České dediny v rumunskom Banáte

Vždy som závidela Brazílčanom, ktorých som spoznala na Erasme v Portugalsku. Idú si cez pol sveta do cudzej krajiny, no a napriek tomu sa cítia podobne ako doma. Rozprávajú totiž rovnakou rečou.

Až teraz som spoznala aký je to pocit, prechádzať sa po neznámych uliciach, kde Vám na pozdrav s úsmevom odpovedajú rovnakým jazykom. Sme v Banáte, v rumunskej časti, kam takmer pred 200 rokmi odišli české rodiny za vidinou lepšieho života. Že ale opak bol pravdou, a z veľkej časti (najmä tej technickej a priemyselnej) pravdou stále zostáva - to sa dočítate v každom sprievodcovi. O tom ale písať nechcem...

Za Čechmi do Rumunska

Zavediem Vás aspoň písaním medzi miestnych, do tunajších krajov a mravov. Rozhodne ale stojí za to, všetko vidieť, cítiť, ochutnať a prežiť si na vlastnej koži. Za týmto cieľom sem prichádza aj viacero českých (prípadne slovenských a poľských) skupín. Nie všetci ale ctia nepísané zákony, ktoré platia pre návštevníkov Banátu. Niektorí sa správajú hlučne, zbytočne sa predvádzajú ako peniazmi, tak vybavením a nerozumie pravidlu, ktoré hovorí: Poznávaj, ale šetrne - užívaj, ale skromne. Nechceme tu vyčnievať, ale splynúť. Tu vôbec dvojnásobne platí, správajte sa tak, ako by ste chceli, aby sa turisti správali u Vás. Ak sa naladíte na miestnu "balkánsku pohodu", miestni Vám na pozdrav odpovedia s úsmevom. Ak sa s nimi dáte do reči, dozviete sa viac než pár strohých informácií z knižiek.

Obyvatelia Svätej Heleny sú milí a priateľskí ľudia

Sú veľmi pracovití, to môžete poznať z rozdielov medzi čisto rumunskou dedinou a dedinou českou. Jednou z obyvateliek je aj pani matka Táborská, ktorá je široko ďaleko najlepšou rozprávačkou historiek z tamojších dejín. Je to žena činu! Je manželkou, matkou, babičkou aj prababičkou. Chová kozy (jej stádo číta asi 100 kusov), kravy, kone, ošípané, kurčatá, hrdličky aj psov a mačky. S rodinou obrába niekoľko polí, kde pestujú obilie a ďalšie poľnohospodárske plodiny. Také "malé" hospodárstvo nie je v tunajších končinách výnimkou. Pritom je prívetivá k turistom aj tunajším ľuďom a je dozaista veľmi obľúbená. Z jej rozprávania každý spozná, že sú miestne ženy ako silné fyzicky, tak odolné psychicky a tiež pomerne skromné... /pokračovanie v pôvodnej češtine/

Pracovitost a zanícenost pro víru v dobro z nich jen čiší

Ale i sama panímáma s humorem dodává – „už to není jako dřív. Dnes mladí řeknou, že jdou na pole – že jdou pracovat. A šmankote, jaká práce! Vždyť tam sednou pod strom a čekají na traktory a kombajny, … to není jako za nás.“ Rozčiluje se, ale oči se jí při tom smějí. Těžko uvěřit, jak se v rodině Táborských všechno stíhá. V průběhu hodinky lidového vyprávění jsme si prohlídli zvířata a ochutnali domácí kozí sýr a zapili to vynikající domácí slivovičkou. Všechny tyto produkty jsme si mohli koupit téměř „za pusu“ ke svačině na další den. A taky že jsme to udělali! Jen ta pálenka postupně začala ukazovat dno již po setmění téhož dne, když jsme usedli do trávy a naladili struny na sladkých dřevech.

