Réunion - trekový raj

Jozef Terem - 24.2.2013

Malý ostrovček Réunion je jedno z najizolovanejších miest, aké som kedy navštívil. Maličká bodka v Indickom oceáne, vzdialená približne 800 kilometrov východne od Madagaskaru a 200 kilometrov južne od Maurícia. A predsa ide o územie Európskej únie.

Ako je to možné? V skratke si pripomeňme históriu Réunionu, ktorý patrí spoločne s Mauríciom a ostrovom Rodrigues k Mascarenským ostrovom. Ostrov objavili postupne malajskí, arabskí a európski moreplavci. Francúzi obsadili ostrov v roku 1649 a pomenovali ho na počesť svojho krála na Bourbon. Neskôr dostal po prvý krát meno Reunión, potom zase Bonaparte, potom opäť Bourbon až sa v roku 1848 po zrušení otroctva definitívne ustálil názov Réunion. Nevymizol však ani názov Bourbon. Tak sa tu dnes oficiálne nazýva najznámejšia značka miestneho piva. Predávajú ho v tretinkových flašiach, chutí výborne a čo som si všimol, tak všetci miestni ho nazývajú familiárne „Dodo“. Tak sa  v minulosti nazýval miestny operenec, symbol ostrova, ktorý však už bol vyhubený. Veta „One Dodo“ sa tak stala na dva týždne neoddeliteľnou súčasťou môjho života.

Zámorský departement Francúzska

Súčasný Réunion je v znamení búrlivého rozvoja turistického ruchu. Ide totiž o ideálne, hoci od okolitého sveta izolované miesto, kde sa nemusíte zmeniť na plážového povaľača. Naopak, môžete tu zažiť riadne dobrodružný exotický výlet uprostred strmých, no pritom bežpečných hôr. Réunion je preto cieľom najmä milovníkov horskej turistiky, kaňoningu, jazdy na horských bicykloch... Pláže tu totiž nie sú ani zďaleka také krásne ako napríklad na susednom Mauríciu alebo Seychelských ostrovoch. Na druhej strane je krása horskej prírody očarujúca a multietinická, temperamentná atmosféra si podmaní asi každého.

Vráťme sa však ešte do histórie ostrova. Ten je vulkanického pôvodu a nebol obývaným až do roku  1663, kedy sa tu usadili dvaja Francúzi a desať Malgašov, domorodcov z Madagaskaru.  Až o dva roky neskôr sa tu vylodilo oficiálne prvých dvadsať kolonistov pod vedením Etiena Regnaulta. Postupne sa na ostrov sťahovali ďalší a ďalší z Európy aj Afriky, ba dokonca na ťažké práce sem dovážali Indov a Číňanov. Približne 800 000 obyvateľov ostrova tak dnes tvoria potomkovia  francúzskych osadníkov, no najmä pestrá zmes afrických a ázijských prisťahovalcov, ktorí sa nazývajú  zjednodušene – kreolovia. Ich jazyk, kreolština je niečo medzi oficiálnou francúzštinou a africkými domorodými jazykmi, pričom je aj pre človeka dôkladne ovládajúceho francúzštinu zrozumiteľná len veľmi ťažko. Čo je však podstatné, Réunion sa po roku 1946, kedy bol zrušený koloniálny systém stal francúzkym zámorským departementom.  Stal sa tak súčasťou tzv. Zámorského Francúzska a súčasne jedným z najvzdialenejších bodov Európskej Únie.

Ak chcete s nami vyraziť za krásou Réunionu a relaxovať na Mauríciu, pridajte sa počas novembra 2017 na výlet: Réunion a Maurícius s Dobrodruhom

Samozrejme, o tom, že idem tak ďaleko, no pritom do Európskej Únie, či vlastne do Francúzska som vedel aj predtým. No túto skutočnosť som si nevedel dobre predstaviť. Tak ďaleko a v tak odlišnom podnebí. Už samotný let bol riadna zaberačka, nokoľko som vyrazil z Prahy na viacero prestupov. Je pochopiteľné, že drvivá väčšina letov sem miery z Paríža a francúzska letecká spoločnosť si tak trochu drží na Réunion monopol. No, ak by ste si mysleli, že ak ide o vlastne vnútroštátny let, aj cena bude priaznivá, omyl. Ceny leteniek sa pohybujú minimálne od 1000 do 1500 Euro. Hneď po prístáti bolo jasné, že sme v inom podnebnom aj časovom pásme. U nás bol koniec októbra, blížila sa zima, no na Réunione pieklo slnko ako šialené. Všetky autá mali francúzske ŠPZ-tky, všade francúzske nápisy, časový posun o tri hodiny, platba v eurách a ako obyvateľ Európskej Únie som mal veľmi rýchlu pasovú kontrolu. A to všetko na zemepisnej úrovni Mozambiku, Austrálie alebo Paraguaja.

