Kamenný most v dedine Gerlachov |
|
Autor: Luboš Vodička
|
 Pre obdivovateľov starých technických pamiatok môže byť dedinka Gerlachov, ležiaca neďaleko Tatranskej Polianky, zaujímavá svojím kamenným mostom. Nie je až taký starý, no zaujímavý...
Gerlachovský štít je pojem známy nielen na území Slovenska. Obec Gerlachov nepozná pravdepodobne ani väčšina Slovákov. Poďme však k mostu. Podľa datovania, ktoré ostalo zachované na telese mosta, bol postavený v roku 1865. Tento údaj bude pravdepodobne len približný. Staršie vojenské mapy z 19. storočia totiž v zelenom páse údolia Gerlachovského potoka dokumentujú most v tejto polohe. Most postavili z lomového kameňa spájaného maltou, ktorého zvislé kamenné časti sú preklenuté polkruhovou valenou klenbou. Mostovku dnes tvorí hlinený povrch zarastený trávou. Samotný most dnes už leží mimo hlavných komunikácií obce a používajú ho len chodci. Konštrukciu mosta spevnili dvomi kovovými tiahlami so zakrivením kopírujúcim oblúk klenby.
 Omietka, ktorá prekrýva stavebné kamene, je trochu svojsky upravená do podoby pravidelného kvádrovania. K tejto úprave došlo asi v roku 1943. Je to to druhé datovanie, ktoré je na moste dobre viditeľné. Pár metrov od mosta, po prúde potoka, vybudovali ešte v 19. storočí hať. Podľa domácich pôvodne slúžila na zachytávanie vody pre prípad požiaru. V roku 1876 obec zachvátil požiar, ktorý ju takmer zničil.
Komplex mosta aj s haťou je v podstate veľmi jednoduchý. Jeho vzácnosť spočíva v tom, že nájsť na Slovensku takýchto mostov viac nebude ľahké. Hádam ich už nebude viac ako prstov na jednej ruke. Z technického hľadiska u nás nájdete viac zaujímavých mostov, samozrejme, aj starších. Ide však skôr o stavby strategického, nadregionálneho významu. Tento most je „echt“ dedinský.
Obec založená zlatokopmi alebo šoltýsom?
Samotná obec vznikla v polovici 13. storočia. Údajne ju mali založiť zlatokopovia, ale veci sa mali asi trochu inak. Uhorský kráľ Béla IV. daroval kraj medzi riekou Poprad, Rotbachom a Veľkoslavkovským potokom grófovi Batisovi. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku z roku 1977 uvádza, že územie už v roku 1264 dostali Mariássyovci. Táto informácia nie je presná. Mariássyovci územie kúpili až v roku 1342 a pri súpise majetku sa spomína aj obec Gerlachov. Gerlachov sa spomína už v roku 1326.  Svoje meno totiž dostala po šoltýsovi Gerlachovi. Šoltýs bola funkcia známa ako dedičný richtár alebo tiež zakladateľ. Na základe nemeckého a valašského práva zakladal obce a kolonizoval územie starých spustnutých osád. Odplatou mu bolo spomenuté dedičné richtárstvo a zaujímavé majetkové pomery. Tak ako si možno niektorí pamätajú z Jakubiskovej filmovej podoby Perinbaby, s funkciou súvisel aj výkon súdnej a správnej moci. O svoje výsady šoltýsovia prišli na konci 17. storočia. So stratou právomocí prišlo aj nové pomenovanie: richtár. Od 18. storočia sa väčšina tunajšieho obyvateľstva živila pastierstvom, výrobou limbového oleja a plátenníctvom. Údajne najbelšie plátno z celej župy sa vyrábalo v tunajšom plátenníckom bielidle, ktoré bolo postavené v roku 1787.
Staršou ako most, a veľmi hodnotnou pamiatkou v obci, sú zvyšky neskororománskeho kostola z 13. storočia. Starosta obce, ktorý sa hrdí tým, že väčšina obyvateľov má nemecké korene, plánuje dobudovať minimálne informačné tabule, prezentujúce pamiatky tejto dedinky.
V okolí mosta, ktorý je peknou pamiatkou staviteľstva vo vidieckom prostredí, by mal vzniknúť park. Ak to tak bude, tak najmä cez leto bude toto miesto vhodnou zastávkou po ceste, povedzme, z Tatranskej Lomnice do Starého Smokovca.
Diskusia (0) |
