 Mytológie rôznych národov sú plné príbehov, ktoré v sebe ukrývajú nielen odpovede na otázky týkajúce sa bytia či vysvetlenia prírodných úkazov, ale i všeobecnú symboliku o veľkej téme smrti a znovuzrodenia.
Ukážkovým príkladom sú egyptská bohyňa Eset (grécky Isis) a jej manžel Usir (grécky Osiris). Žena v starovekom Egypte mala slobodu v mnohých oblastiach života – pri vydaji i rozvode, v dedičstve, sociálnom zabezpečení… Civilizácia na čele so všemocným faraónom zaručovala ženám výnimočné postavenie, a to dokonca v porovnaní aj s oveľa mladšími národmi. Významná úloha ženy sa očividne premietla aj do duchovných sfér, ktoré počas celého trvania egyptskej civilizácie nestrácali dôležité pozície. Medzi najznámejšie, najvýpravnejšie, ba i najemotívnejšie príbehy, dokazujúce tento fakt, patrí mystérium, ktoré spadá do dôb pred zrodom dynastií.
 |
Tento obrázok z Knihy mŕtvych sa nachádza v Národnej knižnici v Paríži. Zobrazuje nebožtíka, ako vzýva Usira.
|
Podľa legiend bol Iun prvým miestom, ktoré sa vynorilo po opadnutí pravôd boha Nuna. Tu vystúpil na povrch praboh Atum, keď stvoril sám seba. Časom však začal pociťovať samotu, preto stvoril ďalších bohov. Najprv to bol boh svetla a vzduchu Šu, ktorého si vyfúkol z nosa, a potom vypľul ako slinu bohyňu vody a vlhkosti Tefnut. Keďže na svete nebolo iných bytostí, vzali sa a mali dve deti, bohyňu neba Nut a boha zeme Geba. Aj v ich prípade došlo k manželskému zväzku. Šu Nut preklial s tým, že neporodí počas dní, ktoré existujú. Nut ale vyzvala na hru v kocky Thowta a vyhrala časť mesačného svetla, ktoré premenila na päť dní. Keďže tieto dni dovtedy nejestvovali, netýkala sa ich tým pádom Šuova kliatba. Práve počas nich prišli na svet Usir, Sutech, Eset a Nebthet.
Eset s Usirom panovali svorne a v dokonalom šťastí nad Obidvomi krajinami, nad Horným a Dolným Egyptom. Ich pokojné spolužitie však trvalo len do chvíle, kým sa ich brat Sutech (grécky Seth) nerozhodol zákerne zmocniť vlády. Kráľa sa chcel zbaviť na hostine, na ktorú ho pozval. A to skutočne znamenitým a netypickým spôsobom. Neobozretného Usira nahovoril, aby si ľahol do truhly a tak vyskúšal, či bude preňho dosť veľká. Ani mu nenapadlo, že by ho tam jeho brat spolu s komplicmi zavrel a truhlu hodil do Nílu, aby sa utopil.
Podľa verzie gréckeho filozofa Plutarcha (46-126) táto legenda hovorí, že Eset napokon našla truhlu, ktorá uviazla na brehu v meste Byblos (v dnešnom Libanone). Mŕtve telo si priniesla späť, Sutech sa s tým však nemohol zmieriť. Aby svojho rivala celkom zničil, zas sa zmocnil tela, rozsekal ho na kusy a tie rozhodil po celej zemi. Eset sa ale zďaleka nevzdávala. Nielenže sa nezmierila so smrťou milovaného manžela, ale zároveň nechcela dopustiť, aby jej drahej krajine vládol niekto taký krutý a podlý ako Sutech. Preto začala trpezlivo hľadať všetky kusy Usirovho tela s pomocou svojej sestry a zároveň Sutechovej manželky Nebthet. Podarilo sa jej to až na jednu časť – na jeho pohlavný úd. Bohyňa oplývala magickými silami, mala veľkú moc a práve teraz nastal čas, aby ju použila. Nadobudla podobu jastraba, vznášala sa nad Usirom a ovievala ho dychom života. Jej úsilie sa vyplatilo – docielila totiž, aby sa jej manžel vrátil, a aby ju dokonca oplodnil.
