Je možné ísť do Tibetu a zároveň sa vyhnúť povoleniam, nákladom na sprievodcu, či vysokej nadmorskej výške? Odpoveď znie – ÁNO. No bol by hriech vynechať čínsku kultúru.
Pri cestovaní ako backpacker (t.j. s ruksakom na chrbte) je nevyhnutné rátať s časovou rezervou. V Číne ju miniete na kontrolu vás a batožiny, alebo hľadaním nástupištia, keďže všetko je napísané v čínskych znakoch. Milý úsmev, trpezlivosť a neoblomnosť sa mi vždy dobre osvedčili. Najmä v hľadaní anglicky hovoriaceho zamestnanca v prípade, keď potrebujete pomôcť, alebo len kúpiť lístok. V Číne je veľa možností dopravy a najmä – na dobrej úrovni. Autobusy, vlaky a lacné vnútroštátne lety. Je len na vás a vašom rozpočte, kde a koľko miniete. Mojou prvou zastávkou z Pekingu bolo Chengdu. Keď som sa v ňom stratila za dva dni tretíkrát, vedela som, že je zle a pobrala sa ďalej. Preč z hlavného mesta provincie Sichuan, kde sa ulice na seba podobajú a autobusy sem tam nevyspytateľne zmenia trasu. Za 2 hodiny autobusom docestujete do Leshán, kde si „sedí“ najvyšší Buddha na svete. Má 71 metrov a je vysekaný priamo do skaly. Je však aj veľmi obľúbenou atrakciou pre čínskych turistov. A tých je pri Buddhovi naozaj veľa.
Kángding
Že neoficiálne opúšťate Čínu pocítite už v Kángding. Mieša sa tu čínska a tibetská kultúra a je zvyknuté na turistov. Vzhľadom na jeho nadmorskú výšku (2616 m.n.m.) je dobré rovno nájsť hostel, kde majú elektrické deky. V opačnom prípade sa vďaka zime veľmi nevyspíte a zbytočne si tak pokazíte výlet.
Priamo nad mestom nájdete tibetský budhistický chrám Paoma Shán, odkiaľ je nádherný výhľad. Sú dve možnosti ako sa tam dostať. Vyšliapať strmé schody pomedzi tibetské budhistické vlajky a prežiť tak vlastnú modlitbu, ale zobrať to z druhej strany lanovkou.
Najradšej jem na ulici, s miestnymi ľuďmi. V Kángding to bolo „sháokao“, malý grilovaný snack napichnutý na paličke. Ponúka grilovanú zeleninu, mäso, tofu a morské špeciality potreté olejom a samozrejme veľa veľa čili, ktoré je pre Sichuan tradícia.
Po osemhodinovej ceste autobusom je Litáng ozajstnou odmenou. Je síce stále oficiálne v Číne, ale v skutočnosti je to už tibetské mestečko v nadmorskej výške 4014 m.n.m. a byť pripravený na chladné počasie je tu priam povinnosťou. Platí zásada, hľadaj hotel s elektrickou dekou a teplou vodou.
Výhľad na tibetské Himaláje vyráža dych. Najkrajší je pri prechádzke s miestnymi ľuďmi skoro ráno okolo miestneho chrámu. Tibetské modlitby a zvuk točiaceho sa kolesa vás ponorí do tejto atmosféry a pri pohľade na protiľahlé hory sa naozaj cítite ako na posvätnom mieste. Miestny ľudia sú pyšní na svoj chrám a náboženstvo. Nie je výnimkou, že vás miestni poprosia urobiť fotku chrámu, aby ste aj u vás doma šírili ich tibetskú kultúru.
Šangrila
Ak počujete o „Sky Burial“, ide o pohrebné miesta na okolitých horách, kde pochovávajú podľa tradičných tibetsko-budhistických zvykov. Ak niekto zomrie, príde k nemu svätý muž, umyje jeho telo a nakrája ho na 108 kúskov. Potom ho odnesú na svätú horu, kde ho supy zjedia a vynesú tak k nebesám. Tibeťania veria, že tento akt, ponúknuť telo ako jedlo vtákom, uzatvára kruh života. Pohrebný akt môže mať obmenu v rieke. Práve z týchto dôvodov neuvidíte Tibeťana jesť mäso z vtáka alebo ryby. Bolo by to, akoby jedli svoju rodinu.
Z Litáng sa viete dostať do slávnej Šangri-ly (novela Jamesa Hiltona, Stratený horizont) v provincii Yunnán za 2 dni. Je však potrebné zistiť, aké je počasie po ceste. Stáva sa, že jednoducho autobus neprejde, nakoľko je cesta pokrytá vrstvou snehu a to najmä v období od novembra do marca. A tak buď dlhšie pobudnete v Litáng, alebo sa vrátite do Kángding a skúsite to inou cestou. Vo väčšine roka sa Vám však ponúkne nádherná cesta z Litáng do Šangri-ly cez Himaláje.
Aj keď nie som práve typ turistu „nakupovača“, v Šangri-le som len ťažko odolávala. Šatky, šály, bižutéria, kožené výrobky, to všetko vyrábajú priamo pred vami. Pravé tibetské jedlo a miestny chrám „Ganden Sumtseling Gompa“, dvojička s Potala palácom v Lhase, je niečo, čo vás ľahko zdrží na Vašej ceste.
Príležitosťou uniknúť pred mestom a hlukom je „Tiger Leaping Gorge“. 16 kilometrov dlhá roklina sa radí medzi najhlbšie na svete. Od rieky k vrcholkom hôr je to 3900m. Čínska vláda však chce túto roklinu zničiť a postaviť hydroelektráreň. Ktovie, ako dlho si ešte budeme môcť túto krásu vychutnávať a príroda zasa raz ustúpi človeku...
V Lijiáng ste už opäť v Číne. Staré mesto sa podobá na to v Šangri-le, no je tu oveľa viac turistov, suvenírov, kaviarní a reštaurácií. Je príjemné sa ním len tak túlať, zavesiť si drevenú kartičku so želaním na námestí k tým ostatným a urobiť pohľadnicovú fotku v „Black Dragol Pool Park“. V Lijiáng sa cítite už ako turista a aj ceny v hoteloch a reštauráciách vám to dajú pocítiť.
Niečo navyše...
V Číne treba rátať s tým, že Číňania sú jednoducho hlučnejší národ ako my, Slováci. A nie je nič výnimočné, keď si zapália cigaretu aj priamo v autobuse. Vďaka otvoreniu hraníc turistom, najviac utratíte v krajine za turistické atrakcie a to na vysokom vstupnom, ktoré za posledné roky stúplo niekoľkonásobne.
Pre mňa bola Čína pri tibetských hraniciach neopakovateľný zážitok. Stretávanie ľudí rôznych národností a pohľadov na svet... Krajina, jedlo, náboženstvo a celková atmosféra... To je zážitok, ktorý sa slovami len ťažko popisuje...
