Čo robiť, keď stretnem v lese vlka?

-mh- - 28.7.2014

Stretnutie s divou zverou určite nie je nič, čo by ste potrebovali zažiť, niektoré druhy však získali svoju nelichotivú povesť, dá sa povedať, neprávom. Napríklad vlci.

Červená čiapočka a ďalšie mýty

Pri prechádzke v horách vám vzadu v hlave stále bliká adrenalínová siréna, podvedome sa rozhliadate po vysokom záchytnom bode, na ktorý by ste sa v prípade núdze dokázali vyšvihnúť aj s vašou desaťkilovou nadváhou. No povieme si to na rovinu hneď v úvode. V ostrieľaných (metaforicky? doslovne?) lesníckych a ochranárskych kruhoch koluje „průpovídka“, že jediným zdokumentovaným prípadom útoku vlka na človeka je príbeh o Červenej čiapočke. Možno by sa ich našlo viac, stále by však patrili skôr do ríše fantázie, než do divokej prírodnej reality. Vlk je plaché zviera a čuch mu slúži na výbornú. Väčšinou zdrhne len čo vás zacíti a nedá vám nijakú šancu ho čo i len zazrieť.

Čo som sa po horách...

Zaujímavé je, že aj od pánov slovenských prírodovedcov dostal vlk nelichotivé priezvisko „dravý“. Bratia Česi boli o niečo láskavejší a šedého lesného strážcu pomenovali „vlk obecný“. Pozor, na nedostatok dravosti však vlci rozhodne nevyhynú! Len ju skôr než na človeka orientujú najmä na pomalé, choré alebo zoslabnuté zvieratá, ktoré sú pre nich ľahšou korisťou. Slovenské hory holt nie sú rovné africké stepi a štvať po skalách zdravú mladú laň nie je pre vlkov to pravé orechové. Zrejme práve pre istú „lenivosť“ neobchádzajú košiare s pasúcimi sa ovcami, ale ani zdochliny pri cestách, kde im práve najviac hrozí stretnutie s inou nebezpečnou šelmou – človekom.

Vlci na ústupe?

Hoci názory na výskyt vlka sa u nás rôznia ako argumenty v parlamente, najbližšie pravde vyzerá byť číslovka okolo 250 jedincov, čo aj laikovi musí prísť žalostne málo. Ak sa dočítate o povolenom odstrele 140 vlkov ročne, dôjde vám, že v našej legislatíve ohľadom vlčej populácie je niečo dosť pomýlené. Vlk dravý sa nedrží vymedzeného teritória, a tak dôveryhodne zmapovať a zdokumentovať jeho výskyt je takmer nemožné. Pripočítajte jeho plachosť a fakt, že aj ochranárske „púte“ za vlkmi v drvivej väčšine končia pár rozmazanými zábermi stôp v snehu, a vyjde vám, že stret s vlkom zrejme nemáte šancu zažiť. Tobôž nie taký, pri ktorom by na vás zaútočil.

Nepravdepodobný kraj núdze

Okej, dajme tomu, že čert nespí. Ako vyzerá stretnutie s týmito vznešenými a tajomnými zvieratami?

·    Ak ho v lese zazriete na zlomok sekundy, môžete sa považovať za šťastlivca – vlk s najväčšou pravdepodobnosťou len niekde okolo vás prebehne, určite nezastane a už vôbec vás nepočastuje dlhým uvítacím pohľadom.

·    Ak už k stretu dôjde a zviera nepôsobí agresívne, pokojne vycúvajte z vlčieho dosahu, no nechajte mu dostatok miesta na útek. Ak máte so sebou dieťa, pokúste sa ho zdvihnúť bez prílišného nakláňania. Pomôže tiež, ak budete hovoriť pokojným, ale vyrovnaným a pevným hlasom.

·    Zbystrieť treba pri vlkoch samotároch. Vydedenci zo svorky väčšinou ťažšie zháňajú potravu a môžu sa častejšie vyskytovať okolo ľudských obydlí. Choré alebo ranené zviera tiež asi nebude práve prívetivé, no ak sa už takémuto stretu nevyhnete, najúčinnejšou obranou bude skríknutie či mávanie rukami. Snažte sa vlka odohnať. V prípade núdze akýmikoľvek dostupnými prostriedkami – palicami, kameňmi, výbavou. Útek by v tomto prípade nemal zmysel.



·    Ak sa vám stane, že vlka zrazíte autom, určite nevystupujte skôr, ako si overíte, že sa zviera naozaj nehýbe. Vlk môže byť len v šoku a prebrať sa práve vo chvíli, keď budete nablízku.

·    Ako pri všetkom, ani tu netreba zabúdať na prevenciu. Nekŕmte zvieratá a nenechávajte odpadky, ani tie biologické. Ak kempujete, bude rozumnejšie nocovať o nejaký meter ďalej, než kde ste obedovali. Aj keď budete mať na mysli Červenú čiapočku, neberte výskyt a správanie sa vlkov na ľahkú váhu. A hlavne nenechajte vlkov zvyknúť si na vašu prítomnosť a nechajte ich tam, kde sú doma – v divočine.

Autor fotiek: Tomáš Hulík, www.tomashulik.com

- ak máte iné skúsenosti alebo vedomosti, napíšte to do KOMENTÁROV nižšie.

Komentáre Disqus