 Ak by bolo možné preniesť sa napríklad do roku 546 pred Kristom a vidieť vrch Molpír, asi by nás prekvapil pohľad na hradisko mohutnejšie, ako dnes v jeho susedstve stojaci Smolenický zámok.
Krásou a výstavnosťou by sa mu hradisko nevyrovnalo. Významom by mu však smelo konkurovalo.
Napriek tomu, čo som napísal, ešte v roku 1963 sa našlo dosť skeptikov, ktorí tvrdili, že terénne nerovnosti na vrchu Molpír (správny názov znie Malá Lateršarna) pri obci Smolenice nie sú ničím iným, len náhodne vzniknutými geologickými tvarmi. Pod paľbou týchto neprajníckych názorov sa začal systematický archeologický výskum vedený Dr. Mikulášom Dušekom z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
 V jednej jeho fáze, pri prieskume severného okraja hradiska, došlo k zvláštnej udalosti. Sonda, o ktorej sa predpokladalo, že sa skončí na plytkom kamennom podloží, prudko poklesla. Skala vydala svedectvo o umelom opracovaní. Boli odkryté základy svätyne s kamennými múrmi. Jamy slúžiace na upevnenie kolov potvrdili, že svätyňa bývala zastrešená. Vnútorný priestor ukrýval tri kamenné oltáre so stopami po požiari. Okrem bežných obetí, mesiačikovitých idolov a zvyškov hlineného ženského torza, obsahovali kosti. Ľudské. Dvojročného, pôvodne predčasne narodeného dieťaťa, ktoré neniesli stopy po kremácii. Tým bola vylúčená zápalná obeť. Nálezy pokračovali. V jamách na odpadky boli ďalšie ľudské kosti. Antropologickou revíziou skôr nájdených kostier, z ktorých mnohé sa nachádzali v odkrytých sídlištných chatách, sa zistilo, že im chýbajú niektoré časti. Od trupu boli oddelené ostrým rezom. Žiadne obete útoku, ako sa pôvodne predpokladalo, ale zvyšky po jedle, ktoré Molpírčania nedojedli. Nešlo o ľudožrútstvo z nedostatku jedla, šlo o antropofágiu, pojedanie ľudí z náboženských alebo kultových dôvodov. V treťom nádvorí, v jednej z miestností celokamenného domu, pravdepodobne paláca, sa našla takto „upravená“ kostra asi osemnásťročnej dievčiny. Ťažko dnes odhadnúť, prečo sa práve ona stala obeťou. V prípade bojovníkov možno predpokladať, že z obete na víťaza mala prejsť sila, životaschopnosť. V prípade mladej ženy krása, zvodnosť? Kto sa mal stať nositeľom týchto vlastností? Manželka tunajšieho kniežaťa?
Pôvodná podoba hradiska zahŕňala tri nad sebou ležiace nádvoria, všetky obkolesené dokonalými múrmi z ploských kameňov, naskladaných na seba bez malty do výšky dva a pol metra pri šírke dvoch metrov. V jednom z múrov bývala brána, jej kamenná dlažba dochovala stopy po vozových kolesách. Brána chránená dvoma strážnymi štvorcovými vežami mala v susedstve tretiu, oválnu. Oválny tvar fortifikačnej veže bol vôbec po prvýkrát nájdený práve na tomto nálezisku.
Tretí ochranný múr, tvoriaci uzatvorený prstenec, spevňovala dva metre hrubá zrubová konštrukcia. Jednotlivé komory mal vyplnené kamením a hlinou. Jeho výška dosiahla tri a pol metra a hrúbka tri metre. Na vrchole sa pravdepodobne nachádzala ešte drevená palisáda. Znalcom histórie popis môže mnohé pripomínať. Murus gallicus, tak tieto múry nazval Gaius Julius Caesar. To bolo však o nejaký rok neskôr. Múry tohto typu stavali Kelti. V predkeltskej dobe sú známe len zo Stredomoria. A zo Smoleníc! Z hradiska, ktorého plocha zabrala asi 14 hektárov a bolo najväčším hradiskom svojej doby, doby kalendberskej kultúry v Karpatskej kotline. Jeho vznik spadá zhruba do polovice 7. storočia pred Kristom.
 Molpír sa mohutnosťou a stavebnou náročnosťou svojej architektúry stal dokladom o rozpade prvotnopospolnej rodovej spoločnosti. Nájdené príbytky ukazujú na 600 až 800 obyvateľov. Výstavba hradiska si vyžiadala určite ďaleko vyšší počet pracovných síl. Síl, ktoré označujeme jednoducho ako otrokov. Tí stáli v sociálnom rebríčku najnižšie. Najvyššie sa etablovala vrstva vojvodcov – kniežat. Vznikol nový sociálny systém, tzv. vojenská demokracia.
Literárne zdroje sa zhodujú na tom, že život na Molpíre ukončila akási katastrofa na začiatku 6. storočia pred Kr. Rozchádzajú sa v názore na jej pôvodcu. Niektoré tipujú pustošivý nájazd jazdeckých skupín z východnej Európy (napr. Kronika Slovenska 1), iné hovoria o vnútornej vzbure v hradisku, ktorá zmietla akropolu a jej vládcu (Dvořák: Odkryté dejiny 1). Odpoveď nie je jasná. Len výsledok je jasný. Úpadok v regióne, prerušené kultúrne kontakty a hospodárske väzby.
Dnes vedie na Molpír náučný chodník. Začína sa pri kostole v Smoleniciach. Žiaľ, dobre čitateľné sú len prvé tabule. Tie, čo sa nachádzali priamo v areáli hradiska, podľahli „pustošivému nájazdu“ novodobých zberateľov druhotných surovín. Našťastie, terénne tvary sú čitateľné aj pre laikov a základy vstupnej brány či kamennej vodnej nádrže ostali odkryté dodnes. Výhľad z kopca, ktorého výška je 370 m, je veľmi krásny. Dobre viditeľné sú Záruby (najvyšší vrch Malých Karpát) a kúzelný je aj pohľad na Smolenický zámok v tesnom susedstve. Priamo v Smoleniciach sa nachádza múzeum Molpír. Otvorené denne okrem pondelka od 10.00 do 16.00 hod.
Diskusia (0) |