Krátery Cilaos, Mafate a Salazie

Pohľad na Réunion bol uchvatný už z okna lietadla. Ostrov je malý, krížom len približne 50 kilometrov a po obvode zhruba 210 kilometrov. No hneď od pobrežia sa dvíhajú strmé hory. A tým sa aj Réunion preslávil. Turisti sem nechodia ani tak za oddychom pri mori, či potápaním. Hlavným cieľom drvivej väčšiny návštevníkov je turistika po nádherných a strmých kopcoch. Nie nadarmo sa Réunion nazýva aj – Trekový raj. Jednoznačne každý, kto príde na ostrov navštívy aspoň jeden z troch obrovských kráterov – cirques, ktoré majú aj svoje mená: Cilaos, Mafate a Salazie. Všetky tri nádherné prírodne úkazy sa stretávajú v jednom spoločnom bode, ktorým je najvyšší vrch ostrova - Piton des Neiges vo výške 3069 metrov.

V preklade by sa dal tento názov preložiť ako Snežná hora, čo je v tropických podmienkach riadne pritiahnuté za vlasy. Podľa domácich sa síce počas réunionskej „zimy“ tvorí na vrchole námraza a dokonca tu už mali aj sneh. Čo je samozrejme ako veľká rarita zväčnené na množstve fotografií a suverníroch. No je pravdou, že klíma na ostrove sa vďaka vysokým horám neustále mení. Len ťažko predpokladať aktuálne počasie a treba prirodzene rátať so skutočnosťou, že najmä vo vnútrozemí možno prežijete aj jeden až dva daždivé dni. No v základe sa tamojšia klíme delí na dve sezóny – horúce leto s množstvom zrážok od decembra do apríla a chladnejšiu a suchú zimu od apríla do októbra.

Výstup na Piton des Neiges

Samozrejme, vyšliapať na najvyšší vrchol ostrova Piton des Neiges sme si nemohli nechať újsť ani my. Zaradili sme ho do programu počas nášho osemdňového a celkom slušne namáhavého, no vizuálne krásneho treku po kráteroch. Po namáhavom výstupe vyše tisíc výškových metrov sme prespali na chate Dufour pod vrcholom. Horská chata Dufour, svojim výzorom a prostredím silno pripomínala chaty tak dobre známe z Vysokých Tatier. S tým rozdielom, že tu sa chaty nazývajú – gites. Väčšinou ponúkajú ubytovanie  v spoločných izbách, sladké francúzske raňajky – bagetu a džem, ktorých sme mali o niekoľko dní plné zuby, no na druhej strane vynikajúcu kreolskú večeru s pečeným mäsom, ryžou a šalátmi.

Tu treba dodať, že  fľaša vynikajúceho francúzskeho vína z Bordeaux nestála ani v tom najväčšom zapadákove  viac ako desať Euro, čo väčšina z nás po celú dobu aj patrične využívala. Vráťme sa však k výstupu na Piton des Neiges. Väčšina turistov vyráža na vrchol, ktorý je vzdialený od chaty ešte ďalších 600 výškových metrov veľmi skoro ráno. Chcú zastihnúť východ slnka priamo na vrchole. Vtedy je tam skutočne „plno“. My sme vyrazili neskôr a cestou stretávali zástup zostupujúcich. Pre nás tak bolo zážitkom to, že sme sa ocitli na najvyššom bode ostrova sami. Výhľad do útrob všetkých troch kráterov -  Cilaos, Mafate a Salazie bol nádherný. Zreteľne sme rozoznávali kľukaté horské cestičky, po ktorých sme šliapali počas posledných niekoľko dní. Z výšky vyzerali vzdialenosti tak blízko... No v skutočnosti nám to trvalo po strmých horách s vysokým prevýšením niekoľko dní.

Dnes sú obrovské krátery Cilaos, Mafate a Salazie porastené zeleňou, vedú cez ne turistické chodníčky, sú v nich izolované dediny, kam sa možno dostať iba pešo alebo helikoptérou. Čo zaručuje pravú romantiku pre turistov a tvrdý život pre tamojších osadníkov. No ako sme sa bavili s domácimi, vraj sa už  uvažovalo nad vybudovaním ciest aj do týchto odľahlých oblastí. Osadníci však tento návrh nepodporili. V izolácii strmých hôr tu žijú už celé generácie, ktoré tvoria zväčša potomkovia afrických otrokov. Tí sa kedysi do neprístupných hôr uchýlili  pri úteku za slobodou. A za neprístupnou prírodnou hradbou sa cítia pred okolitým svetom bezpečne dodnes.

