva skupiny turistov vo veku od 60 do 80 rokov. Svojou hlučnosťou by pokojne mohli konkurovať rovnako veľkej triede z materskej školy. Tí o netopieroch informovaní neboli.
O návštevníkoch sa môžete dozvedieť tiež pár zaujímavých vecí. Napríklad, že suveníry určené na predaj najviac kradnú Slováci, že skalné obydlia navštívili turisti z viac ako 60 krajín, že najexotickejší pre nás boli asi Indiáni z kmeňa Apačov a z najvzdialenejšej krajiny boli asi turisti z Čile.
Za záchranu, obnovu a adekvátne využitie pamiatky ľudového staviteľstva dostalo Tekovské múzeum v roku 1993 pre svoju trvalú expozíciu Skalné obydlia v Brhlovciach medzinárodné ocenenie bronzovú plaketu Europa Nostra.
Foto: autor
Diskusia (0) |