Na svet čoskoro prišiel ich syn Hor, ktorý sa zrodil zo spojenia života a smrti. Pre vtedajšie kráľovstvo to bola veľmi dôležitá udalosť, pretože Hor bol zároveň nástupcom svojho otca, budúcim kráľom Obidvoch krajín. Mal panovať provinciám, ktoré vznikli z kúskov tela jeho otca Usira. Keď ho Eset oživila, provincie sa spojili do celku. Hor mal teda nastúpiť na trón po Usirovi, ktorý sa stal vládcom druhého sveta i podsvetia. Ten sa musel vrátiť, aby vyzbrojil syna na boj proti Sutechovi, ktorý sa nemienil vzdať. Ak chcel Sutech získať krajinu pod svoju vládu, musel zabiť Hora. Eset to, samozrejme, tušila, preto svojho syna ukryla do papyrusovej húštiny a čarami od neho odlákala všetky nebezpečenstvá ako napr. pavúky, hady, škorpióny, choroby… Sutech sa domáhal súdu bohov, ktorý by spochybnil Horovu legitimitu. Súd sa konal na ostrove, čo Sutech opäť využil pre svoj prospech a do hry vstúpil jeho zmysel pre úskoky. Podarilo sa mu zariadiť, aby prievozník do svojej bárky nevzal ani jednu ženu. Eset tak bola vyradená z hry. Ale už v tej dobe existovali spôsoby, ako dosiahnuť svoje. Ponúkla prievozníkovi zlatý prsteň a dostavila sa na súd. Obhájila záujmy svojho syna a Hor bol oficiálne korunovaný.
 |
Kráľ Pinedžem I. (11.storočie pred n.l.) ako Usir v chrámovom komplexe v Karnaku.
|
Keď mal Hor bojovať so Sutechom, prevtelil sa do podoby sokola, ktorého ľavé oko predstavovalo Mesiac a pravé Slnko. V boji prišiel o ľavé oko, ale boh Thowt mu ho vrátil, takže jeho svetlo mohlo Usira naďalej v podsvetí prebúdzať k životu. Egyptská Kniha mŕtvych okrem iného hovorí: „Horovo oko poskytuje večný život; a ochraňuje ma aj vtedy, keď sa zatvorí.“ V tomto príbehu možno nájsť aj symboliku spojenú s prírodou. V podobe hviezdy Sírius totiž Eset ohlasovala každoročné nílske záplavy. Keď totiž oplakávala telo svojho zosnulého manžela, jej slzy zdvihli hladinu rieky Níl a tá následne priniesla na brehy úrodné bahno, také významné pre celú krajinu. V neskorších časoch výška hladiny dokonca ovplyvňovala postavenie samotného faraóna. Ak boli záplavy dostačujúce, znamenalo to, že sa panovník teší obľube bohov. A to zákonite znamenalo, že celá krajina je v dobrých rukách a prosperuje.
Ako už bolo spomenuté, Usir sa stal vládcom sveta mŕtvych. K nemu prichádzali duše zomrelých ľudí, ktoré sa museli očistiť predtým, ako vošli do božských sfér. Na súde pred Usirom sa na jednu misku váh položilo srdce mŕtveho, na druhej miske bol poriadok sveta. Rozsudok zaznamenával Thowt, pisár. Bol to boh s hlavou ibisa, pán hieroglyfov a pomocník boha Rea. Gréci ho stotožňovali s Hermesom – poslom.
Láska medzi Eset a Usirom predurčovala egyptský ľud na veľké veci. Boli výborným príkladom boja proti nepriateľovi, aj keby to mal byť vlastný brat. Spravodlivosť bola prvoradá, bez nej by vo svete nefungoval žiadny poriadok. Esetina oddanosť manželovi a ochrana dieťaťa bola obrazom (alebo odrazom?) života silných egyptských žien. Veď nie sú duchovné záležitosti zrkadlom myslenia ľudí, ktorí v ne veria? Na druhej strane by príbeh nemal rovnakú váhu, nebyť zlomyseľného Sutecha. Ukázalo sa síce, že zlo nevyhrá vždy nad dobrom, ale stačí málo, aby obrátilo naruby takpovediac celý svet.
Nech už sa na to pozeráme z ktoréhokoľvek uhla, jedno je isté – egyptská mytológia pretrvala až do dnešných dní. Zaujala gréckych aj rímskych spisovateľov a filozofov a záujem o ňu a o bohaté dejiny Egypta prispel k vzniku samostatného vedného odboru – egyptológie.
Diskusia (0) |