Vulkán Piton de La Fournaise

Najväčšou a najnavštevovanejšou atrakciou ostrova je popri vodopáde Trou de Fer stále činný vulkán  Piton de La Fournaise, ktorý sa týči do výšky 2635 metrov. /Na vodopád Trou de Fer sa totiž väčšina Francúzov – turistov chodí pozerať z vrtulníka, keďže ide o izolované a ťažko prístupné miesto./ Pri troche šťastia je tu možné zažiť sopečnú erupciu a žeravú lávu. My sme to šťastie síce nemali, no dostať sa priamo nad kráter sopky sa nám podarilo. Východiskovým bodom na výstup k sopke je chata Volcan, ktorá je na okraji celého obrovského krátera. Na samotný vrchol  Piton de La Fournaise vedie cesta skutočne mesačnou krajinou, po lávových poliach, kde skoro nič nerastie. Sem tam sa síce mihne zelený krík, no krajina je to vyslovene nehostinná a pustá. Na moje prekvapenie však k vrcholu vedie dôkladne vyšliapaný chodník, po ktorom sa ako had premiestňovali stovky turistov. Skutočne, asi každý kto navštívy Réunion sa aspoň minimiálne z diaľky príde pozrieť na siluetu vulkánu.

Tu je však na mieste povedať, že iných turistov ako Francúzov som tu prakticky ani nestretol a tí tvoria až 99% všetkých návštevníkov. Možno je tomu tak kvôli izolovanosti ostrova, možno kvôli jazykovej bariére, pričom sa tu inak ako po francúzsky nedohovoríte... Na výstupe na vulkán sme tak stretávali skupiny mladých ľudí, no ešte viac skôr starších, ba až dôchodcov, z ktorých  mnohí zrejme preceňovali svoje sily. Počas približne 5 hodinovej túry sme tak dva razy videli v akcii záchranný vrtulník, ktorý musel riešiť priamo v teréne rôzne úrazy. Návšteva Piton de La Fournaise je určite zaujímavá, no davy turistov pôsobili pre mňa dosť odstrašujúcim dojmom. Oveľa lepšie som sa cítil počas turistiky v náročnom teréne uprostred hôr, kde bolo peších turistov ako šafránu. Tu som zažil skutočne nezabudnuteľné chvíle, ktoré mi poskytol síce tak malý, no na prírodné bohatstvo tak veľký ostrov – Réunion.

Praktické info:

  • Pri trekovačke na ostrove si dávajte pozor na počasie. To sa mení veľmi rýchlo. Ak pri pobreží pečie slnko, v horách môže pršať. Celkovo, ak sa chystáte na niekoľko dennú túru, rátajte s tým, že aspoň jeden deň vám bude určite pršať. Nezabudnite preto na potrebnú výstroj – nepremokavú pokrývku ruksaku, pršiplášť, vhodnú obuv a suché oblečenie.
  • Na Réunione sa v horách nocuje na chatách -  gites. Ubytovanie je skoro vždy spoločné, minimálne 4 až 8 osôb na izbe. Podobne ako na našich horských chatách. Odlišná je cena. Tá sa pohybuje od 15 do 20 Euro. Ak by ste sa chceli aj prestravovať, to znamená večera a raňajky, doplatíte ďalších cca. 15 – 20 Euro. Ak nemáte vlastné zásoby, tak dobrá večera padne po namáhavom dni naozaj vhod. POZOR: často sa stáva, že chaty sú plné! To znamená, že ubytovanie treba často bookovať cez internet alebo telefón. To môže byť riadny problém, keďže domáci vedia ako inak, iba po francúzsky.
  • Našťastie, prakticky všade je možné volné táborenie v stanoch alebo je tu aj zopár kempov za cca. 5,- Euro. Treba však rátať, že turistika je tu naozaj namáhavá, každý deň budete prekonávať prudké prevýšenia a treba šetriť silami. Budete cítiť každé kilo v batohu.
  • Pri turistike po strmých horách natrafíte na izolované dedinky. Prakticky v každej je vždy aspoň jeden obchod, kde máte možnosť dokúpiť základné potraviny.
  • V horách na Réunione je dobrá a pitná voda. Treba však rátať, že prameňov nie je veľa a ani nie sú dobre označené. Najmä počas horúcich dní odporúčam pre istotu  zobrať aspoň 3 litre na osobu. 

 

Komentáre Disqus