 V súčasnosti prebiehajúca rekonštrukcia Bratislavského hradu odkrýva tajomstvá, o ktorých sa pred päťdesiatimi rokmi hovorilo medzi odborníkmi len pošepky...
Pani profesorka Štefanovičová totiž už v 50. rokoch 20. storočia naznačila, že na hradnom kopci možno našla stopy po rímskych stavbách, napokon ich však datovala do doby veľkomoravskej. Nasledujúce desiatky rokov nikto tento názor nespochybnil. Lenže niečo najskôr naznačila Vodná veža v podhradí, neskôr výskum v rokoch 2004 – 2005 práve pani Štefanovičovej na Vydrici a dnes to už vieme s istotou. Rimania boli v Bratislave, a dokonca stavali na hradnom kopci. Nielen tak hocičo, ale skutočne hodnotnú meštiansku architektúru.
Jedna z najunikátnejších rímskych stavieb v keltskom prostredí
 Prekvapenia sa však začali na severnej terase hradu. Už v roku 2005 pamiatkari pripustili možnosť na tomto mieste postaviť podzemnú garáž a na jej streche obnoviť barokovú záhradu. Pôvodný zámer architekti doplnili ešte o plán znovuvýstavby jazdiarne. Historickej kópie tej pôvodnej z čias Márie Terézie. Prvé odkrytie pôdy ukázalo, že základy starej jazdiarne ostali zachované. Tento objav sa v podstate očakával aj napriek tomu, že tu stál amfiteáter, ktorého výstavba nešetrne zasiahla mnohé skryté, pod zemou sa nachádzajúce zvyšky stavieb. Pod podlahou jazdiarne sa objavila ďalšia podlaha. Liata, ohraničená veľmi kvalitným murivom s pekne lícovanými stavebnými kameňmi. Rímska stavba s podlahou, naznačujúcou, že ide hospodársku stavbu.
Znalci rímskeho obdobia z Rakúska o tejto stavbe povedali, že ide o jednu najunikátnejších rímskych stavieb v keltskom prostredí. Kelti sa však ohlásili naozaj neočakávane. 11. augusta 2009 bol nájdený poklad zlatých biatekov a strieborných tetradrachiem, prvých mincí z mincovne bratislavského opida. Objav, pre ktorý môže pán Pavel Dvořák prepisovať svoju Prvú, Druhú a možno aj Tretiu knihu o Bratislave.
 Ako už mnohokrát, zopakoval sa scenár nechceného. Garáž pod severnou terasou bola pôvodne nechcená stavba, na základe objednávky investora bude zrealizovaná. Miesto nálezu bude v budúcnosti zastavané. S jeho prezentáciou sa počíta formou presklenej podlahy (podobnej, ako je v Dóme sv. Martina), ktorá sa počas kultúrnych podujatí v jazdiarni bude prekrývať. Mimochodom, jazdiareň ako kultúrny stánok pravdepodobne nahradí dnešný Park kultúry a oddychu na nábreží Dunaja. Jeho dni, možno aj roky, sú spočítané.
Pavimentum – takmer nezvratný dôkaz o osídlení Rimanmi
Z pohľadu verejnosti menej atraktívnym, ale z pohľadu historikov a archeológov rovnako významným bol objav pavimenta, vykladanej podlahy. Pavimentum, podlahu vykladanú drobnými kamienkami, ktoré vytvárali kvetový vzor, a po obvode lemovanú sivým lemom z drobných kamienkov, považujú odborníci za takmer nezvratný dôkaz o dočasnom osídlení hradného kopca Rimanmi. Staviteľmi boli určite a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou aj jej užívateľmi. V podstate to znamená, že tu nesídlila len nejaká vojenská posádka na severnej hranici impéria, ale aj niekto, komu na reprezentatívnosti jeho obydlia záležalo, pretože jeho postavenie si to vyžadovalo. Podľa všetkého aj toto miesto bude sprístupnené verejnosti. Uvažuje sa o dobudovaní podzemného priestoru – akejsi dutiny pod vnútorným nádvorím hradu, ktorý bude prístupný z dnešných pivníc hradu.
Kryt pre súdruhov z Ústredného výboru KSS
Mimochodom, aj pivnice prekvapili tých menej znalých domácich pomerov. O kryte civilnej ochrany v hradnom kopci sa vedelo od nepamäti. Koniec koncov, od 90. rokov 20. storočia bol hojne navštevovaný pre koncerty a diskotéky. Uvidieť však kryt vystavaný špeciálne pre súdruhov z Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska priamo v priestoroch hradu mohli všetci, ktorí sa dnes podieľajú na obnove hradu, až teraz. Pravdepodobne naň budú dlho, dlho spomínať. Na základe metodických pokynov Mestského úradu ochrany pamiatok bola totiž pripustená jediná možnosť, ako hromady spevňujúceho betónu odstrániť. Ručne.
Zadkom otočený Svätopluk
Pre budúcich návštevníkov hradu bude pripravené ešte jedno prekvapenie. Nedá sa povedať, že milé. Priamo pred hlavným vchodom do hradu, zadkom mu otočený, bude stáť sám Svätopluk. Presnejšie jeho socha zhotovená v historizujúcom spodobnení z obdobia baroka. Na základe objednávky súčasnej vlády Slovenskej republiky. Keď umiestnili Štefánika na plochu Eurovey, šlo, povedzme, o nevhodné umiestnenie. Keď spočinie Svätopluk pred vchodom do hradu, pôjde o: „Toto ste chceli Slováci, toto!“
- prevzaté z Inland.sk
Diskusia (0) |
