Naplánoval som túru zo Strečna po hrebeni smerom na Chatu Javorina s cieľom v dedine Turie. Túra mala mať podľa máp dĺžku 22,8 km a mala trvať 9 hodín so stúpaním 1500 m a klesaním 1400 m.
Vyrazil som z Trenčína rýchlikom o 5:20 do Žiliny, kde som prestúpil na osobák do Nezbudskej Lúčky. Vlaky išli presne načas a mňa čakala už len plavba na kompe cez Váh vzhľadom na to, že most pre peších z Nezbúdskej Lúčky do Strečna je v rekonštrukcii. Na prestup na kompu, ktorá vyrážala o 7:10 som mal len 8 minút. Od stanice som teda trochu bežal, aby som to stihol. V presvedčení, že plavidlo je už na odchode som v behu preskočil na kompu. Obsluha kompy ma mávnutím ruky upokojila, že im len kompa trochu odplávala od brehu. Môj akčný skok bol teda trochu zbytočný. :)
Po ani nie päťminútovej plavbe cez Váh, som bol na druhom brehu a mohol som začať stúpať na rozhľadňu Špicák. Stúpanie mi trvalo asi pol hodinu.
Zo Špicáku sa mi naskytlol pekný výhľad na hrad Strečno, zbytky hmly v doline Váhu a Národný park Malá Fatra.
na Sedlo pod Kojšovou
Po krátkej prestávke som pokračoval v stúpaní po žltej značke smerom na Sedlo pod Kojšovou. Na sedle som sa rozhodol, že mám dostatok času a rýchlo vybehol ku Kojšovskému Budzogáňu. Cestou som stretol srnku, ktorá zamierila do doliny. Pár fotiek s nezvyčajným kamenným útvarom a vrátil som sa na trasu.
Z rázcestia som pokračoval po modrej značke smerom na sedlo Javorina. Na sedle Javorina som si dal krátku prestávku na občerstvenie v malom turistickom prístrešku.
Zo sedla Javorina som sa napojil na červenú značku
Po pár minútach kráčania po širokej lesnej ceste, ktorá je súbehom cyklotrasy a turistického chodníka som dorazil k rázcestiu Saračníky. Moja cesta ďalej viedla prudším stúpaním. V okolí chodníka sa objavili čučoriedkové kríky obsypané plodmi. Čučoriedky lemovali moju trasu takmer až do konca dňa. Po chvíli som stretol bežca so psom, ktorý už zostupoval dole.
Počas kráčania som si cez medzery v poraste stromov vychutnával výhľad smerom na Žilinu s vodným dielom a hrad Lietava.
Po pol hodine stúpania som medzi stromami začul lomoz a prasknutie haluze. Zaregistroval som pohyb. Párkrát som si zapískal a odkašľal si, aby som prípadnú lesnú zver upozornil na svoju prítomnosť. Z obávaného medveďa, alebo vysokej sa vyvinul starší pán zbierajúci čučoriedky. Chvíľu sme sa porozprávali, rozlúčili sa a pokračoval som v ceste.
Po vystúpení do výšky približne 1300 m sa mi otvorili krásne výhľady smerom na Žilinu, Minčol, Krížavu s vysielačmi, Národný park Malá Fatra, Veľkú Fatru a v diaľke bolo vidieť aj nezameniteľnú siluetu vrchu Kľak vzdialeného vzdušnou čiarou približne 20 km. Počasie sa vydarilo a viditeľnosť bola vynikajúca.
Prešiel som okolo dela pod Minčolom a vystúpil na vrchol.
Na vrchole som stretol dve turistky a ďalšieho turistu, ktorý dorazil sám. Oddýchol som si, najedol sa, urobil pár fotiek a vybral sa smerom na Krížavu.
Z Minčola nasleduje najprv prudké klesanie a následne pozvoľné stúpanie smerom na Krížavu. Pred Krížavou som začal stretávať viac a viac ľudí zbierajúcich čučoriedky.
Minul som odbočku na zelenú značku, po ktorej som plánoval zostúpiť z hrebeňa smerom do dediny Turie. Prešiel som okolo vysielača na Krížave a vybral sa do chaty Javorina. Na chate a v jej okolí už bolo o jedenástej doobeda rušno. Dal som si malú kofolu a vybral sa späť k odbočke na zelené značku, ktorú som minul cestou na Krížavu.
Po odbočení na zelenú značku som bol na trase znova sám. Opäť sa mi naskytli krásne výhľady na Žilinu, Lietavu a Kľak.
Za zmienku stojí aj krásny kopec Kozol rovno pred Skalkou.
Pokračoval so v zostupe po zelenej značke smerom k rázcestiu Pod Ostrým, kde som odbočil na modrú značku. Čakalo ma posledné stúpanie dňa smerom na vrch Čipčie. Trasa viedla cez les v príjemnom chládku, časť popri potoku Polomec. Záverečná pol hodina stúpania bola prudká. Chvíľu ma sprevádzal sokol, ktorý sa vznášal nad dolinou medzi Čipčím a protiľahlými kopcami.
Na vrchole Čipčie som stretol dve turistky so psom
Občerstvil som sa a pokračoval v trase. Nasledovalo prudkú klesanie smerom do dediny Turie, môjho cieľa dnešnej túry. O druhej poobede som dorazil do cieľa. Do odchodu autobusu do Žiliny ostávala ešte vyše pol hodina. V neďalekom pohostinstve som si dal kofolu a potom čakal chvíľu na zastávke v chládku opretý o batoh.
Túra mi trvala približne sedem hodín napriek tomu, že som sa nijako neponáhľal a urobil si aj niekoľko prestávok na oddych a občerstvenie. Podľa máp a údajov na značkách priamo v teréne sa celá trasa dá určite zvládnuť veľmi miernym tempom za tých deväť hodín. O pol štvrtej som už sedel v rýchliku smerom do Trenčína a po ceste domov som premýšľal nad zmysluplne stráveným dňom v krásnej prírode a v pohybe.
- Trasa túry popísanej túry: https://sk.mapy.cz/s/fonunucatu
- O svoj zážitok z túry som sa rád podelil touto formou, ale chcel by som si nájsť kamarátku alebo kamaráta na podobné trasy ako bola táto.
- Nejaké trasy, ktoré pôjdem nájdete aj v odkaze na linku nižšie. Chodím hlavne cez víkendy. Viac o mne v mojom profile. Ak sa bude chcieť niekto pridať na túru, tak napíšte a dohodneme sa.
- Ďalšie plánované túry: https://sk.mapy.cz/s/nogusuzovu