Ten klid, který panoval, ten by se dal snad i krájet. Jenom cikády a cvrčci zpívali, stromy šuměly a naše cestovatelská srdíčka se tetelila. V takové kráse je snad i škoda stavět stan, napadlo mě. Uvelebili jsme s tedy ve spacácích na karimatkách přímo pod hvězdnou oblohou a ještě než jsem stihla usnout, proletělo mi hlavou, že čas se tady nezastavil, žije se zde více než v našich „velkoměstech“, jen v jiném tempu. V tempu, kdy si stihnete vychutnat každou jednu minutu, ne jako když Vám pracovní týden prosviští mezi prsty a Vy ani nevíte, jak se to stalo. Tady v Banátu je škoda sledovat hodinky nebo kalendář, až přijde zima, poznáte ji podle sněhu a mrazíků, až nastane ráno, poznáte ho podle paprsků a kokrhání kohoutů. A nastalo.

Vzduch voněl a louka i obloha řvaly! Teda myslím jejich obyvatelé – hmyz a ptactvo. Po snídani jsme se vydali na nedělní mši. Až tam půjdete Vy, zahoďte prosím fotoaparáty, kamery, mobily i přehnaně outdoorové oblečení. Nechcete být přeci za strašáky tam, kde lidé Banátští chodí v krojích a nažehlených šatech.

Ve Svaté Heleně jsou kostely dva, jeden baptistický (víra převzatá od rumunů) a jeden katolický. V obou se věří v jednoho Boha a káže z Písma Svatého. Někteří se hlásí k jedněm, někteří k druhým. Baptistický kostel má svůj mandolínový orchestr, doplněný o harmoniky, kytaru, flétny a housle a celkem čítá kolem třiceti členů.

Do Rumunska se s námi můžete podívat na těchto zájezdech - Rumunsko

Čítajte ďalej

8 dní a 7 nocí, 116,4 km na vode a 10,8 km po súši. Bowron Lake Circuit.  Jeden z 10 najkrajších splavov na svete. Deň prvý: Po troch dňoch cesty na trase Bratislava (Brno) –...
 
Predstava akrobatického lyžovania alebo snowboardových trikov v parku dvíha adrenalín. Čo však nasledujúce zimné športy, ktoré sú ešte extrémnejšie? A stretli ste sa už s nimi? Snowkiting Medzi...
 
Volala sa Sylviane. Bol som do nej úplne zamilovaný. Kvôli nej som si kúpil moju prvú motorku. Kvôli nej som dokonca porušil zákon... Moji rodičia, ktorí pre mňa vždy chceli len to najlepšie, ma od...
 
Kráľ Ján prezývaný Bezzemok bol  známy ako zlý princ Ján z legiend o Robinovi Hoodovi. V posledných desaťročiach sa zistilo, že kráľ Ján nebol až taký zlý ako v stredovekých povestiach. Okrem...
 
Príroda sa sama so sebou občas dokáže pohrať s takou tvorivosťou, že i čosi tak veľmi obyčajné ako veľká skala, môže svojou zvláštnou krásou pritiahnuť zvedavý zrak turistov. K podobným nádherným „...
 

GPS poloha

Diskusia

moja frajerka pochádza z

moja frajerka pochádza z Bihoru zo Slovenskej menšiny a poznám kopec rumunských Slovákov ....a bol som tam už x krát ....ich kultúra ale žiaľ onedlho vymizne, mladí Slováci nechcú hovoriť Slovensky a chodia do rumusnkých škôl

Ahoj, no tak by ste mohli o

Ahoj, no tak by ste mohli o tom niečo napisať a poslať nam to na zverejnenie. To by bol záslužný počin. Na info@dobrodruh.sk. dik

:-) to by mě ani nenapadlo,

:-) to by mě ani nenapadlo, že se můj článek dočká překladu. Tady najdete ještě jeden z Banátu http://glosy.webnode.cz/news/brana-do-minulosti-vedle-okna-do-budoucnost...

Zaujímavé, že v príspevku

Zaujímavé, že v príspevku píše Češka po slovensky. Možno raz nejaká Slovenka napíše o Slovákoch v Rumunsku.

Tá Češka nepísala po

Tá Češka nepísala po slovensky :) To je preklad do slovenčiny :) Ale niekto by o Slovákoch v Rumunsku napísať mohol...