Českí horolezci po úspešnom výstupe na sedemtisícovku Baruntse prežili 4 dni uväznení v snehovom pekle

Výnimočný úspech českých horolezcov Mareka Holečka a Radoslava Groha rezonuje vo svete už niekoľko dní. Prvým dôvodom je zvládnutie výstupu náročnou severozápadnou stenou hory Baruntse (7 129 m. n. m.) novou cestou, ktorú nazvali „Nebeská pasca“ a druhým asi aj o niečo dramatickejším je takmer 4 dni trvajúci zostup do základného tábora.

Baruntse horolezcom nič nedarovala. Cyklón Yaas zasahujúci z Bengálskeho zálivu až nad územie Indie a Bangladéša rozpažil svoje chápadlá až k Himalájam. Dôsledkom cyklónu bola náhla a výrazná zmena počasia, ktorá v podobe silnej niekoľkodňovej snehovej búrky zasiahla a uväznila českých horolezcov tesne pod vrcholom Baruntse.

Sen o zdolaní dvojkilometrovej steny alpským štýlom

Cesta za Marekovým snom o výstupe na Baruntse mala začať už minulý rok. Pandémia však plány pozastavila. Tento rok sa sezóna v Himalájach opäť rozbehla a tak už nič nebránilo tomu, aby mini tím štyroch ľudí vyrazil na expedíciu.

Marekovým spolulezcom sa stal Radoslav Groh. Ďalší dvaja členovia mali za úlohu sledovať zo základného tábora počasie a dokumentovať príbeh na kameru.

Po niekoľkých dňoch strávených pod horou čakajúc na zlepšenie počasia, sa napokon 20. mája Marek s Radom vydali smerom k vrcholu.

Z priebežných Marekových správ, ktoré boli zverejňované na jeho fb stránke, bolo jasné, že výstup bude mimoriadne náročný. Severozápadná stena Baruntse ponúka okrem náročného lezenia len skromné miesta na oddych a bivak. Ten prvý z 23-ho mája bol skutočne zo skupiny miniatúrnych. Kým z jednej strany trčali chalanom nohy do doliny, z druhej neustále skĺzali z ľadovej police. Od vrcholu hory ich však delilo už „len“ asi 300 metrov.

Nasledujúci deň vrcholovú eufóriu ešte nepriniesol. 50 metrov pod vrcholom museli Marek s Radom opäť bivakovať. Sneženie výstup značne spomalilo.

Snehové peklo začína

25. mája sa už horolezci nepríjemným počasím zastaviť nedali a v popoludňajších hodinách úspešne vystúpili na vrchol. Na radosť a oddych však nebol čas. Snehové peklo dosiahlo svoj himalájsky cieľ a usadilo sa tu na ďalšie tri dni. Chalani postavili svoj už v poradí šiesty bivak vo výške okolo 7 000 m. n. m. a mokrí, zmrznutí a hladní zaľahli do vlhkých spacákov s nádejou v skoré zlepšenie počasia. To ale stále neprichádzalo.

Dlhoročné skúsenosti s extrémnymi podmienkami v horách však dokážu vycibriť telo aj myseľ k neuveriteľným výkonom, kedy sa všetka energia sústredí len na prežitie a nedovolí človeku podľahnúť negatívnym myšlienkam.

„Kým sa ti dvíha hruď, je o čo bojovať!“ vyjadrenie Mareka v jednom z rozhovorov po úspešnom návrate do Káthmandu.

Marek s Radom prežili takmer 4 dni bez zásob jedla v hustej snehovej búrke vo výške okolo 7 000 m. n. m. až kým v sobotu 29. mája ráno nevykuklo slnko. Aj napriek extrémnym podmienkam a hladu dokázali v rámci dňa v lavínovom snehu zliezť neuveriteľných 1 100 výškových metrov.

V nedeľu ich evakuoval vrtuľník, ktorí ich previezol do nemocnice v Káthmandu. Horolezci sú vyčerpaní, ale v poriadku a momentálne čakajú na let domov do Českej republiky.