Povodeň, Bratislava a Napoleon

Napriek tomu, že mnohí z nás denne chodia okolo a pohládzajú ju svojimi pohľadmi, len málokto si všimne sotva badateľnú pamiatku na katastrofálnu povodeň z februára roku 1850.

Pri pohľade z Hlavného námestia na budovu Starej bratislavskej radnice si určite všimnete bývalý tunel pre koče urodzených mešťanov. Ten, kto má jasnú myseľ a bystrý zrak, zbadá nad ním vpravo hore namaľovanú hlavu starého bielovlasého muža. Povesť hovorí, že ide o krivoprísažníka, azda člena mestskej rady, ktorého si za zlé skutky odniesol čert do pekla. Zostala po ňom iba podobizeň na radničnom múre. To však nie je všetko. Pre návštevníkov a obyvateľov Bratislavy je Stará radnica zaujímavá aj ďalšími historickými detailmi.

Napriek tomu, že mnohí z nás denne chodia okolo a pohládzajú ju svojimi pohľadmi, len málokto si všimne sotva badateľnú pamiatku na katastrofálnu povodeň z februára roku 1850. Pod vodou bolo skoro celé vnútorné mesto, aj štvrte Zuckermandl a Blumentál. Hladina Dunaja vystúpila o viac ako päť metrov a záznamy hovoria, že v Petržalke bolo vidieť iba strechy domov. Túto katastrofu nám dnes na budove Starej radnice pripomína čiara s dátumom, zhruba vo výške pásu dospelého človeka. Až sem siahala voda Dunaja. Podobné značky sú na budove Primaciálneho paláca na rohu Uršulínskej a Laurinskej ulice a na Laurinskej pri vegetariánskej reštaurácii. Spomaľte teda pri najbližšej prechádzke mestom tempo a obzrite sa trochu späť do histórie.

Určite vás mnohých fascinovali filmy a rozprávania o slávnych činoch Napoleona. A iste vám je známe, že francúzskym vojakom sa nevyhlo ani naše mesto. V budove Primaciálneho paláca bol dokonca v roku 1805 uzavretý mier medzi Francúzmi a Rakúšanmi, ktorý vstúpil do histórie ako Bratislavský mier. Napriek tomu pár rokov nato Napoleonova armáda obliehala Bratislavu a z týchto čias sa nám zachovalo niekoľko kurióznych pamiatok. Kde? Ta najpikantnejšia opäť na fasáde Starej radnice. Ak sa lepšie pozriete naľavo od jej najspodnejšieho okna, zreteľne zbadáte starú delovú guľu, ktorú kedysi pred dvesto rokmi vystrelili „predkovia“ dnešného Jean-Paula Belmonda. Skutočne, pri bratislavských zastaveniach sa oplatí mať oči poriadne otvorené...