Opevnená zrúcanina v Haluziciach |
|
Autor: Ľuboš Vodička
|
 Niektoré pramene hovoria, že pôvodne to ani nebol kostol, ale hradisko. Toto tvrdenie je pravdepodobne príliš odvážne. Zaujímavé však je, že o tento opevnený kostolík prejavil záujem aj sám Matúš Čák.
V jeho prípade záujem znamenal, že predmetná nehnuteľnosť musela prejsť do jeho správy. Dokument z roku 1299 hovorí, že haluzický hrad dobylo späť od pána Váhu a Tatier kráľovské vojsko. Z tejto poznámky plynie nepotvrdená hradno-kostolná legenda.
 Pravdou však je, že v roku 1240 v Bošáckej doline, neďaleko Nového Mesta nad Váhom, na okraji dnešnej obce Haluzice, postavili románsky kostolík, ktorého súčasťou bol obranný múr so vstupnou vežou a strieľňami. Samotný kostol mal zvonicu a postupom rokov bol najskôr goticky a neskôr aj renesančne upravený. Opevňovanie kostolov v časoch vrcholiaceho stredoveku nebolo žiadnou zvláštnosťou. Veľakrát boli jedinou pevnou stavbou v širokom okolí a okrem ochrany pred nepriateľským vojskom plnili úlohu útočiska pred povodňami alebo silnými búrkami. Občas poslúžili aj ako tržnica či miesto verejného zhromaždenia. Iný románsky kostol, kostol v Holiciach na juhu Slovenska (pozri Románske kostoly juhozápadného Slovenska), sa dodnes pýši zachovanými strieľňami v kostolnej veži. Haluzický kostol skončil svoju aktívnu éru v roku 1810. Na začiatku 18. storočia z neho odviezli neskorogotickú sochu Madony z konca 15. storočia, ktorá je dnes uložená vo farskom kostole v Beckove a je to pravdepodobne jediná zachovaná vec z pôvodného interiéru. Prvá väčšia rekonštrukcia chátrajúceho kostola prebehla v roku 1968. Starostlivosť o areál kostola prevzali obyvatelia obce. Zaujímavé je, že v kostole, z ktorého ostalo zachované prakticky len torzo, sa z času na čas konajú bohoslužby a v roku 2002 sa tu istý mladý zaľúbený pár zosobášil. Domáci sa radi pochvália tým, že nechali spracovať štúdiu, ktorá počíta s celkovou rekonštrukciou kostola, jeho zastrešením a osvetlením, tak, aby bol dobre viditeľný z diaľnice tiahnucej sa údolím rieky Váh.
Z kopca kostolíka je za dobrého počasia viditeľný hrad Beckov, Trenčiansky hrad a medzi ekoaktivistami neveľmi obľúbená jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice.
Na severnej strane, v tesnom susedstve kostolíka, sa tiahne asi kilometer dlhá, 200 metrov široká a 50 metrov hlboká Haluzická prierva. Vznikla eróznou činnosťou potoka, ktorý si našiel cestu v bridliciach a dolomitoch flyšového pásma Bielych Karpát. Toto chránené krajinné územie je zaujímavé tým, že potok svoju prácu neskončil a prierva sa stále prehlbuje. Aj vďaka tomu sa do nej zrútilo niekoľko domov pôvodnej osady Halusych (pod týmto názvom sú Haluzice známe už z roku 1398), ako aj časť opevnenia kostola. V roku 1870 sa ponad priervu dalo prejsť po lávke, ktorá sa cez ňu klenula. Tá časom skončila tiež na jej dne.
Z môjho osobného pohľadu patrí zrúcanina kostola v Haluziciach k fotograficky najmalebnejším kusom krajiny. Žiaľ, ja som nemal šťastie na dobré počasie a vhodné svetlo, ale viem si predstaviť, aké krásne scenérie sa ponúknu divákovi pri východe a západe slnka. Prípadne za jasného zimného dňa, keď je všetko naokolo zasnežené. Alebo aká mystická atmosféra musí na tomto mieste vládnuť počas hmlistého počasia. Kostol má výhodnú polohu na výbežku, čo znamená, že pozadie nič neruší a v jeho susedstve sa dvíha o málo vyšší holý hrebeň, z ktorého je možné kostolík fotiť z mierneho nadhľadu.
Haluzice, ktoré ležia trochu bokom od hlavnej cesty prechádzajúcej celou Bošáckou dolinou, môžu byť pre návštevníka prvou zastávkou za zaujímavosťami tejto časti Bielych Karpát. V neďalekom Zemianskom Podhradí je v európskom meradle ojedinelý evanjelický kostol s elipsovitou apsidou (pôdorysom), v strednej Európe nájdete podobný už len jeden - v Nemecku (kde presne neviem). Rovnako v Zemianskom Podhradí je kaštieľ, ktorý patril rodine Ostrolúckych (Adela z ich rodu bola životnou láskou Ľudevíta Štúra) a za obcou sa nachádza jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk (hradisko z neskorej doby bronzovej r. 1250-751 pred Kr.). Tí, ktorí budú pokračovať až do Novej Bošáce, majú možnosť prejsť časťou hrebeňa Bielych Karpát od Lopeníka až po Veľkú Javorinu. Veľmi krásna, stredne namáhavá túra vedúca malebnými kopanicami. Mimochodom, pri troche šťastia ochutnáte tunajšiu vychýrenú bošácku slivovicu.
Diskusia (0) |
