Túra na Vápennú - Roštún

Jozef Terem - 21.6.2009

Jednou z príležitostí ako absolvovať zaujímavú túru v Malých Karpatoch je celkom určite výstup na Vápennú, tretí najvýšší kopec Malých Karpát, známy aj pod názvom Roštún.

A tak sme jedno víkendové dopoludnie vyrazili. Rozhodli sme na cestu vydať zo Sološnice, kam to trvá autom z Bratislavy približne 45 minút. Bol krásny jarný deň, nabrali sme dostatok zásob vody, horalky a v dobrej nálade vyrazili.

Na vrchol Vápennej

vapennaVýchodiskových bodov odkiaľ zo Sološnice vyraziť je viacero. Zrejme najpopulárnejší je po zelenej turistickej značke, ktorá začína už pri autobusovej zastávke v dedine. My sme sa však autom zaviezili trochu hlbšie do lesa až k rampe do chatovej oblasti a vyrazili rovno po červej značke. Tá tvorí tzv. Štefánikovu magistrálu. Podľa značiek to na Vápennú vysokú 752 metrov trvá dve hodiny, pričom prevýšenie je približne 547 metrov.

Ide o v podstate bezproblémovú túru, kde si však možno vďaka prudkému prevýšeniu aj celkom dobre zamakať. V čase nášho výletu bola orientácie dobrá. Po červenej značke sme po prudkom kopci prišli na plošinku pri vrchole Malej Vápennej, kde sa po pár metroch červená značka napojila na zelenu. Na Malej Vápennej si urobte krátku prestávku a pokochajte sa výhľadom na široké okolie.

V súčasnosti totiž turistický chodník vedie prakticky celý cez les. Výstup preto neposkytuje až tak zaujímavé výhľady, no aj prostredie lesa má svoje čaro. V minulosti viedla na vrchol Vápennej aj cesta nad skalnatými zrázmi a okrem iného boli skaly veľmi obľúbeným mistom pre horolezcov. Táto cesta je už však v súčasnosti uzavretá. Bola tu vytvorená prírodná rezervácia, kde vraj žije vzácny sokol rároch. Neponáhľali sme sa, cestu sme trávili vtipkovaním, fotením a tak nám trasa skutočne trvala dve hodinky.

Vápenná, Roštún

Zopár úsekov bolo naozaj dosť strmých, čo môže byť najmä pri zimnom výstupe riadna makačka. Terén však bol technicky nenáročný, žiadne kamene, či klzké korene. Turistický chodník vedie približne dvadsať metrov pod vrcholom, no nedá sa ho nevšimnúť. Už v minulosti tu totiž stál betónový obelisk, na ktorý pribudla v roku 2008 menšia rozhladňa. Je z nej vidno do ďaleka a zároveň aj rozhladňu je vidno z okolitých kopcov a vrchol Vápennej je tak dobre identifikovateľný. Máte tu možnosť zanechať odkaz vo vrcholovej knihe a v čase našej návštevý dokonca viala nad rozhladňou slovenská vlajka.

Keďže bol pekný deň, stretávali sme na tejto obľúbenej trase viacero turistov, takže bola zábava. Po krátkom relaxe, dávke čaju a horalke sme sa vybrali späť. Rovnakou trasou. Ak ale nie ste autom, môžete pre spestrenie vyraziť do obce Plavecké podhradie. Najprv po červenej, neskôr po žltej turistickej značke. Nad obcou je známa zrúcanina Plaveckého hradu, ktorý stojí určite za návštevu. Silueta je vidno do ďaleka, takže cestu nejako zvlášť zdôrazňovať netreba. Ak predsa, tak sem z obce vediet modrá turistická značka. Aj táto trasa je do kopca, približne 30 minút. Ak spojíte Vápennú z výletom na Plavecký hrad, máte pred sebou príjemný deň, v peknom prírodnom prostredí s historickým podmazom.

Článok o výstupe na Vápennú z Plaveckého Štvrtka je TU: Vápenná - Tip na víkendovú turistiku

Pajštún

pajstunAk máte menej času, no chcete podniknúť aspoň menšiu túru, pokochať sa krásným výhľadom a užiť si aj trocha histórie, choďte na hrad Pajštún. Ide o známe výletne miesto pre rodiny s deťmi, fotografov, skalolezcov, či cyklistov. Zrúcanina hradu sa vypína nad obcou Borinka a dostať sa sem možno najlepšie po chodníku od miestnej krčmy.

Tá je v strede dediny pri autobusovej zastávke oproti miestnemu úradu. Na hrad je to asi polhodinka do celkom strmého kopca. Prevýšenie z Borinky na Pajštún je asi 250 metrov. Zablúdiť nemožno, na ceste sú červené značky a ďalej vyšliapaná cesta, ktorú nemožno minúť. Za slnenčného počasia je ako na dlani široká panoráma. Patrí do nej časť Bratislavy, Záhorie, malokarpatské vrchy a za skutočne dobrej viditeľnosti aj vrcholky Álp. Pajštún je tak veľmi vhodným miestom na vyvetranie hlavy, športové aktivity, prípadne prvé fotografické pokusy…

Komentáre Disqus