|
 Podzemné sklady vína v moldavskom Cricove je možné navštíviť autom. Neveríte? Pivnice pod Cricovou sú ozajstným podzemným mestom s ulicami a dopravnými značkami. Ulice sú pomenované podľa vín a dosahujú celkovú dĺžku neuveriteľných 60km!
Aké bohatstvo ukrýva Moldavsko pod mestom Cricova? Moldavsko sa preslávilo svojím vinárskym priemyslom. Bioklimatické podmienky sú v mnohých oblastiach ako stvorené na pestovanie viniča. Jednou zo silných vinárskych oblastí je región Codru v strede krajiny. Príroda tu vytvorila ideálne podmienky aj na uskladňovanie vína. Podobne ako v Orhei aj tu nájdeme mohutné vápencové masívy. Už oddávna sa tu ťažil vápenec a tunely, ktoré ľudia vyhĺbili sa potom používali na uskladňovanie vína. Vznikli tak rozsiahle podzemné pivnice, v ktorých dodnes dozrieva víno.
 Moldavsko - vinárska veľmoc
Vínne sklady v Cricove nepochybne patria k najväčším svojho druhu. Sú prísne strážené, za bránu sa dostanú len zamestnanci, zákazníci, alebo turisti, ktorí si za nemalý poplatok môžu objednať exkurziu po areáli. Ísť do pivnice autom je asi pre mnohých zvláštna predstava, ale v Cricove je možné navštíviť podzemné sklady vína aj takýmto spôsobom. Nie však preto aby si turisti mohli vychutnať americké pohodlie McDonaldu, ale preto, že pivnice pod Cricovou sú ozajstným podzemným mestom s ulicami a dopravnými značkami. Ulice sú pomenované podľa vín a dosahujú celkovú dĺžku 60km. Prichádza naša sprievodkyňa a vedie nás dovnútra. Priznáva sa že už tadiaľto dávno nešla peši, väčšinou sa v pivniciach pohybuje autom. Nachádzame sa v hĺbke 100m a teplotný rozdiel oproti horúčave vonku je citeľný. V pivniciach vyhĺbených vo vápencovej hornine je po celý rok konštantná teplota 10 – 13 stupňov a vlhkosť sa pohybuje od 90 – 100%. To sú ideálne podmienky na uskladňovanie vína. Tradícia vinárstva je v Moldavsku hlboko zakorenená a úzko spätá s históriou národa. Archeologické výskumy ukazujú, že vinič tu rástol už v období neolitu. Dokladajú to nálezy v moldavskej dedinke Naslavica na severe krajiny, kde sa našiel odtlačok hroznového listu starý milióny rokov. Predkovia moldavského národa sa pravdepodobne naučili vinárčeniu od Grékov. Osvojili si aj uskladňovanie vína. Používali pritom drevo zo 100 ročných dubov, lebo verili, že vlastnosti stromu prejdú cez víno na toho, kto ho pije. Vinársky priemysel je dnes v Moldavsku motorom hospodárstva. Nie každá doba však priala tomuto odvetviu a v minulosti sa muselo vysporiadať s mnohými problémami. V časoch tureckej nadvlády došlo k úpadku vinárstva a pestovanie viniča našlo útočisko v kláštoroch, ktoré boli považované za prvé vinárenské podniky. Víno bolo božím darom a preto muselo byť kvalitné.
 Dionis, Cabernet, Chardonnay, Riesling, Savignon
Ťažký úder zasadila vinárstvu aj Gorbačovova protialkoholická kampaň, ktorá donútila vinárov zredukovať produkciu vína a zničiť mnoho viníc. Po osamostatnení sa Moldavska sa vinárstvo opäť postavilo na nohy a krajina sa zaradila do prvej desiatky svetových výrobcov vína. Sprievodkyňa nám ukazuje vína, ktoré sa z Cricovy vyvážajú do celého sveta. Sú to najmä Dionis, Cabernet, Chardonnay, Riesling či Savignon. Dozvedáme sa, že v Moldavsku sa teší veľkej obľube hlavne červené víno. Keďže údajne pôsobí proti rádioaktivite, záujem oň sa zvýšil najmä v 80. rokoch po havárii v Černobyle. Podávajú ho aj kozmonautom, či pracovníkom jadrových elektrární. Moldavský národ vždy veril v liečivú silu hrozna. V mnohých sanatóriách sa dokonca používa tzv. „vínová terapia“ na liečenie rôznych chorôb. Cricova má aj svoje rekordy. Najstarším exemplárom je jeruzalemské víno z roku 1902, za ktoré jeden z návštevníkov ponúkol 100 000 dolárov. V miestnostiach určených na degustáciu už bolo mnoho slávnych osobností, medzi nimi aj Jurij Gagarin, či ruský prezident Vladimír Putin, ktorý tu oslavoval päťdesiatku. My sme sa do nich bohužiaľ nedostali. V celom areáli prebieha rozsiahla rekonštrukcia a tak nám sprievodkyňa ukázala len nepatrnú časť labyrintu. Degustovať teda budeme musieť v niektorom z miestnych podnikov.
Foto: autor
Články s podobnou témou:
Diskusia (0) |
"Myšlienka na starobu mi bola vzdialená. Predstava, že by som mal niekedy žiť ako dôchodca, mi bola smiešna. Vždy som bol presvedčený, že padnem v boji s prírodou a supy to vybavia namiesto pohrebného ústavu. Nuž - nestalo sa tak a ja som zostarel. Asi by som mal závidieť spolužiakom, ktorí pokojne užívajú svoj tuk a pravidelne si vyberajú dôchodok. Asi by som mal závidieť aspoň vo chvíli, keď cítim príchod staroby a strácam schopnosť pracovať. Ja ale viem, že ich obzor je úzky, ich starosti malicherné, pretože ich rozžiali len nedostatok alebo zhoršená kvalita piva. Myslím, že musia cítiť úžasnú prázdnotu, keď si premietnu život, ktorý žili. Živorenie za písacími stolmi, "veľké boje" úradníckych intríg, keď niekto niekoho nezaslúžene "preskočil"... Kto z nich, kto z ľudí, ktorých poznám, mal krajší život ako bol ten môj?"
